Kde bolo, tam bolo, aj tam de nebolo, bol som raz na istej pri

paštikárskej

bratislavskej skale popoliezť. Po skončení môjho športovo-prírodného vyžitia som sa ešte zastavil u mójho parťáka na skaly aj do hôr (nazvyme ho Joško), reku že ukujeme dáke pikľe na sviatok pätnácteho.... A ako bolo, ako nie, pri našom kutí mi Joško len tak naverímboha spomenul, že reku či nepójdem s ním na XXVI. memoriál Jozefa Psotku, že už roky sľubuje vedúcimu u nich v clube, že bude ich akože reprezentovať, ale furt sa mu nikdaj nechcelo. No a mne,

somárovi sprostému, čo nebehá ani keď musí

,  nebolo treba veľa hovoriť a už som mal chrobáka v hlave zasiateho...

A tak, ako bolo, ako nie..., po našich tatranských pikliach, po ktorých som ochoreu, som mu teda prisľúbiu, že móžme skúsiť reku..., tak som aj trošku behávať začal...

Teľko na začiatok, úvodom, ako by povedal básnik...

Nuž, priblížil sa na dostrel onen vyvolený deň "D", a v piatok po robote vydali sme sa s joškom na mojej supernajsamlepšej rakete smer Tatry (cez Nitru...., o pol štvrtej, no na odstrel...). Keďže mám tak trošku tatranské korene, tak full service v Smokovci sme mali večer zabezpečený a registrovať sme sa išli až ráno.

Na registráciu sme sa dostavili o pol ósmej, vybavili sme formality a už sme len čakali na štart... Štartovalo sa o deviatej vo dvojiciach s odstupom po dve minúty. Účastníkov bolo cca 70, čiže myslím, že organizátori móžu byť po minulom roku spokojný.... Pred štartom nám bolo oznámené, že mačke nebude treba, že stačí baťoh a buganďže, lebo jestok trocha sňahu a ľadu a že aj fixi dáke budú..., a že hore na nás čaká plech (o tom potom), ale ja som si po upozorneniach istého minuloročného účastníka pre istotu zobral aj 2l hydrapack + softshell bunda + turistické paličky, reku že do kopca sa pójde hádam lepšie 4x4.

Ako čas plynul, blížil sa čas 9:22, štartovný to čas mój aj Joškov, čo bolo dobré, lebo sme sa dohodli že budeme na tejto rýchlotúre tomto behu spolu, inak by som to mohol osrať sa asi nezúčastnil...., šak 25km neni žiadna sranda... (Aha, ak by dagdo nevedeu, išlo sa z hrebienka na hrebienok

Caption of the figure above.

No, ako sme sa postavili na štart, vzbudil som menšie úsmevy, niektorým okolostojacim sa až tak nepozdával moj super nápad s paličkami a 4x4 náhonom... (keď tak uvažujem, asi to bola ozaj chujovina...). Po štarte sme sa naľahko za klepkania paličiek (mojich) rozbehli smer Sliezky dom, ale keďže trasa išla hneď do kopca tak za najbližšou zákrutou (mimo dohľadu štartu) sme hneď podradili do rýchlokroku, a takto svorne sme sa blížili (či plížili?) k slizkému domu... Joško ma sviňa jedna vóbec nešetriu, a tak aj keď nás hneď zo začiatku obehli dáky lepší borci, tak neskôr som vlastným očiam neveril, aj my sme obehli dákych iných borcov (asi kus slabších). Po príchode na prvý čekpoint potešil teplý čaj, a vydali sme sa na druhú časť prvej časovky okolo Velického plesa, cez večný dážď, kvetnicu, kolo svištej kolónie, dlhého plesa až na poľák.... Cestou necestou ma zavše obehol nejaký ten dôchodca (aj ja chcem mať takú kondičku v tom veku...), sem tam aj dáke ženy. Na konci časovky som bol už v koncoch, a joško mi ušiel skoro o tri minúty, ale dáko som dobojoval.....

Hore som sa celkom vzchopil po dvoch kávenkách z občerstvovačky, a nejakých tých ionťákoch..., a tak sme po prezutí do buganďžov mohli pokračovať ďalej. Táto časť sa nešla na čas, ale keďže som bol cestou hore pomalý ako slimák, tak som si radšej dával načas, aby som sa vošiel do limitu. Na prielome nás čakali chalani z HZS-DZ (hádam som to dobre napísal, ak nie tak sorry) kerý nás ponúkli slaninou a jablčníkom a teplým čajom, za čo som im bol mimoriadne vďačný. Dole z prielomu boli dáke snehové sračky a tak, tak tam boli natiahnuté fixy, avšak nie najšťastnejšie...., ale nejde o tó...., trošku som sa aj na riti nechtiac pošmýkal (inak zrýchlenie také jak Pit Schubert uvádza......, a ten šecko vie). Na zbojníčke bola ďalšia občerstvovačka, takže super, zase prezúvačka do tenisiek a hor sa na začiatok ďalšej časovky v nejakej kotlinke pod niečím...

Druhá časovka pod priečne sedlo bola vcelku krátka, a zo začiatku sa aj celkom dobre bežalo, ale po 2km bola kvalita chodníka dobrá leda tak na rýchlu chôdzu, s čím som zas až taký veľký problém nemal. Koniec časovky sa niesol v podobnom duchu ako koniec prvej časovky, teda výbeh do svinského kopca, kde moja únava spôsobila že moj super pohon 4x4 už nebol taký super.... Dobehli sme teda pod priečne, zas dáka žranica, niečo na pitie, prezuť a hor sa na priečne a dole z neho... Inak ísť dole v protismere je celkom zaujímavé, hlavne keď sa snažíte nechať voľné reťaze turistom...., odhadujem tak II-III UIAA miestami.....

No cesta dole, mi pripomínala zostupy z lezeníc, teda nič moc, nahoršia časť dňa...., ešte sme aj utekali aby sme náhodou limit neprešvihli... Na terynke sa joško prezul do teniskov, ja som si nahal buganďže, reku dole je ešte celkom napiču zlý chodník, a ja som chcel dojsť do cieľa po svojich a zdravý... Ono to malo potom taký zádrheľ, že od potoka na hrebienok chcel joško ešte utekať a zaboha nevedel pochopiť že ja som rád že dvíham nohy, a nie aby som ešte bežal v tých buganďžoch, a tak som bol v cieli o dve minutky pozdejšie.

Zhrnutie na záver:

Moj cieľ, to jest dojsť do cieľa v limite a nebyť podľa možností posledný som splnil, organizácia bola vcelku dobrá (aj keď ja nemám skúsenosti z podobných aktivít), trať pekná, plech sa nekonal, celý čas bolo pod mrakom, alebo hmla, a celkovo móžem povedať že sa mi páčilo, a dúfam že som niekoho inšpiroval do budúcnosti uctiť si týmto spôsobom pamiatku jedného z najlepších z nás.

Takže dovi-dopo, maybe next year

Caption of the figure above.

JohnyB