Ďuri, Mano a Pepi sa zúčastnili na dvoch kolách pretekov svetového pohára v ľadovom lezení - v Kóreii a v švajčiarskom Saas Fee. Ako sa im liezlo? Aké boli cesty? Ako sú so sebou spokojní?

Humpi si obul lezečky, poprášil mádžom už mokvajúce, dotrhané prsty a nastúpil do Mandaly. Nebol to prvý pokus v ten deň, ale na tento dlho čakal. Horúce kalifornské slnko konečne zapadlo a skala začínala chladnúť. Na teplotné paradoxy v Buttermilks si treba chvíľu zvykať. Na slnku sa človek nemá chuť chytiť vyhriatej žuly, v tieni mu zas mrznú prsty a páperka je jediný skutočný priateľ. Ranné pokusy do legendy Buttermilks boli v Humpiho podaní nádejné ale ako sa oprelo slniečko, bolo treba zatrúbiť na ústup a vydať sa hľadať nejakú mrazenú líniu, kde si človek uvedomí bolesť v prstoch až tri minúty po dolezení - aj keď  nanešťastie všetku naraz. 

10. januára odlieta do kórejského Cheongsongu trojica Slovákov, kde cez víkend 14-15.1 prebehne prvé kolo pretekov svetového pohára v ľadovom lezení. Maťo (Mano) Grajciar, Pepi Leško a Ďuri Švingál budú hájiť slovenské farby na dvoch kolách – v Kórei a hneď nasledovne v švajčiarskom Saas Fee. Ako sa k drytoolingu dostali, ako trénujú a ako vlastne žijú?