Keď som sa rozprával z Walterom Bonattim, mal 79 rokov a bol plný energie a humoru. Mal som pocit, akoby sa len teraz vrátil z výstupu na Petit Dru a má chuť sa podeliť o každý jeden zážitok z jeho výstupu...

Bolo to v päťdesiatych rokoch, jedna z posledných veľkých stien v Alpách – západná stena Petit Dru bola prelezená trojicou francúzskych horolezcov. Napriek štýlu prelezu (expedičný s množstvom materiálu) akým bola táto stena vylezená, mal tento výstup veľký ohlas.

O pár rokov neskôr len dvadsaťpäťročný Walter Bonatti dáva lekciu expedičnému štýlu lezenia v Alpách. V tej istej stene vyliezol sám a za päť dní 750-metrový pilier, známy tiež ako Bonattiho pilier, ktorý rozdeľoval západnú a juhozápadnú stenu Petit Dru.

Robotník z Bergama, Bonatti, tak prevzal v Alpách žezlo po Hermanovi Buhlovi a svoju pozornosť zameral na hlavné problémy v oblasti Mont Blancu. Z jeho denníčku vyberám len zlomok toho, čo vyliezol za tie roky.

1951 Grand Capucin, prvovýstup

1953 Cima Ovest – Cassinova cesta, prvý zimný prelez

1954 expedícia na K2 8611m

1955 Petit Dru, JZ pilier, sólo prvovýstup

1956 prvý skialpinistický prechod celého alpského masívu (1795km, 66dní)

1957 Grand pilier d´Angle, prvovýstup

1958 Patagónia, štyri prvovýstupy na panenské vrcholy

1958 Gasherbrum IV 7925m, prvovýstup

1959 Mont Blanc, Pilastro Rosso di Brouillard, prvovýstup

1961 Rondoy, Cordilliera Huayhuash, prvovýstup

1962 Grand pilier d´Angle, prvovýstup

1963 Gradnes Jorasses, Walkerov pilier, prvý zimný výstup

1963 Gradnes Jorasses, Whymperov pilier, prvovýstup

1965 Matterhorn, zimný sólový prvovýstup

Caption of the figure above.

obr. Walter Bonatti (foto DK)

Bonatti bol priekopníkom letných a zimných sólových výstupov, ale zároveň aj terčom mnohých útokov „všemožných“ odborníkov a bulváru. Avšak jeho lezecká príprava, vytrvalosť, odhodlanie a schopnosť znášať utrpenie ho posunuli do horolezeckej špičky.

So svojím rovesníkom René Desmaisonom odštartovali v Alpách zlatý vek sólového zimného lezenia. To čo vtedy bolo možné vyliezť v lete a vo dvojici, to bolo nutné zopakovať v zime a sólo.

Caption of the figure above.

obr. Walter Bonatti pri udelovaní cien Piolet d´Or (foto DK)

Bonatti tiež zažil čierne dni, keď príroda bola mocnejšia než energia a schopnosti jeho spolulezcov. V roku 1961 sa spolu s jeho priateľom Orgionim, klientom Gallienim a skupinou štyroch elitných francúzskych lezcov, ktorých stretli pod nástupom, pustili do prvovýstupu Freneyským pilierom na Mt. Blanc. Počasie sa však natoľko zhoršilo, že osemdesiat metrov pod vrcholom piliera boli donútení k návratu. V priebehu dramatického zostupu, ktorý celý čas viedol Bonatti, postupne zahynuli vyčerpaním a podchladením štyria zo skupiny.

Bonatti svoju horolezeckú kariéru ukončil skutočne veľkolepo – sólo zimným prvovýstupom v severnej stene Matterhornu v roku 1965. Bonattiho cesta v severnej stene Matterhornu v tom čase vyznačila maximálnu hranicu klasického alpského horolezectva. Presne tak ako v roku 1900 východná stena Monte Rosy, 1925 severozápadná stena Civetty a v roku 1950 severná stena Eigeru.

Budúcnosť v horolezectve Walter Bonatti predpovedal takto – to čo sa jemu podarilo preliezť vo veľkých alpských stenách, to by sa malo dať preliezť aj vo vysokých horách Himalájí nad hranicou 8000 metrov. Samozrejme alpským štýlom alebo sólo.

Česť jeho pamiatke.

(použitá literatúra Reinhold Messner – Veľké steny, Ivan Dieška a Václav Širl - Horolezectví zblízka)