naše Jumbo

 

S Rasťom a Katkou sme už vedeli čo nás čaká. Vedeli sme, že nie všetko čo sa všeobecne hovorí o Afrike, je pravda o Juhoafrickej Republike a že čo sa hovorí všeobecne o Juhoafrickej Republike, neplatí pre tiché vrchy a údolia Cederbegu. Nás preto obavy pred odchodom moc nekvárili, čo ale aspoň u mňa malo za následok, že sa na mňa pred odchodom navalilo kopec práce a tak sme niektoré veci riešili dosť na poslednú chvíľu – auto sme bookovali pár dní pred príchodom a víza sme vyzdvihli len pár hodín pred odletom. Apropo, keď som spomenul víza Maťovi Heugerovi deň pred odletom, tak som mu podľa výrazu tváre privodil prinajmenšom zástavu srdca, ktoré sa následne rozbúchalo až potom, čo som mu dovysvetlil, že víza potrebuje, len ak ide na viac ako mesiac. Od Maťa, ale aj Dejva Kozla a Terky Píšovej prichádzalo všeobecne viac a viac otázok a dotazov, čím sa deň odletu viac približoval. Boli to rovnaké otázky, aké sme mali my dva roky späť, čo mi len potvrdilo úvodnú tézu.

´Tis is Afrika!

 

Tento rok sa nás nazbieralo pomerne dosť a hoci sme sem prišli na rôzne dlhý čas, dátum odletu sme mali všetci rovnaký a aj keď sme šli 3 separátne výpravy, 3 rôznymi aerolinkami, každý cez iné prestupné mesto, zozbierali sme sa všetci na letisku v Kapskom Meste s komplet batožinou, obsahujúcou päť ocúniek. S Rasťom, Katkou a Nelou sme prileteli prví a požičali si dve mikro autá, nasledoval Maťo a v závese aj Dejv s Terkou. Po srdečnom zvítaní a úvodnej kávičke na letisku, vyrazila naša slovenská kolóna mikro áut so sumárnym objemom motorov menším ako má môj Trol a asi rovnakou váhou. Kým sa išlo z kopca a po vetre dalo sa ísť aj 120, keď ste držali volant oboma rukami, opakovali si mantru bezpečnej jazdy na opačnej strane („vodič sedí pri čiare, vodič sedí pri čiare...“) a mali ste rádio dostatočne nahlas, aby ste nepočuli zúfalý rev tých malých motorov. Keď sa však „mikráče“ dostali na poľnú cestu, začala zábava... Predsa len, inak sa berú piesčité zákruty, keď máte pocit, že sedíte na bicykli... a navyše z požičovne ;-). Pri prvej ralley k našej chatke sme ponaháňali aj stádo antilop a keby čelný náraz do hoc čoho neznamenal totálku pre mikráč aj šoféra, tak sme mohli grilovať hneď prvý večer.

súboj fotografov

 

Hoci bolo iba asi 8 hodín večer, už dve hodiny bola riadna tma. Keď píšem riadna, tak myslím ten význam slova „riadna“, ktorý máte možnosť zažiť iba na veľmi málo miestach v husto zaľudnenej Európe. Nebo čisté a čierne ako smola, obsypané miliardami hviezd a pre našinca neznámymi súhvezdiami, bez Polárky aj Veľkej Medvedice s nádherne výraznou mliečnou dráhou, Škorpiónom a Južným Krížom. Keď večer zaspávam rozmýšľam, čo je iné, čo mi chýba? Prvá odpoveď príde automaticky – Andrejka, ale po hlbšom zamyslení aj niečo iné, hluk – hluk civilizácie, ktorý je vo väčšine našich životov všadeprítomný a vnímaný už len podvedomo. Zaspávam v tichu a budím sa do ticha, vyspal som sa ako už dávno nie.

alpinistom sa bouldrový život páči

 

Denný režim sa od prvého dňa stal takmer rutinou, ale takou príjemnou, dobrovoľnou a vedomou. Po 10 hodinách spánku vstávame prirodzene do slnečného rána, užívame si každú sekundu dovolenky, takže z postele sa nikto neponáhľa -  páriky sa túlia, niekto číta, niekto rozmýšľa, Nela šteboce... Prvý vstáva Dejv a dá variť vodu na čaj, ako inak vstávame s vôňou Rooibosu, ktorý preslávil tunajšiu oblasť. Ešte pred raňajkami sa nazbiera bežecké družstvo a dáme si pohodových 5 kilákov na zobudenie, strečing a potom výdatné cereálne raňajky, hackey-sack rozcvičku na zobudenie peristaltiky, zbaliť dva sendviče s chilly chutney a poď ho na skaly. Prvý deň a vlastne celý týždeň sme si hovorili, že to nebudeme moc hrotiť, veď všetci až na Maťa máme kopu času a preto si môžeme dovoliť pozvoľné privykanie si na miestny hrubozrnný pieskovec. Najrýchlejšie si očividne zvykal Rasťo, keď po úvodných warm-upových boulríkoch vyflashoval Bushoning 7C a chvíľu na to si doliezol aj veľký projekt z pred dvoch rokov – Barracuda 8A. Bolo to jeho vôbec prvé 8A a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že Barracuda nie je ľahký vstupný boulder do tejto obtiažnosti. Nič sa nedá robiť, večer sa žúruje, je čo oslavovať! Večera, jedna z mojich obľúbených častí dňa, je naozaj oslavou života (nie síce pre to jahňa, čo sme grilovali, ale my sme oslavovali hojne).

Katka - To Siemay 6C+

 

Maťova modlitba pred nástupom

 

Terka sa dolieza v pekných 6Bčkach

Ďalšie dni sa nesú v podobnom tempe a rytme. Kto sa necíti na lezenie, spraví si náhradný program, veď tu na okolí je čo robiť – či už sa vyberiete pozrieť si prehistorické jaskynné maľby, skočíte si k moru, nakúpiť si do mesta, dáte si rajský Hen House Toustie a rooibos late od Becky v coffe shope, alebo sa len tak flákate okolo baráku, utekáte pred paviánmi a fotíte antilopy.

Ranné návštevy antilop

 

Prišli sme sem ale liezť a tak trošku aj o lezení. Hoci spomínané Bushoning 7C sme vyliezli aj ja a Kozel a Terka si flashla To Siemay 6C+, prvý deň patril jednoznačne Rasťovi. Ten však zvolil stratégiu 1+1 a teda hneď ďalší deň mal rest. Zvyšok výpravy však liezol a po vyčistení Trackside sektoru v oblasti 8 day rain som sa s Dejvom kusol do nádhernej previsnutej medvedice Timeout 7C. V Rocklands klasa zjavne ešte celkom lieta, lebo keď si porovnám Timeout s inými tunajšími 7Cčkami tak bol pre nás výrazne ťažší. Dejvovy kompresný štýl moc nesedel a tak mi robil skôr sparinga, ako bojoval o top, takže ďalší sektor vyberal on, podľa vlastných preferencií. Presunuli sme sa teda do sektopru Ian´s roof a bez toho aby som to rozpitvával tak len napíšem, že si svoje 7C našiel a vyliezol – Paul´s Problem 7C. Autorom je Paul Robinson, ktorý musel mať veľmi zlý deň, lebo jeho „problém“ nebola ani podľa Kozla žiadna vizionárska línia a nebyť v sprievodcovi, tak na ňu človeku ani nepadne zrak. Ale keď mu zhodili peknú vedľajšiu líniu z 8B+ na 8A, tak z toho bol asi mierne rozhádzaný. Tým samozrejme nezhadzujem Dejvov výkon, lebo hoci to bol boulder nie príliš pekný, vôbec nebol ľahký. Dali sme potom ešte pár pokusov s inovatívnymi metódami do vedľajšieho 7C+, ale únava a tma nás nakoniec vyhnala, takže sme si tam nechali prvý pytel.

 

Kozel a Katka v technickom 6C

 

Tomaso - Vanity 7B

Do tretice všetko dobré a tak sme navštívili oblasť 8 day rain aj tretí deň po sebe. Tento krát bol naším cieľom sektor Jungle Bar. Po pár ľahších bouldroch (či už číselne alebo obtiažnostne – lebo niektoré 7B+ boli ľahšie ako 7A a naopak) sme si vytýčili cieľ dňa -  Lisa´s Arete 7C+. naozaj pekná hrana so silovým (aspoň v mojom podaní) nástupom a technickým a pomerne vysokým dolezom. Rasťo prebil ako prvý, ja pár pokusov po ňom, ale Kozel napriek obetavým pokusom, kedy mu koža z prstov doslova odlietavala, neprebil a bude sa musieť pre „Lízinu hranu“ ešte vrátiť. Rozpracovali sme si tam ale ešte aj 8Ačko Golden Virginia, takže návrat je zaručený.

Dejv - Silky Natural 7A

 

Tomaso - Crazy leg 7B

 

Dejv - Lisa´s Arete 7C+

 

Štvrtý deň väčšina posádky oddychovala, Hogo ale zahlásil útok na bouldre nad farmou de Pakhuys a ja som sa k nemu po sendviči a rooibos latéčku v Hen House pridal tiež. Zdalo sa, že som ho našiel práve včas, lebo úvodná orientácia v sprievodcovi je pomerne chaotická a navyše v ten deň bolo problém nájsť voľný sektor nad de Pakhuys, kde nebol pretlak Frantíkov a Amíkov. Zaviedol som preto Maťa do Arch valley a ukázal mu pár pekných 7Ačiek. Maťo odchádzal nakoniec z Arch valley na franforce s vylezenou Guillotine 6C+ a ja som bol rád, že som sa trošku pohýbal ale ušetril kožu na ďalšie dni.

večer ako každý iný

 

Piaty deň sme do skál vyrazili už v plnej sile a až na dva páriky a jednu stratenú holandskú dvojku patrila celá oblasť Kliphuis Campgroung len nám. Maťo s Terkou začali po rozlezení sa obliehať boulder John Denver 7A, vraj jedno z najkrajších 7A v Rocklands. Obliehanie to bolo urputné a toľko námahy, nádeje a sklamaní nezažil snáď ani Salhadin pred bránami Jeruzalema. Maťo aj Terka svorne padali v poslednom kroku, a že to nie je krátky boulder tak aj bez dychu a z pulzom mimo bežnú škálu. Na výkony hodné fľaše Shirazu sa teda ešte stále čakalo a za chvíľu sa aj dostavili. Najprv sme s Dejvom rýchlo vyliezli ´Tis is Afrika 7C+, ale zhodli sme sa, že asi „soudruzi z JAR udelali někde chybu“, lebo skutočná obtiažnosť bola skôr okolo 7A, čo nám po chvíli potvrdili aj Terka s Katkou. Dejv ale prebil rýchlo aj In the middle of the ass 8A. Kozel je nízky, Katka ohybná (preliezla to dva roky dozadu), ale my ostatný smrteľníci si pod to ani nemusíme sadať, vlastne ľahať... Fľaška Shirazu ale nezostal len Kozlovi, lebo ja som si rýchlo uzavrel prvý projekt z minula – The full Tony tick 8A. Dejv zodvihol hornú rukavicu a pridal ešte Ron Ron et Caramel 7C+. Ja som Ron Rona už mal a tak som musel pri zapadajúcom slnku hľadať inú náhradu na vyrovnanie skóre. Nakoniec som pridal iba Goodge 7C, ale skóre bolo vyrovnané, lebo Goodge bol jeho voľba – zákerná ostrá lištovačka; a ja som mu ju vyfúkol.

 

 

 

Dejv, Katka a Maťo v John Denver 7A

 

Katka - Mufasa 7A+

 

S Dejvom a Terkou sme liezli aj šiesty deň o oblasť ďalej v Riverside. Úvodné 6B+ bolo krásne, 7B tiež a išlo rýchlo a tak sme dúfali, že rovnako pôjde a 7C v stienke. Nešlo. Iba čo nám odhryzlo každému z prstov poriadny kus kože. Neodradilo nás to ale a posunuli latku kus vyššie – The White Mazda Clan 7C+ vyzeral, že je po dobrých chytoch, v strope a teda že pôjde rýchlo. Flash nevydal, ani druhý pokus, tretí, štvrtý, piaty... už sa to zbiera, hlava pracuje, pády sú čoraz viac otázkou zbrklosti ako sily. Dejv to balí, ja mám tiež zajačie úmysly. Ale ešte jeden skúsim. Oplatilo sa, ale pre dnešok som mŕtvy a zajtra je definitívne rest day.

 

Dejv a Tomaso v Goodge 7C

 

Dnes je definitívne rest day a ja som sa teda konečne dostal k počítaču a prstami mastnými od Amuerťáckeho krému opatrne stláčam klávesy a triedim fotky z celého týždňa. Prvý týždeň bol tak dobrý ako sme si len mohli želať, druhý bude ale ešte lepší....