V nedeľu 3.8 sme sa s Filipom vybrali trošku poliezť do Hollentalu. Výber línie nebol veľmi zložitý, bez väcšej diskusie sme sa zhodli na ceste Daham is Daham, do ktorej sa Filip už pred rokom pustil s Adim, avšak ju nedoliezli. To dodalo ceste patricný rešpekt, ale na druhej strane aj túžbu ju zdolať.

Ráno sme začali romantickým budíčkom 4.40 a o piatej sme sa pohli z Ba. Zaparkovali sme pri odbočke do lesa, a zhruba po hodinke šlapania sme boli pod nástupom. Lezenie začalo cca o 9tej prvou dĺžkou za 6+, ktorá ukázala, že to nebude zadarmo. Filip pokračoval druhou za 6 a viac-menej omylom ju spojil s treťou za 7/7+. V nej nás zaskočil nepríjemný platňový bouldrík a keďže pred nami bolo ešte dobrých pár metrov hore, použili sme parádny ligotavý stisk na urýchlenie postupu hore :).

Caption of the figure above.

Pokus o panoramatickú fotku zo 6. štandu

Ďalej nasledovala pekná dĺžka za 7- (tiež som ju pravdupovediac omylom spojil s ďalšou za 4+). Pokračoval Filip jemne previsnutou dĺžkou so zaujímavým pretlačením za 6+/7-, ďalej opäť ja nádhernou 6+kovou platňou s vertikálnymi koľajničkami (nádherné kroky rozčapeným štýlom nohy na rozpor a ruky na stisk).

Za 4+kovou dĺžkou nasledovala "pre zmenu" platňa 7-/7, ktorú som spojil s ďalším vcelku morálovým, ale zato nádherným položeným kútikom za 6+. Trenie lano, ktoré som si tým spôsobil  mi celý  lezecký zážitok ešte umocňovalo. Navyše, pri zakladaní friendu sa mi rozklepala noha, ktorú som mal na trenie v položenej platni bez stupov a rozviazala sa mi lezka. Po chvíľke baletu sa mi ale podarilo dĺžku doliezť bez ujmy.  Musel som však zaštandovať o strom, lebo vďaka spojeniu mi chýbalo 5m lana do štandu a až vtedy mi došlo, že tie dva nity polmetra nad sebou, čo som cestou míňal boli štand .. :D

Caption of the figure above.

Filip odlieza v 11. dĺžke

Po 11.(6/6+) a 12.(7-) dĺžke sme ľahkým traverzom sprava obliezli vežičku v trojkovom teréne a presne ako sa píše v nákrese cesty nasledovalo prekvapenie - nádherná minilúčka a na nej sa týčila tzv. headwall - kolmá cca 75m stena s poslednými troma dĺžkami.

Caption of the figure above.

Vrcholová "headwall"

V prvej (resp. 14.) za 7- ma čakali nádherné prečahy v platni do dierok s nohami na trenie, ale nakoniec pustila len s miernym breptaním. Ďalšiu za 7+ ťahal Filip, ale bouldrík pre platňových fajnšmekrov s nohami (a mal som pocit, že aj rukami ;)) na trenie  nepustil a boli sme nútení opäť použiť zázračný stisk.. Silová pasáž poslednej 7+ dĺžky neostala nič dlžná svojmu kvetnatému opisu v nákrese, a po pučení s rukou pri nohe v snahe dočiahnuť do nejakého chytu v mierne previsnutom mieste, som padol. Nasledoval dolez cca 10m na koniec, kde som zaštandoval o nejaký korienok kosodreviny.
Na vrchol to však bolo ešte dobrých 100m (môj skromný odhad) trojkovým terénom, avšak bolo to dosť rozbité a nie úplne ľahké - preto odporúčam ostať naviazaní na seba aspoň na kratšie.

Cesta to bola veľmi pekná (milovníci platní si prídu na svoje), prehľadná (len miestami v ľahkých dĺžkach sme mali málinko problém s orientáciou) a dobre odistená. V sprievodcoch píšu čas 6-8 h no nám to na úplný vrchol trvalo takmer 10h.

Heslo: rajbas

V ceste sme mali 10 expresov, 5 friendov veľkosti 1-4, polovičnú sadu čokov a nejaké tie slučky (expresov mohlo byť aj viac, ale inak to stačilo až až). Topo sme našli na nete - link:

http://thomasbehm.at/pics/topos_sb/toposchneeberg10-2_medium.jpg

Enjoy :)