Patagónske leto v Novembri

07.11.2010 4920 prečítaní feejay 18 komentárov

"Vikend Tatry lezenie?", pýta sa ma Martin v SMS. Odpovedám, že žumarovať v tých jeho osmičkách sa mi nechce, no nakoniec ma presvedčí argumentom o tom, že na Zamke bude sranda a polezieme niečo, kde si zalezieme obaja. Hneď som si spomenul na cestu Patagónske leto, ktorú na jednom lezeckom serveri ospevovali jej autori od susedov. Dohodli sme sa, že ak sa večer príliš nerozbijeme a podarí sa nám vstať v reálnom čase, skúsime to.

Caption of the figure above.

Cestou na Zamku spievame, nadávame, pískame a hučíme, aby sme odplašili nočného tuláka - medveďa a aj vďaka skratkám si čoskoro zavlažujeme ústa jedným oroseným. Na chate sa ale nečakane strhla veľká žúrka a do postele sa nám podarí dostať až neskoro po polnoci. Ani neviem, čo všetko som popil, no viem, že v hlave mi hučalo dostatočne na to, aby som sa vôbec nevyspal a tak keď ma Martin ráno budí, neverím vlastným zmyslovým orgánom. Napriek tomu neprotestujem, rýchlo balíme veci a vyrážame. Po ceste triezveme pod ťažkým batohom, v ktorom máme napríklad moju zubnú kefku a nemáme Martinovu čelovku.

Caption of the figure above.

Téryho kuloár je jedno z najbezúťešnejších (skúste to slovo naučiť nejakého Japonca

Caption of the figure above.

) miest v Tatrách, aké poznám. Nástup ale nachádzame veľmi rýchlo a ľahko, prvé dve dĺžky sú spoločné s úvodom Hokejky. Do steny sa práve oprelo slnko, lezenie je pekné, skala pevná a o chvíľu sme pod kompaktnou platňou, v ktorej je najťahšie miesto celej cesty - podľa autorov za 7+/8-, neskôr zhodených na 7/7+. Martin chvíľu nadáva na veľké lezečky v ktorým má hrubé ponožky, no nakoniec to prelezie a o chvíľu kričí, že môžem ísť za ním. Batoh na chrbte sa ale rozhodol, že ma len tak nepustí a tak som si pomohol krásnym lesklým chytom. Prvý a posledný krát v ceste. Ďalšia dĺžka čaká na mňa, je to kútik za 5 s trochou motanice do ďalšieho kútika za 6-. V tej motanici sa pár krát vrátim a nakoniec nachádzam štand z troch skôb. Na Martina čaká pekná platňa za 7- a potom poriadny odlez v síce ľahšej, no stále šestkovej platni. Trocha nadáva, ale nakoniec nachádza štand a ja sa poberám za ním. Batoh už nie je taký ťažký (asi z neho vyliezla tá opica) a keďže malé pozitívne chyty mám rád, ide to voľne a dokonca si to celkom užívam. Cestou k Martinovi si uvedomujem, že poslednú skobu som minul dosť dávno a som rád, že tam nezletel. Na štande sa dohadujeme, že kvôli rýchlosti bude zvyšné 3 dĺžky ťahať ten výkonnejší z nás a tak zle odistiteľnú platňu za 5 prelieza Martin. Ďalšia dĺžka je kolmá až prevysnutá stienka zakončnená prevysnutým kútikom za 7+. Aj to ma púšťa voľne a bez odsadu a keďže som v živote vyliezol asi 2 sedemplusky, konštatujem, že s batohom som takú obtiažnosť nemohol preliezť a bude to teda poctivá sedma.

Caption of the figure above.

Slnko sa pomaly blíži k horizontu, vietor začína robiť z Patagonského leta riadnu zimu a Martin nalieza do poslednej, 50 metrovej dĺžky. Níty sú dosť nariedko, lezenie je ale ľahké a ako neskôr zisťujem, neuveriteľne pekné. Martin dolieza pod previs a pýta sa, ako ďalej, keďže nič nevidí. Podľa nákresu sa má ísť trocha doľava, tak traverzuje. Už vopred sa teším na traverz, v ktorom je jedno, či leziete na prvom alebo na druhom, lebo držku hodíte rovnakú. Pred tým ale hodí držku Martin - pri výleze do platni na okraji previsov mu ostane v ruke malá vežička, hneď za Martinom sa porúča k zemi aj jeho posledný friend a chytá ho môj zelený BD Cam. Let má asi osem metrov a je to moja premiéra v chytaní pádov na štande. Trocha ma to síce priklincovalo k stene a priznám sa, že som sa bál o Martina, ale dopadlo to dobre, letec si zaručal tým svojim hlasiskom a všetko je v poriadku. Vietor fúka, slnko už je za mrakmi a tak Martin rýchlo dolieza do ľahkého terénu, kde štanduje a ja vyletím ako vertikálny Usain Bolt (aké lezecké meno!) do krásnch bočákov, platničiek a traverzov a o chvíľu som pri kamošovi, ktorý chytil Martinovu držku. Lenže odtiaľ ide lano smerom dole po hladkých platniach, ktoré sa mi rozhodne nechce zliezať a tak sa s kamošom rozlúčim, pridám ešte jednu slučku a spustím sa na nej ku skobe, ktorú použil Martin po svojom páde a patrí pravdepodobne k ceste Ľavými platňami hokejky od dvojice Belica - Porvazník. Dobieham na štand a pýtam sa, či ďalej už ideme sólo, na čo Martin pomedzi klepot zubov precedí niečo o tom, že on je riadne hotový. Beriem si teda nejaký matroš a s jedným založeným istením doliezam k zábradliu, kde mi vietor naplno ukazuje svoju silu. Nohy v lezkách mi začínajú omŕzať a tak istím len v ponožkách, pri teplote -1° a pri nárazovom metre 130km/h.

Caption of the figure above.

Vrcholovka z Lomničáku musí byť, zima nezima, vietor nevietor. Rýchlo balíme laná, sedáky a železo hádžeme do batoha a s drkotajúcimi zubami klopeme na okno vedcom, ktorí pracuj v budove SAVky (nie je to tá pod hlavnou stanicou) a prosíme ich, či sa nemôžme na chvíľu ohriať. Chlapi nám uvaria čaj a vysvetľujú, ako sa dostanem dole. A keď to nepôjde, nech sa vrátime hore. S vedomím, že to najhoršie nás ešte len čaká a s jednou čelovkou zostupujeme po reťaziach do kotla. V jednom mieste mi ušli nohy na ľadovej platni a držiac sa reťazí ležím rozpleštený a vystrašený na bruchu. Čím sme nižšie, tým je ľadu a snehu menej a po traverze smerom do prava na hrebeň, vidíme pod sebou Lomnické sedlo a po vyše hodine stojíme na rovnom chodníku. Keď vliezame do kosodreviny, začíname si spievať, hučať, nadávať... Nadávame aj na novej zjazdovke, ktorá pohltila časť Tatranskej magistrály a mi tam pobehujeme ako takí... no veď viete čo a hľadáme červenú značku, ktorá nás privedie do tepla chaty. Teda až do takého tepla nie, lebo prvý krát v živote si chcem dať na chate horúcu sprchu a keďže som si neuvedomil, že je viac ako 10 hodín, je tá sprcha nakoniec veľmi studená.

Na záver by som sa chcel poďakovať fantastickému personálu Zamkovského chaty, najmä Nike, Ľubovi a Janke. A samozrejme Martinovi Krasňanskému za to, že ma tou krásnou cestou vytiahol hore. A ešte Cengáčovi za blbé reči :)

Topo je tu

Comments (18)

Patagónske leto v Novembri

08.11.2010 07:35:55

- martinS

boha..len zavidim...

22.11.2010 08:02:28

Reakcia -

ťahšie ako ťažké

Only registered users can comment this item. Please signin or signup!