Milujem chodiť na nové miesta. To prvotné nadšenie, keď si ideme vykrútiť krk už z auta a šofér reaguje len na trúbenie oproti idúcich áut. Ani nehovorím čo nastane po tom, keď vystúpime z auta a pobehujeme od jedného balvanu k druhému, ako stádo mladých jeleňov v ruji, trháme si sprievodcu z ruky a pri kalorických raňajkách sa ho učíme naspamäť. Mám rád dokonca aj tie zmiešané pocity, keď stojím pod impozantnými líniami, na ktoré viem, že ešte nemám, alebo pri uvedomení si toho obrovského množstva krásnych problémov ktoré tá-ktorá oblasť ponúka, pretože viem, že za tých pár dní a týždňov nemám šancu všetky preliezť. Tie zmiešané pocity pramenia z tej veľkej dilemy, či plánovať skorý návrat alebo sa nabudúce pozrieť zas inam.