Nebudeme si klamať, keď tú lištu raz nepodržíš, tak sa cez kľúčový boulder v ceste nijako nedostaneš. Tréning je a vždy bude kľúčový. Stále ale ostáva pár vecí, ktoré ti môžu z tvojej aktuálnej úrovne trénovanosti pomôcť vytĺcť maximum. Prinášame dva príklady.
V rámci Hory a mesto 2013 organizujeme pre vás seminár o lezeckom tréningu. Pôjde o sériu moderovaných diskusií medzi odborníkmi s účasťou verejnosti a praktické workshopy pod vedením špecialistov. Príďte si vypočuť rôzne názory na lezecký tréning a vyskúšať si v praxi nové tréningové metódy na praktické workshopy.
Christian Core, známy taliansky bouldrista nás požiadal o uverejnenie informácie o jeho novej tréningovej aplikácii. Zároveň nám prisľúbil, keďže blog na jeho web stránke ešte nie je funkčný, že v komentároch mu môžte zadávať otázky. Z otázok vyberieme povedzme 10 otázok čo najviac k veci a za pár týždňov sprostredkujeme jeho odpovede priamo tu na webe.
Vravi sa: "Vás že nebolí ramena, nebo lokty? A dokonce ani prsty? Málo trénujete …" alebo "hranice (tréninku) jsou tam, kde mají hranici lokty" [Tefelner II]. V tomto článku, na základe poznatkov z medicíny a vlastnej skúsenosti, sa pokušam hladať odpoved na túto otázku.
Rozdiel medzi výhrou a prehrou často závisí od vašej mentálnej kontroly. Športová psychológia je veda, ktorá si vyžaduje mnoho rokov štúdia. V lezení, najmä na súťažiach, sú cesty postavené na hranici ľudských možností. Tento článok nie je all-inclusive. Jeho cieľom je poskytnúť všeobecný prehľad o získaní mentálnej kontroly s cieľom zlepšiť výkon a podnietiť k ďalšiemu štúdiu tejto problematiky.
Rovnako ako v minulých rokoch, aj tento rok pripravuje Rudo TEFELNER, autor knihy TRÉNINK SPORTOVNÍHO LEZCE trojdenný vzdelávací seminár, venovaný tematike tréningu v športovom lezení.
Každá tažká cesta vyžaduje určité schopnosti ako je technika, správny výber cesty, morál a hlavne sila. Extrémne lezenie je sila. Potrebujeme byť jednoznačne silní.
Diagnostikovanie pretrénovania je obvykle veľmi komplikované, pretože nie sú známe žiadne presné diagnostické kritéria a lekári musia najskôr vylúčiť ďalšie ochorenia, než sa priklonia k pretrénovaniu. Ortostatické testy sa ukázali ako sľubný diagnostický nástoj, ale subjektívne pocity pacienta sú stále jedny z najviac spoľahlivých výstražné znaky. V záverečnej časti seriálu sa budeme venovať prevencii.