Otváračka steny Slnečné hodiny pri Ekonomickej univerzite v Petržalke, spojená s pretekmi o Majstra Slnečných hodín sa už raz prekladala, kvôli zlému počasiu. Vtedy mi to dosť vyhovovalo, keďže matura bola nebezpečne blízko a nezostávalo mi nič iné, ako sa izolovať od vonkajšieho sveta a venovať sa bunkám, tkanivám a sternokleidomastoideovi. Tentokrát už ale nič nestálo v ceste. Teda, okrem predpovede. Po ceste vlakom sa počasie tvárilo všelijako, zlovestne, prívetivo, chladno, zrovna asi ako ženský PMS (ktorý je mimochodom vedecky dokázaný... to si z maturitnej prípravy pamätám). Napriek tomu sa pod belotou žiariacou stenou Slnečné hodiny, na obnovu ktorej sa podujali chalani a baby z občianskeho združenia Na hrane, zišiel hojný počet tak lezcov, ako aj slacklinerov.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Nejednalo sa totižto len o bouldrové preteky, ale aj o prvú oficiálnu súťaž v trickline na Slovensku! Pri našom príchode už boli preteky v plnom prúde, viacerí už mali zopár bouldrov za sebou a na stĺpoch pri hodinách boli natiahnuté zo dve-tri lajny. „Tak toto vyzerá na výbornú akciu!“, jednohlasne sa s ocom zhodneme. A keď sa nechal prehovoriť a zaregistroval sa aj na súťaž, bolo jasné, že sa schyľuje na naozaj vydarenú sobotu.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Kvalifikačné bouldre boli, ako inak, kvalitné, a bolo z čoho vyberať. V ponuke boli nízke, a sem-tam aj zlostné bouldríky, vysoké highbally, z ktorých bol sem-tam problém zliezť, lišty, obliny, a dokonca boulder o troch drevených priečkach, s topom obráteným v smere gravitácie. Oproti Vertigo Open alebo Mejcupu bolo však na Slnečných hodinách niečo špecifické (tým nechcem povedať, že by boli lepšie alebo horšie).

Caption of the figure above.

Otvorený priestor bol asi najväčšou výhodou. Nie že by mi vadili uzavreté priestory, klaustrofóbiu mi zatiaľ nediagnostikovali, ale ak ste na nejakých väčších pretekoch boli, asi viete, čo to znamená ešte dva dni vytriasať mádžo z vlasov a smrkať biele sople. Slnečné hodiny sú vonku, v otvorenom parku, aj keď je pravda, že ľúbezný zvuk neďalekej cesty a železničného mostu moc na tichej idylke nepridáva. Napriek tomu na umelej stene v parku niečo bude. O, a ten relatívne čerstvý vzduch a občasný vánok tiež nebol na škodu. Rozložené tulivaky, pivko, kofola a dokopy päť slacklinov od úrovne „Som rád, že stojím“ až po „Gibon profesionál“ boli takisto super.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Po vydarenej kvalifikačke následovala už spomínaná Trickline súťaž, ktorá mala dokonca medzinárodnú účasť! (Áno, prišli chalani z Čiech...). Pre tých z vás, ktorí neviete, o čo sa jedná, je to exhibícia na slackline (ktorý je už myslím pre väčšinu známy), s cieľom za daný čas predviesť čo najlepšie triky. Nie je to teda o tom ako ďaleko, ako rýchlo alebo ako pekne tricker prejde slackline, ale jedná sa práve o skoky a statické triky. Fotky vám snáď povedia viac.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Jediným Slovákom bol Andrej Chrček , a tak sa bezkonkurenčne umiestnil na prvom mieste na Slovensku. Mám pocit, že zatiaľ v pohári vedie... Nedajte sa ale pomýliť. To, že bol jediný, neznamená, že sa nehecol a neukázal to najlepšie, čo v ňom je! Chalani z Čiech však boli v prevahe, a konkrétne chalani z Olomouca predviedli parádnu show. O výšku ani parádne kúsky nebola núdza a diváci sa výborne bavili, to všetko za neustáleho sprievodu muziky od DJ-ského pultu. Proste atmosféra ako má byť.

Caption of the figure above.

Po trickline už bolo všetko prichystané na veľké finálne. Ešte predtým však bola prestrihnutá páska a Slnečné hodiny dostali oficiálne status verejnej lezeckej steny. Napriek miernym chaosom na strane účastníkov (sorry Tomaso, nabudúce budem pri vypisovaní lístku aj myslieť) bolo odštartované. Mraky v pozadí však už niečo naznačovali...

Caption of the figure above.

Netradičná stena poskytla priestor aj na netradičné bouldre. Hneď prvý sa nenachádzal na zadnej strane, ako by každý očakával, ale na prednej stene hodín, a nejednalo sa o nič iné ako o skok z riadneho rozbehu, nasledovaný technickým dolezom cez „slniečka“. Nuž, kreativita stavačov sa nezaprie.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

V polovici poradovníka sa však bohovia dažďa rozhodli, že tieto preteky sú až moc inovatívne a dobré, a tak zoslali na už aj tak nie veľmi priľnavý povrch hodín prvé kvapky. A následne druhé, a tretie... A keď už sa nikomu počítať nechcelo, muselo byť finále predčasne ukončené. Ale načo zúfať, nebude finále, presunieme sa rovno na afterparty!

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

A párty že to teda bola! DJ hral až do večera, občerstvenia bolo viac než dosť a Kapitán usmerňoval posádku správnym smerom. Chalani-slackeri to parádne roztočili a napriek dažďu asi nebolo človeka, ktorý by sa aspoň na chvíľu nebavil. Natiahnuté lajny na seba nenechali dlho čakať a viacerí si vyskúšali, aké je to slackovať za totálneho lejaku. Dobrá nálada (a možno trochu aj Kapitán) nakoniec odohnali mraky, a tak sa ešte našli takí, ktorým samotné preteky nestačili. Matrace stále boli, a tak bolo treba vyskúšať ostatné finálky a zodrať kožu, ako to len šlo (že Vanda?).

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Vyhlásenie prebehlo podľa výsledkov kvalifikačky a Majstrami Slnečných hodín sa stali Ďuro Ravas a Vanda Michálková. Gratulácia obom!

Caption of the figure above.

Po takomto oficálnom konci afterparty pokračovala, až dokým posledný bouldrista nespadol zo steny a posledný slacker z lajny, a aj vtedy sa ešte malá partia usadila ku grilu na tulivaky pod stromy. Legenda vraví, že tam grilujú a spievajú dodnes.

Nuž a na záver len toľko – pokiaľ chcete vyskúšať absolútne jedinečnú lezeckú stenu, vytvorenú z diela známeho architekta, nachádzate sa v Bratislave alebo okolí, finančné alebo časové možnosti sú neúprosné alebo máte vlaky zadarmo, príďte si zaliezť na Slnečné hodiny. Vážne, oplatí sa!

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

PS: Niekto mi pošepkal, že traverz vrchnej hrana bez chytov stále ostáva projektom ;)

Caption of the figure above.

Tak zatiaľ a sí jú na Hodinách, alebo kdekoľvek inde!

Aďo

Caption of the figure above.