Stavanie pretekárskych ciest pre deti kategórie U10, U12 a U14

Na úvod si pripomeňme, čo určuje obtiažnosť cesty: 

1. veľkosť chytov

2. vzdialenosť medzi chytmi

3. profil cesty (položená, kolmá, previslá, strop..)

4. dĺžka cesty

5. umiestnenie chytov a stupov (napríklad dobrý chyt bez stupov alebo držanie dobrého chytu v zlej pozícii atď).

 

Je vhodné, aby cesty mali okolo 30 krokov. Nie je nutné, aby cesta išla  priamo nahor, ale treba zabezpečiť bezpečné kyvadlové pády, aby pád nesmeroval napríklad do bočnej steny. Nie je vhodné používať mádla a veľké chyty. Tiež je treba sa vyvarovať veľkým prečahom, obzvlášť pri spoďákoch, a hlavne bez väčšej možnosti stupov. Stavači musia rátať s výškovým rozdielom pretekárov v každej kategórii až 30cm!

Nie je potrebné vymyslieť v kategórii U10 takticky a technicky náročné cesty. Deti do 9 rokov ešte lezú viac intuitívne a často nemajú alebo nepoznajú náročnejšie techniky ako napríklad pätičkovanie a zašpičkovanie. Ak áno, mala by to byť výhoda a nie nutnosť. Nie je potrebné stavať kolmé cesty v domnení, že sú leziteľnejšie. Práve naopak, výkonnosť sa lepšie ukáže v previse, kde nemôže pretekár dlho váhať.

V kat. U10 lezú deti na Slovensku obtiažnosť 5 (UIAA)až 7+, v zahraničí 8-.

V kat. U12 u nás lezú 7- až 9- na OS rovnako ako v zahraničí - max.9.

V kat. U14 u nás momentálne lezú 7+ až 9(dievčatá do 8),v zahraničí do 9+

Cesta musí gradovať.  Najslabší by mali zvládnuť 7-10 krokov a najlepší 26-30/30 (bojovať o top).

Spomeniem ešte časový limit. Dnes je trend taký, že časový limit sa znižuje. To neplatí len u dospelých, ale aj u  mládeže. Napríklad v Petzene (U14-U16) bol limit v kvalifikácii 4min! Teda pretekári musia riešiť problémy veľmi rýchlo.

 

Stavanie cesty

Ako na to :

1.       V prvom rade si treba nájsť líniu, ktorá bude mať vhodný profil. Pri výbere je dôležité dbať v prvom rade na bezpečnosť pretekov.

Určite sa treba vyvarovať:

- pádom do bočnej steny, hrán  alebo väčších štruktúr

- pádom, kde hrozí otočenie dieťaťa chrbtom k stene

- miest, kde môže dôjsť k manipulácii dieťaťa s istením

- príliš veľkému previsu pri TR, kde by hrozil pád z prvých krokov na zem.

 

2.       Rozdeľte si cesty na 3-4 úseky, kde každý úsek bude mať svoje špecifiká.

Napríklad:

1. úsek 8 krokov za 5- silový rebrík

2. úsek 6 krokov za 6- dva ťažké kroky cez stisky

3. úsek 4 kroky boulder správne riešenie za 6+ inak 7+

4. úsek 12 krokov vytrvalosť za 7 (chyty ostávajú rovnakého charakteru)

 

3.       Výber chytov: lišty, obliny, stisky a štruktúry. Nezabúdajte, že deti majú menšie ruky (čiže aj menší stisk).

 

4.       Umiestnenie chytov: Začíname s lepšími chytmi, umiestňujeme ich bližšie k sebe a postupne ich zmenšujeme/zhoršujeme a  zhoršuje sa aj umiestnenie chytov. Stále  však musí ostať dosť chytov, stupov a možností prelezu.

 

Netreba zabúdať, že aj dĺžka cesty robí obtiažnosť.

Cieľ je rozradiť štartové pole v každej ceste a nie postupne. Ak sa to podarí, nikto nebude mať pochybnosti o poradí.

 

Napísané pre všetkých, ktorí majú záujem postaviť čo najlepšie cesty na detské lezecké preteky.

Ak niekto vie viac alebo lepšie, budem rád, ak bude zdieľať svoje vedomosti či skúsenosti.

 

Andrej Sýkora