Rozhovor: Zuzana Čintalová
-
Je viacnásobnou Majsterkou Slovenska a našou najúspešnejšou pretekárkou, ktorá nás reprezentovala na pretekoch svetového pohára. Na Slovensku patrí dlhodobo medzi najlepšie lezkyne na skalách. Je veľmi milá, priateľská a usmievavá. Zuzana Čintalová.
• Meno: Zuzana Čintalová
• Rok narodenia: 1983
• Znamenie: Rak
• Výška/váha: 168/58
• Práca: po škole som zostala pracovať v rodinnej firmičke, ktorá sa zaoberá softvérom.
Caption of the figure above.
• Úspechy:
a) preteky (SP/WC):
- 2000 – 2007 víťazka SP v celkovom bodovaní
- 2000 – 2007 Majsterka SR na obtiažnosť
- EYC 1997 Choceň (CZE) - 5.miesto (kategória female youth B)
- EYC 2000 Imst (AUT) - 5.miesto (kategória female youth A)
- ME 2000 Mníchov – 19.miesto
- WC 2004 Puurs (BEL) – 15.miesto
- MS 2001 Winterthur (SUI) – bouldering – 16.miesto
- WC 2003 Praha (CZE) – 18.miesto
- ME 2006 Ekatarinburg (RUS) – 18. miesto
b) skaly:
I. RP/PP :
- Sonce v očech (8a+), PP
- Sick Heil 10- (Alternatívka), PP
- Gilotina 8a (Mišja Peč), PP
- Samsara 8a (Mišja Peč), PP
- Self destroying prophecy 8a (Adlitzgräben), PP
- ...a mnoho ďalších...
II. OS / Flash
- 2x 8a FL : „Arnaque.com“ v Tarne a jedno vo Vercors. Obe sú však omyl v sprievodcovi. Prvá tak slabých 7c a druhá 7c+.
- Johanova 7c OS, Mišja Peč
- 7c OS „Návrat Krále Xa Labák“ o inom neviem
c) Ešte si vážim všetky špáry, ktoré sa mi podarili vyliezť tento rok v Yosemitoch (pozn. red.: rok 2008).
Obtiažnosťou nesiahaju asi ani k 7-, pre mňa však majú vysokú hodnotu. A OS prelez cesty West Face
5,11c na El Capitana v Yosemitoch.
• Koníčky : Rada sa hýbem, čo je popri „sedavému“ zamestnaniu povinnosťou. Najčastejšie chodím behať a
v zime na lyže. Vo všeobecnosti však musím premáhať moju lenivosť a podmieňovať tieto aktivity
konkrétnym cieľom.
Caption of the figure above.
Začiatky
O: Kedy si začala s lezením?
Zuzka: Keď som mala 9 rokov. Vtedy som bola prvýkrát na stene.
O: Myslíš si, že ľudia, ktorí sa dostanú k lezeniu už v detstve sú väčšinou v lezení lepší, než ľudia, ktorí začnú liezť až v puberte, alebo dospelosti?
Zuzka: Majú na to väčší predpoklad. Ale nie je to úplne tak. Niekto môže liezť celý život a je stále na rovnakej úrovni a niekto sa môže za 3 roky vyšvihnúť na špičkovú úroveň. Celé je to v prístupe. Mojou výhodou je, že mám možnosť ťažiť zo skúseností, ktoré som počas týchto rokov získala. To mi udrží relatívne stabilnú výkonnosť aj popri slabšom tréningu. Ak by som sa však chcela viac posunúť, musím rovnako makať, ako iní.
O: Liezť si začínala v Modre. Liezlo vás tam vtedy viac, či ste boli so sestrou samé?
Zuzka: Neboli sme samé. K lezeniu nás priviedol brat, ktorý v spoločnosti svojich kamošov chodil po skalách a zároveň postavili stenu v Modre. Boli sme väčšia skupina, aj iných detí a s Peťom Walterom sme začali obchádzať preteky u nás, aj v Čechách. Postupne mali ostatní iné záujmy, ale my sme si stále liezli. Aj vďaka nášmu ocovi, ktorý s nami absolvoval nemálo pretekov po celej Európe. Potom je tu Kubo s Domčou, ktorí majú rovnaký vývoj ako my.
O: Začiatky pod Walterovým vedením boli orientované ako tréning na preteky, či viac ako vzťah k prírode, skalám a horám?
Zuzka: Tak tréningu ako takému sme sa dostali tuším až keď sme mali 13 rokov. Dovtedy sme len liezli a pretekali sme sa navzájom. Až neskôr nás „prinútili“ robiť niečo systematicky. Ale žiadne násilie. Boli sme dosť lenivé a tvrdohlavé podstúpiť tvrdý tréning.
Caption of the figure above.
Skaly
O: Pamätáš si na obdobie, kedy si prvýkrát „pričuchla“ ku skale? Akú ťažkú cestu si vtedy liezla? Kde si liezla skôr – na skale alebo na umelej stene?
Zuzka: Začiatky boli na stene, začali sme hneď pretekať, a teda nám stačila stena. To nás bavilo, s deckami sme sa zabávali na kruhoch, lanách a hrázde v telocvični, plus sme aj liezli. Z klubu sme chodili na tábory (Český Raj, Hrádok, Súľov), tam sme mohli liezť 5-6, to si teda nepamätám. Pamätám si, keď nás Ekino zobral na Jelenec pri Nitre, tam sme vyliezli naše prvé 8-ky. To sme mali asi 14.
O: Pochodila si množstvo oblastí. V ktorej sa ti najviac páčilo a prečo? Kam by si nám odporučila ísť?
Zuzka: Až tak veľa som toho nepochodila. V skalkách asi víťazí Španielsko, Rodellar, kde sa snáď ešte vyberiem. Lezenie po kvapľoch, samé veľké chyty, to celkom môžem. Páčilo sa mi aj v Smith Rocku (USA), kde sme boli minulý rok. To je zase úplne iný štýl, malé chyty, kolmé technické lezenie. A Yosemitom by som dala osobitnú kategóriu. Minulý rok, keď som lezenie v žulových špárach skúsila prvý krát, vôbec sa mi to nepáčilo, dokonca som si hovorila že tak sem už nepôjdem. A tento rok sme boli znovu a išlo to lepšie. Ten strach z vlastného istenia a sebapresviedčania k ďalšiemu pohybu, ten adrenalín je návykový. Síce tam človek zoslabne (nerozumieme však prečo), prsty zlenivejú, stojí to však zato.
O: Ktoré cesty považuješ za najťažšie, čo si kedy vyliezla (či už OS, Flash alebo RP/PP)? Môžeš nám o nich niečo povedať? Ako ti dali zabrať?
Zuzka: Najťažšie sú tie, ktoré som nevyliezla. Keď sa mi podarí niečo vyliezť, už sa mi to zdá ľahké. Ja si vážim aj špáru za 5.10c, v ktorej som sa tak bála padnúť do vlastného istenia, že som musela hodiť slzu a doliezť dokonca. Najťažšie som (podľa čísla) vyliezla dve 8a+. Sonce v očeh som liezla dosť dlho, nie preto, že by som to nemala vymyslené, len som to nevládala vyliezť naraz. Až sa to raz podarilo. Tento rok som sa konečne prinútila trošku pocvičiť SickHeila na Alternatívke. Tiež som asi 3 krát spadla z posledného kroku, až sa to znovu podarilo. Vo všeobecnosti sa mi nechce moc nacvičovať, bojím sa že by som bola frustrovaná z toľkého skúšania. To, či na cestu máš alebo nie, musí byť jasné od začiatku.
O: Aké sú tvoje silné stránky, ktoré vieš zužitkovať pri lezení ťažkých ciest?
Zuzka: Možno chladná hlava, silné prsty, technika? Hlavne poznám tie slabé: dlhé silové kroky cez ramená a po stiskoch. To mi nejde.
O: Máš rada rýchle prelezy, alebo radšej cesty nacvičuješ?
Rýchle prelezy. Nedostanem sa síce asi na brutálnu obtiažnosť (lebo sa mi nechce tak trénovať), ale aspoň sa nebojím neúspechu a stereotypu. Najväčšiu radosť by som mala, keby sa mi podarilo vyliezť ťažkú viacdĺžkovú cestu, najlepšie OS. V Paklenici sa mi podarilo dať OS dĺžku za 7b+ a v nasledujúcej 7c som sa nepohla. Škoda. Rada by som nejaku cestu aj nacvičila, lenže v Bratislave máme najbližšie len Alternatívku, kam sa dostanem tak cez víkend a aj to nie vždy. Radšej vyrazíme na pekné vápno do Hollentalu.
O: Na čo myslíš pri preleze ťažkej cesty?
Zuzka: Premýšľam nad tým, či sa mi dobre lezie, lebo keď nie, tak sa sama presvedčím, že mi to nejde a sadnem si. Sústredím sa na kroky a snažím sa tešiť na tie ďalšie.
O: Medzi svojimi prelezmi máš cesty až do obtiažnosti 8a+. Skúšala si aj ťažšie cesty? Ako sa ti darilo?
Zuzka: Skúšala som len Mrtvašsky ples, 8b, lebo to lezie veľa ľudí. Ale ako hovorím, nemám dostatočnú silu na tie kroky, tak sa tam nechodím znervózňovať. Keď budem cítiť, že na to mám, tak to skúsim vyliezť. Nič iného som zatiaľ neskúsila, veď hocikedy aj v 8+ (Hollental) bojujem, to ma potom odradí.
O: Väčšinou sa publikujú len lezecké úspechy. Čo tvoje lezecké neúspechy? Máš nejaké pytle; cesty, na ktorých si si „vylámala zuby“?
Zuzka: Samozrejme. Napríklad Johnova cesta na Alternatívke. Tam sa tak zle cítim, už dva-tri krát som do toho naliezla, že však keď to dali aj baby, tak to nejako musím vymyslieť. A stále neprišiel ten impulz, že by to mohlo ísť. Tak vyčkávam. Iné pytle tak klasicky. Jedno 8a tu, druhé tam...postupne si ich pozbieram.
O: Máš nejaký lezecký sen, napríklad vysnívanú cestu, ktorú by si raz chcela vyliezť?
Zuzka: Chcela by som mať viac času a odhodlanie venovať sa nejakej ťažkej ceste. A vyliezť fyzicky a psychicky náročný bigwall, to je jedno aký, hlavne nech sa v ňom celou cestou cítim dobre a tú radosť postupne posúvať až na vrchol.
O: Pochodila si množstvo oblastí. V ktorej sa ti najviac páčilo a prečo? Kam by si nám odporučila ísť?
Zuzka: Až tak veľa som toho nepochodila. V skalkách asi víťazí Španielsko, Rodellar, kde sa snáď ešte vyberiem. Lezenie po kvapľoch, samé veľké chyty, to celkom môžem. Páčilo sa mi aj v Smith Rocku (USA), kde sme boli minulý rok. To je zase úplne iný štýl, malé chyty, kolmé technické lezenie. A Yosemitom by som dala osobitnú kategóriu. Minulý rok, keď som lezenie v žulových špárach skúsila prvý krát, vôbec sa mi to nepáčilo, dokonca som si hovorila že tak sem už nepôjdem. A tento rok sme boli znovu a išlo to lepšie. Ten strach z vlastného istenia a sebapresviedčania k ďalšiemu pohybu, ten adrenalín je návykový. Síce tam človek zoslabne (nerozumieme však prečo), prsty zlenivejú, stojí to však zato.
O: Ktoré cesty považuješ za najťažšie, čo si kedy vyliezla (či už OS, Flash alebo RP/PP)? Môžeš nám o nich niečo povedať? Ako ti dali zabrať?
Zuzka: Najťažšie sú tie, ktoré som nevyliezla. Keď sa mi podarí niečo vyliezť, už sa mi to zdá ľahké. Ja si vážim aj špáru za 5.10c, v ktorej som sa tak bála padnúť do vlastného istenia, že som musela hodiť slzu a doliezť dokonca. Najťažšie som (podľa čísla) vyliezla dve 8a+. Sonce v očeh som liezla dosť dlho, nie preto, že by som to nemala vymyslené, len som to nevládala vyliezť naraz. Až sa to raz podarilo. Tento rok som sa konečne prinútila trošku pocvičiť SickHeila na Alternatívke. Tiež som asi 3 krát spadla z posledného kroku, až sa to znovu podarilo. Vo všeobecnosti sa mi nechce moc nacvičovať, bojím sa že by som bola frustrovaná z toľkého skúšania. To, či na cestu máš alebo nie, musí byť jasné od začiatku.
O: Aké sú tvoje silné stránky, ktoré vieš zužitkovať pri lezení ťažkých ciest?
Zuzka: Možno chladná hlava, silné prsty, technika? Hlavne poznám tie slabé: dlhé silové kroky cez ramená a po stiskoch. To mi nejde.
O: Máš rada rýchle prelezy, alebo radšej cesty nacvičuješ?
Rýchle prelezy. Nedostanem sa síce asi na brutálnu obtiažnosť (lebo sa mi nechce tak trénovať), ale aspoň sa nebojím neúspechu a stereotypu. Najväčšiu radosť by som mala, keby sa mi podarilo vyliezť ťažkú viacdĺžkovú cestu, najlepšie OS. V Paklenici sa mi podarilo dať OS dĺžku za 7b+ a v nasledujúcej 7c som sa nepohla. Škoda. Rada by som nejaku cestu aj nacvičila, lenže v Bratislave máme najbližšie len Alternatívku, kam sa dostanem tak cez víkend a aj to nie vždy. Radšej vyrazíme na pekné vápno do Hollentalu.
O: Na čo myslíš pri preleze ťažkej cesty?
Zuzka: Premýšľam nad tým, či sa mi dobre lezie, lebo keď nie, tak sa sama presvedčím, že mi to nejde a sadnem si. Sústredím sa na kroky a snažím sa tešiť na tie ďalšie.
O: Medzi svojimi prelezmi máš cesty až do obtiažnosti 8a+. Skúšala si aj ťažšie cesty? Ako sa ti darilo?
Zuzka: Skúšala som len Mrtvašsky ples, 8b, lebo to lezie veľa ľudí. Ale ako hovorím, nemám dostatočnú silu na tie kroky, tak sa tam nechodím znervózňovať. Keď budem cítiť, že na to mám, tak to skúsim vyliezť. Nič iného som zatiaľ neskúsila, veď hocikedy aj v 8+ (Hollental) bojujem, to ma potom odradí.
O: Väčšinou sa publikujú len lezecké úspechy. Čo tvoje lezecké neúspechy? Máš nejaké pytle; cesty, na ktorých si si „vylámala zuby“?
Zuzka: Samozrejme. Napríklad Johnova cesta na Alternatívke. Tam sa tak zle cítim, už dva-tri krát som do toho naliezla, že však keď to dali aj baby, tak to nejako musím vymyslieť. A stále neprišiel ten impulz, že by to mohlo ísť. Tak vyčkávam. Iné pytle tak klasicky. Jedno 8a tu, druhé tam...postupne si ich pozbieram.
O: Máš nejaký lezecký sen, napríklad vysnívanú cestu, ktorú by si raz chcela vyliezť?
Zuzka: Chcela by som mať viac času a odhodlanie venovať sa nejakej ťažkej ceste. A vyliezť fyzicky a psychicky náročný bigwall, to je jedno aký, hlavne nech sa v ňom celou cestou cítim dobre a tú radosť postupne posúvať až na vrchol.
O: Doktoring – upravovanie ciest. Áno či nie?
Zuzka: K tomu nemám vyhradený názor. Áno aj nie.
Caption of the figure above.
Preteky
O: V najstaršom Jamesáku, ktorý sa mi dostal do rúk z roku 1995, som sa dočítala, že si súťažila v kategórii „juniori do 13 rokov“. Ako a kedy si sa prvýkrát dostala k pretekom? Pamätáš si na svoje prvé preteky? Pamätáš sa na preteky, kde si prvýkrát vyhrala?
Zuzka: My sme so sestrou začali práve na pretekoch. Pamätám si prvé Majstrovstvá Slovenska (juniorské), čo som vyhrala, keď som mala tuším 11. Vzápätí som vyhrala aj v Brne. Občas sme sa so sestrou prestriedali.
O: Prečo sa zúčastňuješ pretekov? Čo ťa na nich najviac baví?
Zuzka: Baví ma to ultimatívne vyriešenie problému. No a baví ma vyhrávať. Na preteky som zvyknutá, a keď dlho žiadne neabsolvujem, tak sa mi o lezení začne snívať. Liezť v sne je úžasné. Ešte nikdy mi nenatieklo a zatiaľ to bolo len na pretekoch.
O: Máš/mala si nejakých sponzorov? Kto ti ako pomáhal?
Zuzka: Áno, sprostredkovane vďaka Petrovi Kaššayovi z Tatra Športu som mala možnosť poliezť s materiálom Edelridu + expresy Simondu. Najväčším sponzorom nám však vždy boli rodičia.
O: Držala si niekedy kvôli lezeniu diétu alebo si mala inak upravený jedálniček? Aký bol dôvod?
Zuzka: Dôvod je vždy ten istý a každý ho pozná. Stále sa snažím držať sa na uzde a neprežierať sa, aj keď nie vždy mi to výjde. Od prírody nie som žiadny šlacháč, tak sa musím aj hýbať. Aj keď by som sa mohla aj viac hecnúť.
O: Myslíš, že má niektorá z junioriek na Slovensku potenciál to na pretekoch dotiahnuť na niekoľkonásobnú majsterku, ako si bola ty posledných 7 rokoch (2000-2007)?
Zuzka: No... možné je všetko. Ale reálne asi nie. Na Slovensku je v súčasnosti slabá základňa mladých talentov. Nikdy síce nebola, ale vždy sa našlo zopár jedincov, čo vyskočili. Budem si musieť nejakú nádej vychovať.
O: Ako vyzerajú preteky svetového pohára? Je to viac zábava či práca?
Zuzka: Prídeš na sveťák, sedíš v izolačke a pozeráš na tých všetkých lezcov... Musíš si dať vlastné ciele, testovať samú seba. Podľa mňa je zlý prístup: „Tam nejdem, aj tak nevyhrám.“ Ja som rada, že som sa mohla zúčastňovať. Nepodarilo sa mi síce dosiahnuť nejaký markantný výsledok, ale vždy ma to nakoplo do ďalšieho tréningu.
O: V čom je rozdiel oproti slovenským pretekom (ľudia, organizácia, cesty...)?
Zuzka: Jediný v tom, že u nás je všetko ľahšie dosiahnuteľné. Organizačne sa to dá zrovnávať, obtiažnosť ciest je však niekde úplne inde. To je jasné.
O: Čo všetko spadá do nákladov na preteky (licencia, štartovné, doprava, ubytovanie...)? Prispieval ti spolok na výjazdy na preteky svetového pohára, alebo si všetky náklady spojené s pretekmi hradila sama?
Zuzka: Presne tak. Musíš mať zaplatenú licenciu, ktorá sa platí na osobu a rok, štartovné, auto, ubytovanie a čas tam ísť. Každý rok boli vyčlenené na preteky isté peniaze a tie sa potom používali na pokrytie týchto nákladov. Na juniorské preteky nám JAMES prispieval, zvyšok hradili rodičia. Svetové poháre sme mali pokryté, myslím, že v značnej miere ich dotoval aj Jirko Švub.
O: Aké boli tvoje najvyššie ambície na pretekoch svetového pohára?
O: Prečo sa zúčastňuješ pretekov? Čo ťa na nich najviac baví?
Zuzka: Baví ma to ultimatívne vyriešenie problému. No a baví ma vyhrávať. Na preteky som zvyknutá, a keď dlho žiadne neabsolvujem, tak sa mi o lezení začne snívať. Liezť v sne je úžasné. Ešte nikdy mi nenatieklo a zatiaľ to bolo len na pretekoch.
O: Máš/mala si nejakých sponzorov? Kto ti ako pomáhal?
Zuzka: Áno, sprostredkovane vďaka Petrovi Kaššayovi z Tatra Športu som mala možnosť poliezť s materiálom Edelridu + expresy Simondu. Najväčším sponzorom nám však vždy boli rodičia.
O: Držala si niekedy kvôli lezeniu diétu alebo si mala inak upravený jedálniček? Aký bol dôvod?
Zuzka: Dôvod je vždy ten istý a každý ho pozná. Stále sa snažím držať sa na uzde a neprežierať sa, aj keď nie vždy mi to výjde. Od prírody nie som žiadny šlacháč, tak sa musím aj hýbať. Aj keď by som sa mohla aj viac hecnúť.
O: Myslíš, že má niektorá z junioriek na Slovensku potenciál to na pretekoch dotiahnuť na niekoľkonásobnú majsterku, ako si bola ty posledných 7 rokoch (2000-2007)?
Zuzka: No... možné je všetko. Ale reálne asi nie. Na Slovensku je v súčasnosti slabá základňa mladých talentov. Nikdy síce nebola, ale vždy sa našlo zopár jedincov, čo vyskočili. Budem si musieť nejakú nádej vychovať.
O: Ako vyzerajú preteky svetového pohára? Je to viac zábava či práca?
Zuzka: Prídeš na sveťák, sedíš v izolačke a pozeráš na tých všetkých lezcov... Musíš si dať vlastné ciele, testovať samú seba. Podľa mňa je zlý prístup: „Tam nejdem, aj tak nevyhrám.“ Ja som rada, že som sa mohla zúčastňovať. Nepodarilo sa mi síce dosiahnuť nejaký markantný výsledok, ale vždy ma to nakoplo do ďalšieho tréningu.
O: V čom je rozdiel oproti slovenským pretekom (ľudia, organizácia, cesty...)?
Zuzka: Jediný v tom, že u nás je všetko ľahšie dosiahnuteľné. Organizačne sa to dá zrovnávať, obtiažnosť ciest je však niekde úplne inde. To je jasné.
O: Čo všetko spadá do nákladov na preteky (licencia, štartovné, doprava, ubytovanie...)? Prispieval ti spolok na výjazdy na preteky svetového pohára, alebo si všetky náklady spojené s pretekmi hradila sama?
Zuzka: Presne tak. Musíš mať zaplatenú licenciu, ktorá sa platí na osobu a rok, štartovné, auto, ubytovanie a čas tam ísť. Každý rok boli vyčlenené na preteky isté peniaze a tie sa potom používali na pokrytie týchto nákladov. Na juniorské preteky nám JAMES prispieval, zvyšok hradili rodičia. Svetové poháre sme mali pokryté, myslím, že v značnej miere ich dotoval aj Jirko Švub.
O: Aké boli tvoje najvyššie ambície na pretekoch svetového pohára?
Zuzka: V juniorských pretekoch som chcela postúpiť do finále na majstrovstvách sveta, dva krát mi to ušlo o jediné miesto. Na sveťákoch to bolo do 15 miesta, na majstrovstvách bol cieľ postúpiť do semifinále. To boli reálne ciele. Keby som viac trénovala, dala by som si iné.
O: Na Slovensku máš už niekoľko rokov stabilnú pozíciu na vrchole rebríčka. Už niekoľko rokov nepretržite vyhrávaš MSR na obtiažnosť a Slovenský pohár v celkovom bodovaní. Prečo si sa prestala zúčastňovať pretekov svetového pohára?
Zuzka: No pretože udržiavať sa na špici na Slovensku nie je také ťažké, ako podať kvalitný výkon na sveťáku. Ale hlavne je to pre nedostatok času. Radšej si vyberiem nejakú peknú destináciu, vyrazím na výlet a leziem na skale. Jasné, že by som chcela makať a súťažiť, ale nedá sa mať všetko. Keď sa nezúčastňuješ pravidelne, vypadneš z toho a zrazu máš iné priority. Kým som chodila do školy, dalo sa to, mala som relatívne dosť času. Teraz som rada, keď sa mi podarí ísť si zaliezť 3x cez týždeň na stenu a cez víkend na skalu. Kvalita tréningu už nie je taká, aká bývala. Na vážny tréning akosi často nezostáva energia. Takže, nateraz som spokojná takto.
O: Čo si myslíš, prečo Slováci nemajú pretekárov, alebo lezcov svetovej úrovne? Čo im chýba? Prečo Česi majú (Mrázek, Ondra...) a my nie ?
Zuzka: Ale my máme potenciál na lezcov svetovej úrovne, napr. Repčíkovci. Ibaže, ako už raz Lenka Mičicová povedala: „Lezenie nie je tenis“. A preto je ťažké skĺbiť náročný tréning s prácou tak, aby ťa nevyčerpávala. No a potom je to o odhodlaní a prístupe.
O: Na čo konkrétne by sme sa mali sústrediť, aby sa aj u nás mohli lezecké talenty naplno prejaviť?
Zuzka: Asi vzbudiť v nich záujem o tento šport, či už sú to preteky, skalky, hory... a docieliť hlavne to, nech si to aj sami uvedomia. Lebo darmo budeme pchať energiu a peniaze do niekoho, kto sa bude každý piatok tešiť, že sa rozbije na diskotéke a podobne...
Tréning
O: Na Slovensku máš už niekoľko rokov stabilnú pozíciu na vrchole rebríčka. Už niekoľko rokov nepretržite vyhrávaš MSR na obtiažnosť a Slovenský pohár v celkovom bodovaní. Prečo si sa prestala zúčastňovať pretekov svetového pohára?
Zuzka: No pretože udržiavať sa na špici na Slovensku nie je také ťažké, ako podať kvalitný výkon na sveťáku. Ale hlavne je to pre nedostatok času. Radšej si vyberiem nejakú peknú destináciu, vyrazím na výlet a leziem na skale. Jasné, že by som chcela makať a súťažiť, ale nedá sa mať všetko. Keď sa nezúčastňuješ pravidelne, vypadneš z toho a zrazu máš iné priority. Kým som chodila do školy, dalo sa to, mala som relatívne dosť času. Teraz som rada, keď sa mi podarí ísť si zaliezť 3x cez týždeň na stenu a cez víkend na skalu. Kvalita tréningu už nie je taká, aká bývala. Na vážny tréning akosi často nezostáva energia. Takže, nateraz som spokojná takto.
O: Čo si myslíš, prečo Slováci nemajú pretekárov, alebo lezcov svetovej úrovne? Čo im chýba? Prečo Česi majú (Mrázek, Ondra...) a my nie ?
Zuzka: Ale my máme potenciál na lezcov svetovej úrovne, napr. Repčíkovci. Ibaže, ako už raz Lenka Mičicová povedala: „Lezenie nie je tenis“. A preto je ťažké skĺbiť náročný tréning s prácou tak, aby ťa nevyčerpávala. No a potom je to o odhodlaní a prístupe.
O: Na čo konkrétne by sme sa mali sústrediť, aby sa aj u nás mohli lezecké talenty naplno prejaviť?
Zuzka: Asi vzbudiť v nich záujem o tento šport, či už sú to preteky, skalky, hory... a docieliť hlavne to, nech si to aj sami uvedomia. Lebo darmo budeme pchať energiu a peniaze do niekoho, kto sa bude každý piatok tešiť, že sa rozbije na diskotéke a podobne...
Caption of the figure above.
Tréning
O: Aké boli detské tréningy v Modre? Svetom kolujú legendy od náhodných návštevníkov Modranskej steny z toho obdobia, že ste tam 20 minút krúžili v strope ... ?
Zuzka: No spočiatku tu ani nešlo o tréning, ako som už spomínala. Blbli sme na lanách, kruhoch, stene... čo telocvičňa dala... . Neskôr, keď sme si uvedomili, že treba čosi robiť, tak sme so sestrou začali krúžiť. Na našej stene (výška 5-6 metrov) to ani ináč nešlo. Vždy jedna liezla a druhá diktovala chyty, dokým tá druhá nespadla. A tie tréningy fungujú v Modre stále. Detí je veľa, len sa zatiaľ nikto nevynoril...
O: Jeden čas ste boli v rámci reprezentácie pod vedením trénera Tomáša Kampmillera z FTVŠ. V čom sa zmenil váš tréning pri spolupráci s ním? Malo to podľa vás nejaké výsledky?
Zuzka: Hlavná zmena bola pre nás v tom, že sme začali chodiť do posilňovne v pomere 1:1 k lezeniu. Naučil nás správne poskladať jednotlivé fázy tréningu a vhodne ich naplánovať. Naučil nás pozorovať samých seba, a to tak, že sme s ním konzultovali (asi raz mesačne) naše tréningové skúsenosti. Taký tréning je však dosť náročný časovo, ale dá sa zvládnuť. Zo začiatku je to 6 dní + 1 deň aktívného oddychu (behať, plávať...).
O: Čo by si poradila dnešným nadšencom, ktorí by chceli liezť tak dobre ako ty?
Zuzka: Sú takí?
Caption of the figure above.
Budúcnosť
O: Mnoho svetových lezcov, ako Yuji Hirayama, Martina Cufar…, ktorí hviezdili na pretekoch, sa po skončení pretekárskej kariéry presunuli podávať výkony na skaly a časom aj do veľkých stien. Často podnikáš výjazdy na skaly, ale v posledných dvoch rokoch si navštívila mekku špárového a bigwallového lezenia – Yosemity. Pekne to popísal aj Filip Šilhán vo svojej knihe „Cesta do hor“. Vnímaš to aj ty ako prirodzený posun?
Zuzka: No. Poprvé ďakujem, že si ma prirovnala k týmto dvom hviezdam. Asi sa dá povedať, že je to prirodzený posun. Predtým som o viacdĺžkových cestách moc nechcela počuť, a teraz som si ich obľúbila. Asi to ide s vekom. Je to ako s umením. Nemôžeš chodiť obdivovať obrazy a pamiatky, keď máš 20 rokov. Ale do tých Yosemitov som sa dostala vlastne úplne náhodne. Vždy som chcela ísť do Ameriky na lezecký výlet, ale o špárach som nič nevedela (dokonca ani to nie, že je to tak pekelne ťažké). Môjmu „prirodzenému posunu“ je navine Ivan (pozn. red.: Ivan Štefanský), ktorý ma do týchto dlhých ciest dotiahol. On má veľa skúseností, preto sa mi s ním dobre lezie a nebojím sa. Máme dobrú logistiku. Jeho úlohou je správny smer a mojou obtiažne pasáže. V Yosemitoch má tých úloh viac.
O: Čo budeš robiť keď prestaneš liezť?
Zuzka: To sa snáď ani nestane. Ale keby sa stalo, že mi lezenie bude liezť na nervy, asi by som skúsila dlhé behy po kopcoch.
Škola & práca
O: Čo budeš robiť keď prestaneš liezť?
Zuzka: To sa snáď ani nestane. Ale keby sa stalo, že mi lezenie bude liezť na nervy, asi by som skúsila dlhé behy po kopcoch.
Caption of the figure above.
Škola & práca
O: Ešte študuješ?
Zuzka: Už nie. Minulý rok som skončila.
O: Čo si študovala?
Zuzka: Na Matfyze ekonomicko-finančnú matematiku (pozn. red. fakulta matematiky, fyziky a informatiky).
Zuzka: Na Matfyze ekonomicko-finančnú matematiku (pozn. red. fakulta matematiky, fyziky a informatiky).
O: Takže kockáčka. Pracuješ v obore, ktorý si vyštudovala?
Zuzka: Ďakujem. Dá sa povedať, že ani nie. Aj keď niektoré veci využijem aj v práci.
Zuzka: Ďakujem. Dá sa povedať, že ani nie. Aj keď niektoré veci využijem aj v práci.
O: Lezecké výjazdy sú náročné na dovolenku. Ako sa ti darí skĺbiť prácu a lezenie?
Zuzka: Sú dve možnosti. Buď pracuješ na seba a darí sa ti, alebo máš dobrého šéfa. Ja mám dobrého šéfa.
Zuzka: Sú dve možnosti. Buď pracuješ na seba a darí sa ti, alebo máš dobrého šéfa. Ja mám dobrého šéfa.
O: Snívala si niekedy o tom nepracovať a celý život iba liezť? Ak áno, ešte ťa to drží?
Zuzka: O tom som nepremýšľala.
Zuzka: O tom som nepremýšľala.
Caption of the figure above.
Bleskovky
O: Skaly alebo preglejka?
Zuzka: Skaly.
O: Cesty alebo bouldre?
Zuzka: Cesty.
3) Madlá alebo lišty?
Zuzka: Lišty.
4) Platne alebo previsy?
Zuzka: Previsy.
5) Bigwall alebo skalky?
Zuzka: Menší bigwall.
6) Špáry alebo stisky?
Zuzka: Hmmm... špáry.
7) Behanie alebo televízor?
Zuzka: Behanie.
8) Koláčiky alebo šalát?
Zuzka: Šalát a potom koláčiky.
9) Pláž alebo hory?
Zuzka: Hory
Caption of the figure above.
Ďakujeme za rozhovor. Nech ti to ešte dlho lezie.
Rozhovor: Zuzana Čintalová
17.11.2008 00:43:30pekny clanok :) nemohol by niekto napisat o tom ako trenovat v posilke + stena? :) ja len tak ze je to celkom dobry namet :) ako cvicit opakovania a pod. :) ja patrim k tej "google" generacii idem hladat :D
Rozhovor: Zuzana Čintalová
17.11.2008 14:21:49Musim povedat ze ma tento rozhovor potesil - je prijemne si precitat o nikeom koho poznam.<br /> <br /> A Zuza - horske behy? Beriem ta za slovo a na jar sa pripomeniem ;-).
Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 09:01:25ale bracek, to bola alternativa, co by som robila, keby som prestala liezt :-) . No mozem sa posnazit a na tu Baba-Kamzik potrenovat.
Re: Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 11:09:12tusim v modre okrem skialpoveho klubu zalozime aj klub horskych behov :)
Re: Re: Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 18:12:38Ale hlavne nech uz nakyda ;-)
Rozhovor: Zuzana Čintalová
17.11.2008 16:20:35Miso akurat citam knihu o treningu ktoru napisal rudolf tefelner. A vzhladdom na to ze to mam v pdf-ku tak by som ti to mohol poslat ak by si chcel. Daco tam o tom je popisane... :)
Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
17.11.2008 20:59:23Nazdar, mohol by si poslať tú knižku aj mne, ak by sa ti chcelo a dalo?? ďakujem moc. maj sa pekne. mail: info@joka-sk.sk
Rozhovor: Zuzana Čintalová
17.11.2008 18:39:56hmm co tak poslat na blackspy@zoznam.sk ?:) velmi by si ma potesil :)
Rozhovor: Zuzana Čintalová
17.11.2008 20:57:18Zuzka skoda ze nie je viac tak fanaticky naladenych bab na SK ako ty...vela dobrych ciest a pridte ma uz konecne pozriet do toho oblubeneho Spanielska :)
Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 08:51:44a zuzka je navyse aj krasna, skoro ako katka,<br /> alebo zeby naopak?
Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 09:35:37velmi prijemny rozhovor...velmi prijemna mlada dama :}<br /> <br /> a ako sa uz aj v rozhovore pise, tiez ma mrzi, ze u nas je to s talentami ako keby nejake zabrzdene, ci co. JAMES je podla mna 100% lepsie fungujuca organizacia ako CHS, takze podporovat mladych najdejnych by mal kto, len akosi nikde nikto... :|
Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 10:14:14Prepac nacelnik ale Ty tomu rozumies , myslim tym talentom?<br /> Bol si sa niekedy pozriet na detske preteky , ci juniorov ? Videl si liezt napr. Kuba Svuba alebo Ninu Kovarikovu , Kovacikovcov ale aj dalsie deti ? Poznas vobec tie mena ?<br /> Talenty mozno aj su ale je aj snaha im pomoct , vychovat ich ? Co v tom robis Ty ? Nasiel si uz nejaky talent alebo zase len papagajujes co niekto pred Tebou uz vyriekol ? Zuzka aspon vidi cestu , ze je treba si mladych vychovat a Ty ?<br /> Vsimol som si , ze rad diskutujes ale nepamatam si od Teba nejaky konkretny navrh na riesenie , cakam ze ma napadnes co som spravil ja ale to je presne ten problem - vyhnut sa odpovedi na priamu otazku !
Re: Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 11:52:37nacelniku - ja este malu poznamku k tym talentom. pridal by som napr. tomasa plevka, irenu balatovu, roba lubyho, roba erdelyiho... to su mena deti, ktore sa okrem vyssie menovanych na slovensku urcite daju oznacit ako talenty. a aby sme nezostali len na slovensku a porovnali sa s cechmi, ktorych tu spominas: tento rok (napriklad) boli "vonku" pre deti 3 velke preteky: imst(a) - zucastnil sa len kubo svub - 2. miesto, arco (it) - rock junior (najprestiznejsie detske preteky v europe (tento rok tam boli aj z usa a ekvadoru)) - kubo svub - 1. miesto rychlost, 2. miesto obtiaznost, nina kovarikova - 2. miesto obtiaznost a tomas plevko - 3. miesto obtiaznost, petzen (a) - kubo svub celkovo 2. miesto, nina kovarikova celkovo 2. miesto. podotykam, ze na ziadnych menovanych pretekoch sa ziadny cech v ich kategorii (nie ze by som mal nieco proti nim) nedostal pred nase decka a to ich tam bolo "pozehnane" - radovo nasobky nasich pretekarov :-). myslim, ze to tazko oznacit ako nahodu a stastie na jednych pretekoch. konieckoncov - googli a uvidis na vlastne oci. takze trochu reality a objektivity.
Re: Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 12:51:42Kuba Svuba samozrejme poznam. velmi sikovne chlapcisko. a jeho najvacsou podporou je mu otec. Kovacikovcov registrujem. <br /> hm, co by som vo vychove talentov mohol robit ja? no, 24rocny student VS v Brne...mozno tak o par rokov, ked pribudnu skusenosti a budu na to prostriedky (to je aj jeden z dovodov preco stale odkladam absolvovanie kurzu instruktora skalneho lezenia...) <br /> a nieco konkretne? nie som vo veducej funkcii JAMESu, takze zasahovat do riesenia otazky dotacii ci uz sutazi, alebo roznych kurzov a akcii nemozem. preto chcem ten instruktorsky kurz, lebo si myslim, ze to je pre "obycajneho", radoveho lezca najschodnejsia cesta, ako sa stat "ucitelom" na tej lokalnej urovni a moct tak ovplyvnit aspon niekolko ludi. <br /> <br /> btw, este k tym talentom - preco sa neobjavuju aj v suvislosti s nasimi mladymi spravy tohto typu? <br /> <br /> "Iba 13-ročný Francúz Geoffray De Flaugergues preliezol v Margalef svoju tretiu cestu klasifikácie 8c+ 'L'espiadimonis'. Geoffray je 16. v rankingu 8a.nu, a na svojom konte má aj dve cesty 8b+ a 2x 8b štýlom OS!"<br /> <br /> ...o Adamo Ondrovi (ktory ma sice "uz" 15 rokov, ale jednym z najlepsich je uz minimalne 4 roky) pisat asi nemusim
Re: Re: Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 13:05:46Haha to si ma pobavil , je jasne ze si v tejto problematike uplne vedla. Mas aj na seba take naroky ?<br /> To ako by som sa Ta opytal preco nie si v 24 rokoch na svetovom pohari , ved Ondra aj Mraza vo svojich kategoriach su , alebo Repcikovci - ti maju myslim obaja aj vysoke skoly a popri tom na svetaky chodili.<br /> Mas vobec ponatia o akych talentoch tu uvazujes ?
Re: Re: Re: Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 13:33:07takze napr. ten mlady Francuz, alebo Adam su z ineho sveta, alebo co? a Slovensko je asi potom uplna diera podla Teba... <br /> okrem toho, ja som o narokoch na tie decka nic nepisal. lenze ono to tak v podstate aj funguje, ze viac su na ociach ti, ktori podavaju svetove vykony na skalkach, ako na umelinach...
Re: Re: Re: Re: Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 13:55:58Nejdem do toho vrtat lebo do toho jednak nevidim a jednak mi je to tak trochu jedno čo sa tyka podpory mladeze necham to na ludi ktori na to maju cas a chut do toho. Len mala reakcia Adam a ten francuz su talenty ake sa len tak nerodia na SVK zatial asi takeho nemame alebo ho neregistrujem.. A jasne nacelnik nemozes sa cudovat ze je chut davat peniaze a cas do ludi ktorí sú vidiet ci uz na skalach alebo aj umeline a k tomu aby boli vidiet sa musia pricinit sami...
Re: Re: Re: Re: Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 13:59:06... to bude tym , ze skoro vsetky spominane detska vratane Kuba este 13 rokov nemaju , pockaj si mozno sa dockas !!!
Re: Re: Re: Re: Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 14:02:39To bude tym , ze ziadne zo spominanych deti vratane Kuba tych 13 rokov este nemaju !<br /> Pockaj si , mozno sa dockas ! <br /> Clanocek je pekny ako cukrik , dobre sa cita !!!
Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 13:13:48Zdravím. Pěknej článek. Obě sestry sme poznali už na závodech v Modre.<br /> Malá stěnka,ale dobrá základna na Slovensku (škoda, že třeba v Senici už to tak není). U nás se uchytila a vydržela zatím taky jen Soňa H. <br /> Jinak přeju dál hodně úspěchů a novejch přelezů.. Honza K. SPL
Rozhovor: Zuzana Čintalová
18.11.2008 21:39:26talent sem talent tam ... asi pozerate vela totu relaciu slovensko ma talent :D:D:D mozete byt talentovani jaki chcete ked nebudete makat mozete ist do dupy :D:D:D:D <br /> <br /> Neviem co furt mate s tym Ondorm, on je jedinecny pripad na celom svete , okrem neho tam v CR nemaju toho vela na to ake maju podmienky ...
Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
19.11.2008 02:40:26taky mrazek tiez stoji za rec, takze myslim, ze okrem ondru maju dalsieho dobreho... hadam nase mlade talenty nieco ukazu za par rokov...
Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
19.11.2008 08:12:05Ščevo a Ty kedy začneš do toho treningu dupac a nie len tak na nahodu .....
Rozhovor: Zuzana Čintalová
19.11.2008 08:44:44Super, konecne po dlhsom case naozaj hodnotny rozhovor, o zaujimavom cloveku, zaujimave otazky, zaujimave odpovede:)<br /> drzim palce<br />
Rozhovor: Zuzana Čintalová
07.12.2008 21:34:45velmi pekne citanie, a super motivacia aj pre dnesne lezkyne. nech sa ti dari Zuzka :-)
Rozhovor: Zuzana Čintalová
11.03.2011 14:20:37Zuzka sa medzicasom vydala za Ivana Stefanskeho a cakaju spolu syna.
Re: Rozhovor: Zuzana Čintalová
14.03.2011 10:41:05A vzhladom k tomu, že Ivan je veľky fanúšik Šeherezády tak sa chlapček bude volat Onur:)