Asi nikoho neprekvapí, že Dan, narodený 11. novembra 1963,  začal svoju kariéru ako lezec. Jeho domácou oblasťou bolo Cave Rock neďaleko jazera Tahoe, kde strávil mnoho rokov nacvičovaním ťažkých ciest. Po ukončení strednej školy ho zlákalo tuláctvo - celé dni trávil na skalách v Yosemitoch, spával v prírode a pracoval iba toľko, aby sa mohol venovať svojmu športu. V polovičke 80tych rokov sa Dan vrátil späť do Tahoe a spolu s priateľkou mali dcérku Emmu, potom sa však rozišli.Na konci 80tych rokov sa Dany preslávil ako sólolezec na skalách, ale aj na ľade. Neskôr však jeho záujem o lezenie začal upadať. V roku 1989, keď  top rope pracoval na jednej ceste klasifikácie 5.13 v oblasti
Cave Rock, po viac ako 50 pádoch v krkolomnom kroku, si uvedomil, že viac ako lezenie ho baví padanie. Najprv začal s malými pádmi, ktoré sa ešte dali odistiť klasickým spôsobom. Postupne sa však dĺžka pádov začala predlžovať a Dan musel vymysliet spôsob, ako zachytiť pády, ktoré ešte nikto nikdy neskúsil zachytiť s lezeckým lanom. Kdekoľvek, ale hlavne v Yosemitoch sa začal Osman oddávať svojmu novému športu 'kontrolovanému padaniu'.


Dan Osman sóluje Atlantis at the needles (zdroj:www.bp0.blogger.com)


Ak niekto potreboval dôkaz, že v novom športe Dana Osmana nie je miesto pre chyby, ten prišiel v roku 1994 na moste v Utahu, kde mladý - len 25-ročný, lezec Bobby Tarver skočil do lana nemysliac na dynamické predlženie a ...
Dan vždy s novými lanami najprv skúšal krátke pády, aby odhadol ich schopnosť predĺženia a to doporučil aj Tarverovi!


Dan Osman, prvý prelez Metallarete (zdroj:www.chockstone.org)


Vedenie Yosemitského národného parku sa na Osmanovu kratochvíľu dívalo s nevôľou, hoci to nebolo ilegálne, nepáčilo sa im komerčné pozadie tejto novej adrenalínovej disciplíny. Koncom októbra 1998 sa Dan vrátil do Yosemitov s odhodlaním urobiť, čo najdlhší pád. S pomocou priateľov natiahli kotvenie, medzi vežou Leaning Tower a
výstupkom Fifi Buttress, ktoré meralo takmer 1200 stôp. Prvý skok mal takmer 600 stôp a Dany postupne pridával na 750, 800, 850 až 900 stôp. Po problémoch so zákonom a 14-dňovom vezení sa Danovi podaril 20. novembra skok o dĺžke 925 stôp do lana, ktoré bolo takmer mesiac vystavené pôsobeniu počasia. K finálnemu skoku sa Dany odhodlal 23. novembra 1998 o 17:30 poobede. Tento skok bol považovaný za posledný pred 'odchodom na dôchodok' a zvolená dĺžka bola 1000 stôp. Bola už tma a Dan skočil do večnosti...
Ešte 3 týždne po nehode, viselo kotvenie medzi Leaning Tower a Fifi Buttress. Vedenia národného parku viedlo vyšetrovanie, ktoré trvalo dlhšie ako by si priatelia Dana Osmana želali. V decembri 1998 sa časť z nich rozhodla
lano, na ktorom bol naviazaný poskytnúť spoločnosti Black Diamond Equipment na analýzu. Výsledky, ktoré poskytli hovorili o zlyhaní ľudského faktoru, a nie chybe istiacého systému. Dany skočil zo zlej strany veže a tak došlo
k negatívnemu zaťaženiu istenia a to nápor nevydržalo... Správa parku však toto vysvetlenie neprijala a
pokračovala vo vlastnom výskume.




Rozlúčka s Danom Osmanom (35) sa konala 28.11. 1998 v Cave Rock. Jeho popol bol rozsypaný pri jazere Tahoe, kde sa s ním prišlo rozlúčiť viac ako 200 priateľov.







VIDEO_1







VIDEO_2

ZDROJ INFORMÁCIÍ : Wikipedia