Začína sa cestou Grip. Prsty načnú poskoky za malé lišty v previse a následuje boulder. Tak trochu morfo do dvojprdy, na ježiša. Následné vypustenie ruky a campus po lištičkách je zábava. A okorenená pocitom, že každý ďalší poskok, zväčšuje následky pádu na predskalie. Nič hrozné nehrozí, ale aj vyvrtnuté členky bolia. Možno by sa dalo niekde cvakať, ale nepridal som istenie medzi jestvujúce cesty. Musí tam byť aj nádych neistoty, veď robíme adrenalínový šport. Následuje traverz po oblej rampe a tam je obmedzenie. Nesmie sa chytať veľký blok nad ňou, ani na spoďák. Trochu sa zlieza cestou Čierna a na počudovanie tu vie dosť natiecť. Tu sa dá sklepať a odhodiť jedno lano. Liezol som to na dvoch, kôli treniu. Pár poskokov na oblej hrane strechy a poďho do druhého morfo bouldra. Sklepať na zlej obline s ešte horšou nohou a valiť po hrane k tretiemu bouldru. Tu chcem poznamenať, že vo všetký cestách, čo končia touto hranou, sa musí ísť stále po hrane a telo je v pravo. Tým že je to položená hrana, preklopením do ľava, končí všetka zábava .

Neberú sa žiadne chyty v kúte. A v poslednom bouldri, sa nesmie ani len dotknuť nohou stienka v ľavo od kútu. Spolu je to 77 krokov a padá sa aj pod zlaňákom.

Z prelezu:

V stredu dosť zúfalý pokus a Aj ja. Prečo som to pustil pred mesiacom keď tak fúkalo, bolo sucho a bol som pod reťazou...

Vo štvrtok prvý pokus skončil v poslednom bouldri.

Prišlo slnko, horúca skala. 2 hodiny čakám. Ďalší pokus si hlava povedala, že je teplá skala, zodratá koža a nedovolí si zas naraziť nohu.