Bolo to v sobotu, 9.novembra, keď sa už ráno od 8:00 začali zbiehať lezuchtiví ľudia z celého Slovenska, Čiech, Polska a Maďarska. Znervoznieť však trebalo už oveľa skôr, v teple domova, lebo ešte ráno nebolo isté, že vo Vertigu potečie voda. Všetko však klaplo, toalety boli prichystané, Kiku jabĺčka vyleštené, Hyundai zaparkovaný, koláče a bagety nachystané a baby na registrácii milo pripravené.

Ako to už býva zvykom, predbežne vyhral ten, kto prišiel medzi prvými. Od desiatej sa bouldrovisko totiž plne naplnilo 170-timi lezcami, staršími, aj mladšími, ktorí neúnavnými pokusmi skúšali šťastie na 25-tich bouldroch. Je jasné, že pre finále treba riadne zabojovať, lebo 8 vyvolených miest nie je pre každého, a tak sa boje fyzické striedali s bojmi taktickými až do udretia hodiny 14-tej. Pestrosť kvalifikačným bouldrom vôbec nechýbala, na pomoc prišlo niekoľko sád nových chytov, skákalo sa, plazilo, niekedy aj smutne a závistlivo pozeralo. Medzi súťažné bouldre sa zaradilo aj pár špeciálnych, tzv.prekvapivých bouldrov – prekvapením bola odmena, ktorá za ich prelez prináležila úspešnému prelezcovi.

O 17-tej prišlo na to najdôležitejšie, kapelka sa vyteperila na balvan, aj so svojím náčiním a to znamenalo, že sa sfinálieva. Najprv odštartovali ženy a po trošku rozpačitom predstavení, kedy nás Tomáš nabádal k tanečkom a baby môj návrh na kankán odmietli pre nedobré oblečenie..., sme mohli vtrhnúť do bouldroviska prezrieť si bouldre. Formát finále prebral črty zo svetového pohára a nakoniec, zdá sa, že tak urobila aj obtiažnosť bouldrov. Chlapi stavitelia sa nechali trošku uniesť tým množstvom štruktúr, ktoré mali k dispozícii a pozabudli na naše biednejšie chrbtové vybavenie. Nevadí, o to viac sme sa zničili pri nekončiacich pokusoch. Nakoniec bilancia najlepšie vyšla pre Peťu Ružičkovú (HO SK Prostějov, město Prostějov, Olomoucký kraj, fotoskoda.cz, fotopv.cz), ktorá bola favoritkou už od rána. Na druhom mieste sa umiestnila Lenka Mičicová (Edelweis K2), za ktorú sa ja najviac teším, pretože sa mi ju podarilo presvedčiť, aby vôbec prišla. Tretia skončila Silvina Rajfová (Sokol Brno 1, Rajče) a štvrtá Dominika Dupalová (Lokalblok). Všetky prvé štyri baby preliezli jeden boulder, rozhodovali tak pokusy a počet zón, ktorých mala najviac Peťa. Ostatné finalistky sme bohužial nedali žiaden top a v poradí Katty Zachrdlová (Klajda team, Salewa, Wild Country), Zuzana Štefanská (MKŠK Modra, Vertigo, Salewa, Wild Country), Karina Bílková (Lokalblok) a Linda Gundová (mamas&papas) sme si podelili ostatné miesta.

V znamení štruktúr a hlavne skokov sa nieslo aj chlapské finále. Tu už sa show vydarila, lebo chlapi lietali a topy padali. Tým viac sme si vykričali povzbudzovaním hlasivky, čím viac pribúdalo zaujímavých a vtipných riešení jednotlivých bouldrov. Bol to veru zážitok, ktorý gradoval zakaždým, keď zaznel gong a znovu sa vymenili pozície. Do poslednej chvíle sa nedalo odhadnúť, ako to celé skončí. Ondro Švub (CCCBBB, Urban Apes)nesklamal, nezaprel dušu pretekára a bravúrnym spôsobom si doliezol pre prvé miesto. Ako jediný dal všetky štyry bouldre. Dva topy urval a druhé miesto si zabezpečil Pišta Bednár (ŠK James Kežmarok, www.kompava.sk), pred ďalšími dvojtopovými Tamásom Farkašom (Gerecse SE, Mormota tárabolt, Trexpert tárabolt) a Jirousom Přibilom (AIX, HO Doubrava) a Lukaszom Smagalom (Avatar). S jedným topom následne skončili Zoltan Komjati (Gerecse SE), Juraj Ravas(Urban Apes) a Pawel Grochowalski (Avatar).

Záver pretekov sa niesol, ako už tradične, v znamení after párty v Caféčku, kde sa pivo, víno a destiláty liali potokom a už vtedy niekedy sa spriadali plány na ďalšie vianočné darčeky roku 2014 J

Poďakovanie patrí celemu tímu Vertiga, že sa do toho opäť dali, a nám tak umožnili zažiť znovu parádnu akciu. Rovnako tak aj ich partnerom, vďaka ktorým nám vypadávali ceny z rúk. No a nakoniec, v rovnakej miere, aj všetkým, ktorí pridali ruku k dielu a celý deň bezúnavne kmitali.