Rozhovor: Edyta Ropek – víťazka Svetového pohára v lezení na rýchlosť 2009
-
Svojim víťazstvom v Svetovom pohári 2009 obhájila vedúcu pozíciu vybojovanú úspechom v Svetovom pohári 2008. Tridsaťročná Európska šampiónka z roku 2008 s dlhými, hodvábnymi vlasmi, Edyta Ropek, je kráľovnou lezenia na rýchlosť. Veľmi rada súťaží, o to viac, keď nejde len o ľahké víťazstvá . Jej voľba stať sa profesionálkou a atlétkou bola jednoduchá, keď si uvedomila aká je v tom čo robí dobrá. Hovorí to síce iba ako vtip , ale určite je v tom veľa pravdy ako aj jej výsledky dokazujú.
Edyta, veľa krát si vyhrala, ale pamätáš si ktoré preteky boli pre teba najemotívnejšie?
Určite to boli Majstrovstvá Európy v 2008, v Paríži.
Nuž, tento rok sú ďalšie Majstrovstvá Európy v Rakúsku... Ale čo je vo všeobecnosti tvojim hlavným cieľom pre rok 2010 a blízku budúcnosť?
Na to je ľahká odpoveď. Rada by som vyhrala ďalšie súťaže, zdokonalila sa a dosiahla svoje najlepšie výsledky. Začala som liezť v 1995 a po troch mesiacoch som už bola na nejakých pretekoch, od toho momentu som vedela, že to je to čo chcem robiť.
Prečo si si vybrala práve rýchlostné lezenie?
Pretože som v tom dobrá (smiech). Vieš, v Tarnowe, kde žijem bola táto disciplína veľmi populárna, takže to bolo pre mňa prirodzené. Každopádne, okrem rýchlosti aj veľa bouldruje a leziem aj s lanom, ale to len cez leto a vonku na skalách. Pri Tarnowe máme nejaké pieskovcové skalky na lezenie a bouldering, veľmi to pripomína Bleau... Ale v zásade trénujem hlavne vo vnútri. Doma mám svoju vlastnú bouldrovku a potom chodím trénovať na oficiálnu stenu na rýchlosť, ktorá patrí našej federácii.
Povedz nám niečo o svojom tréningu.
Trénujem štyri, päť dní do týždňa. Väčšinu roku bouldrujem, lebo je to dobré na získanie sily a techniky. S tréningom rýchlosti začínam až pred súťažami, okrem toho veľa behám a cvičím fitenss. Metóda tréningu v podstate závisí od ročného obdobia a od toho ako sa cítim. Veľmi dôležitou súčasťou môjho tréningu je hudba, tá mi dáva silu a energiu keď som unavená.Čsato hľadám nové zvuky a hudobnú inšpiráciu. Vkus sa mi mení z roka na rok, teraz napríklad počúvam The Street, Basement Jaxx, Hot Chip a Kasabian.
Veľa času tráviš tréningom a súťažami. Máš nejakú finančnú podporu, ktorá ti umožňuje naplno sa oddať lezeniu?
No, za podporu vďačím hlavne PZA (Poľská horolezecká asociácia) a poľskému Ministerstvu športu a turizmu a ešte mestu Tarnow a športovému klubu MKS Tarnovia. Navyše som práve podpísala zmluvu o sponzorstve s najväčšou poľskou outdoorovou firmou. Okrem toho máme s priateľom firmu na výrobu strieborných a jantárových šperkov a takisto som aj lezecká trénerka na stene, ktorú sme spolu začali stavať. Aj kvôli tomu som sa znovu vrátila k štúdiu telesnej výchovy.
A aj tak máš čas venovať sa iným športom...
Áno, plávam, behám, snowboardujem, windsurfujem chodím na turistiku a robím gymnastiku.
Čo to pre teba znamená byť športovcom?
Pre mňa to znamená byť 100% profesionálka. Znamená to obete, ale aj uspokojenie z dobrých výsledkov, je to životný štýl, diéta a správanie. Šport a lezenie sú v mojom živote na prvom mieste. Všetko ostatné je menej dôležité.
Aká vlastnosť je podľa teba najdôležitejšia pre pretekára?
Dobrý pretekár musí byť bojovník. Sila nie je až taká dôležitá ako odhodlanie a nie vždy platí, že dobrý lezec je aj dobrý pretekár.
Ako si predstavuješ seba za 10 rokov?
Dúfam, že budem ešte stále aktívna športovkyňa. Budem trénerka a učiť ľudí ako liezť... Nebudem už liezť na rýchlosť, ale budem veľa liezť na skalách a bouldrovať.
Keď už hovoríme o budúcnosti... Čo si myslíš o budúcnosti rýchlostného lezenia?
Nuž, dúfam, že sa stane olympijským športom a bude sa ho zúčastňovať viac krajín, tak ako je to v lezení s lanom. Rýchlosť je divácky veľmi atraktívna a ľahko pochopiteľná pre nezainteresovaných. Takisto dúfam, že sa bude znovu súťažiť klasickým formátom, ten sa viac podobá na lezenie, kým formát pre rekordy je viac atletika než lezenie... Nie všetci pretekári majú štandardnú oficiálnu stenu na trénovanie a to nie je fér. Ja mám rada preteky, kde je dobrá konkurencia, rada pretekám keď je tam kopa dobrých pretekárov.
Rozhovor: Elena Corriero
Preklad z angličtiny: Tomaso Greksák
Preklad vznikol s oficiálnym zvolením autorky a IFSC.
Pôvodný článok v angličtine na stránkach www.ifsc-climbing.org
