Plánovaný program bol naozaj nabitý. Na začiatku mi nebolo jasné, kedy chceli stihnúť to lezenie na skalách, ale nakoniec počasie trošku narušilo logistiku a po miernej reorganizácii sa podarilo stihnúť všetko do bodky.

 

Ľudia sa začali postupne zliezať v priebehu piatku zo všetkých kútov Čiech, Slovenska a Poľska. Program sa prakticky začal v piatok večerou – výborná pečená klobáska, po ktorej nasledovalo premietanie fotiek a krátkych filmov a následne voľný program pri pivku. Ešte bola vyhlásená súťaž o „súľovského surovca a súľovskú dominu“, čo predstavovalo trojboj v zložení – bouldering, drytooling a lezenie špáry.

 

 

 

 

Predpoveď počasia tvrdila, že začne pršať v piatok poobede a bude pršať až do rána. Sobota má byť síce zamračená, ale bez dažďa. Nevyšlo. Lialo celú sobotu takmer bez prestávky až do večera. „Singáči“ sa ale nevzdali. Sobotné ráno sa úderom deviatej hodiny začalo v bojových podmienkach prednáškou z metodiky, kde nám horskí vodcovia UIAGM ukázali, ako sa správne naväzovať, ako sa správne naviazať s hrudným úväzom, ako funguje ferratový set atď... Predviedli rôzne finty, ako si v horách zabezpečiť provizórny výstroj v prípade sklerózy alebo gravitácie a metodické okienko nakoniec zavŕšili praktickou ukážkou zakladania štandu a temer všetkého, čo so s tým súvisí.

 

 

 

Keďže stále pršalo, lezenie v skalách sa nekonalo. Miesto toho sa konali bouldrové preteky v bojových podmienkach z dielne sestier Rajfových – musím pochváliť, boli super. Liezlo sa 6 bouldrov obtiažnosti – 3 ľahké, 1 stredný a 2 ťažké štýlom flash a počítali sa topy + pokusy na topy. Do finále nakoniec postúpili 3 muži a 1 žena (zrejme kvôli zlému počasiu a pre úsporu času). Finalisti si navzájom povymýšľali v priebehu pol hodinky finálové bouldre. Podmienkou však bolo, že ich musia byť schopní sami vyliezť, inak hrozí strašný postih. Aký, sme sa nakoniec nedozvedeli :-) Preteky nakoniec vyhral Miloš Němý a Momo Kuhn-Gaberová. Po bouldrových pretekoch nasledoval drytooling. Miesto motýk sme však dostali akési pseudo-umelostenové cepíny. Vyzeralo to asi takto – porisko zo sekery, na jednej strane vytvarovane na ruku a na druhej strany s odsadávacou slučkou priemeru asi 20 cm (v jednoduchosti kus palice a na konci slucka). Liezla sa jedna cesta okolo steny, vytvorená z chytov, na ktoré sa dala uchytiť slučka „pseudocepínu“. Keďže cestu doliezli 3 borci a medzitým sa stihlo zotmieť, superfinále bolo nachystané na nedeľné ráno. Medzitým konečne prestalo pršať. Hurá na večeru. Po večeri sa opäť konala slideshow.

 

 

 

V nedeľu sme sa zobudili do krásneho slnečného rána. Prísľub lezenia na skalách. Doobeda nás však ešte čakal program v podobe superfinále drytooling a lezenie špáry. Keďže nebola postavená superfinálová cesta, tak sa zhybovalo s cepínmi. Pravidlá jednoduché – kto dá najviac, vyhral. Vyhral Vojta Cihlář. No a na záver nasledovalo lezenie špáry, ktorú si mohli všetci v priebehu víkendu natrénovať. Keďže mi bola špára veľká ešte aj na päsť, neostávalo mi nič iné, ako liezť ju na sokola. Stačilo mi. Liezť toho kilometer, tak sa urežeme z lana. Ostatným, ktorí to na rozdiel odo mňa vedeli, to šlo jedna radosť. Stopoval sa čas vylezenia špáry. A už neostáva nič iné ako vyhlásiť výsledky a pronto derecho na skaly. Titul „Súľovský surovec a súľovská domina“ získali Erik Durčo a Monika Kuhn-Gaberová.

Na skalách sa niektorí pobrali po vlastnej osi, a tí ktorí mali záujem, si mohli za asistencie horských vodcov na vlastnej koži vyskúšať viacdĺžkové lezenie, štandovanie + všetko, čo s tým súvisí a zlaňovanie.

 

 

 

 

Čo dodať na záver - v skratke plnohodnotný program, zohratí organizátori, blbé počasie, zlé pivo a veľa zábavy a pohody ako má byť.