V noci v búrkach zdolávame horské sedlá vo výške 2700mnm, čo je zážitok sám o sebe. Po krátkom spánku a dlhej ceste sme doma! Chamonix, raj pre horalov. V dome horských vodcov pozeráme počasie na najbližšie dni. Nič moc, no treba ísť skúsiť, možno sa to vylepší. Po zaplatení 29,50 sa vyvážame zubačkou na Montenvers, odkiaľ s ťažkými sviňami v poradí: rebríky dole - ľadovec - rebríky hore sa dostávame na chatku Envers. Rebríky dali zabrať. Z nás jedna veľká kaša, už len pomiešať. Jediný pekný deň hlásia na dnes, čo už s tým, ide sa liezť. Vyberáme si najbližšiu vežičku Tour Verte s cestou Homoloque exceptionel 6c+, ED inf., 200m, cracks z 1986. Team OS. Ukrajujeme z prvých metrov a hneď je nám jasné, o čom bude táto cesta. Žiadna skoba, nejasná línia a zarastené špáry. Ako hľadáme, tak hľadáme, 6c+ nikde. Po pár dĺžkach sa ocitáme vraj v ľahšom, kút za 5c. Taký kút sme veru ešte neliezli. Silovo - technický kút do kopca bez jedinej skoby. 6b by sedelo viac ako 5c. Po nasledujúcich dolezových dĺžkach si na vŕšku podávame ruky. Veru aj v menšej stene sa dá zažiť alpinizmus. Na druhý deň hlásia len doobedu pekne, a tak volíme v tej istej stene cestu Le pont des soupirs 6b+, TD sup., 250m z 1999. Team OS. Cesta je známa mostíkom, ktorý spája 2 vežičky (bridge of sights). Prvá časť cesty je rozčlenená do systému vežičiek, cez ktoré traverzovanie is very airy! Druhá časť  cesty vedie v kompaktných platniach sem - tam popretkávaných jemnými špárkami.Pred kľúčovou dĺžkou mrholí, predpoveď sa začína plniť. Pred nami 4 dĺžky. Ide sa ďalej. O hodinku nes?ôr si už podávame ruky na vŕšku. Začína beznádejne pršať. Rýchlo dole.

Postrehy z denníčku: vlado: všetko od 3500mnm žalostne zasnežené, ešteže tie ihly sú ako tak suché. Večer zima, dážď, chvíle si krátime šachom, bechčou a počúvaním skalných rútení dole na ľadovci. Tento rok mám taký pocit, že sa celá oblasť mont blancu každú chvíľu rozpadne. Žiaľ moje rádio na dynamo tuna hore chytá jedine vážnu hudbu. V tomto počasí to moc nepridáva. V okolí chatky nikde nikoho.

Leje ako z krhle aj ďalší deň cca do 15tej. Obkukávame nové bivaky, ale na náš nemá ani jeden. O 17tej už ošahávame žulu, či je dostatočne suchá. Pod bivakom nachádzame jediné 3 cesty, cez ktoré sa nevalí voda a dali by sa liezť. Rad za radom si dávame: Six as 6a, La boîte Pandore 6a a dvojdĺžkovku Le Sphinx 5b. Všetky 3 cesty rajbásky, všetky 3 vlhké, zadarmo to nebolo.

Postrehy z denníčka: peťo: Tí horolezci sú fakt divní. Majú chviľku čas, trošku peňazí a namiesto dovolenky pri mori, valia na hory. Vlečú ťažké svine, moknú, mrznú, aby sa úplne zničili v stene. Večer si dajú trošku bechči, sáčkovú povielku, ryžu a pozerajú ako padajú hviezdy nad zasneženými kopcami.

Deň nato opäť leje, no navečer začínajú vyliezať horolezci ako dážďovky po daždi. Vraj má byť 2 dni plech. Chcelo by to niečo dlhšie. Ide sa na Republiku!

Za materiálnu podporu vďačíme:
Susenemaso.sk
Bernosport.sk

Viac fotiek na našom blogu: surabasofranko.wordpress.com

Vlado Šuraba
Peťo Šofránko