Ís? bouldrova?? A kam? Founainbleu? Trepa? sa takú dia?ku kvôli kamienkom?
No ja neviem...
Nakoniec som sa rozhodol, idem bouldrova?. Len nie ve?mi ďaleko. Cez dvoje hranice. Loučovice, okolo 300 bouldrov všetkých obtiažností. Vo štvrtok pred Veĺkou nocou sa ?ofka, Zuzka, Braňo a ja naskladáme do auta a naberáme smer Rakúsko. Do Loučovíc prichádzame po zotmení, na miestnom korze vládne čulý ruch. Parkujeme a cítim sa ako doma, všade bratislavské značky. Už len nájs? miesto na prespatie. Po dlhšej dobe spím v lese. Lesy sú vraj magické, možno aj tento bude. V noci sa každú chví?u budím, mesiac svieti ve?mi nahlas, nad ránom je slušná kosa. A traktor.

Caption of the figure above.

Po raňajkách sa nedočkaví sa hrnieme k prvým bouldrom, sektor je hneď pri ceste, netreba nič dlho h?ada?, Tak skúšam svoje prvé bouldre. Najprv len opatrne, teda skoro opatrne, netrvá dlho a mám zodraté kotníky, lýtka, lakte. Brušká prstov rýchlo strácajú vrstvy kože, úplne ma to pohltilo, len liez?, skúša? ďalsie bouldre.

Caption of the figure above.

Prelezy utešene pribúdajú. Braňo si občas nenápadne odbehne vyliez? nejaké to 7a, my ostatní sa k magickej 7 len blížime. Pomaly začínam chápa? o čo asi v boulderingu ide. Nájde sa slušne vysoký kameň, sem-tam je chytovatý, treba sa doliepa? na vrchol. Čosi však nechápem. Sitstart.
Kameň ve?ký asi 1,6m, výška 1,2m. Kdesi v 60cm nad zemou je nástupová lišta, uložím sa ku kameňu, som hlavou dole, zaberiem a už sa šúcham zo svahu. Tak ináč, špička hore na hranu, nikdy by som neveril, že budem nastupova? s nohou vyše hlavy, zavesi? sa do nej, zabra? na lište, telo sa odliepa od zeme, rukou rýchlo plesknú? na hranu, nohy pod seba a výlez. ?e 6a? Na kameň sa dá zo zeme vykroči?.

Alebo. Zhruba vo výške očí je dobrý chyt, pomocou neho je to na vrchol za 5c, tesne nad zemou na predstave chytate?ného miesta ktosi nakreslí šípku, keď nastúpim pod ňou, je boulder zrazu za 7a. Za ko?ko bude Hokejka so sitstartom?

Caption of the figure above.

Druhý deň sa nesie skôr v znamení "kvality", prelezov už nie je toĺko, už sa nehrnieme do všetkého čo stretneme. Trošku sa vytrápim v traverzíku, ktorý nakoniec dajú všetci, len ja nie. Na tomto mieste ma postihla trošku písacia kríza, čosi som aj napísal, ale nebol som s textom spokojný. Tak som prepisoval, mazal, doplňoval. A stále dokola. Toto ale určite nie je náhrada za ten text. Môže to tak vyzera?. Naozaj nie je.

Caption of the figure above.

Pohĺad mi neustále smeruje k nádherným vzdušným bouldrom. Traverzy a výlezy 7-8 metrov nad zemou. Lákavé, až ma mrazilo. Neskúsil som ani jeden. Výhovorkou sú naše dve maličké bouldermatky. Nabudúce!

Záver nášho pôsobenia je poznamenaný hĺadaním Nového sveta. Pod?a sprievodcu má by? už od nám známych končín asi 200 metrov. Branné cvičenie ktoré absolvujeme cestou k nemu tých 200m nazbiera, ale výškovo. Sektor je pomerne roz?ahaný, jednotlivé kamene sa nehĺadajú ?ahko. Po dni oddychu by tu bolo určite nieko?ko zaujímavých bouldrov, takto je lezecké odhodlanie malé, len nezmari ?ofka a Braňo sa trochu liepajú. Braňo dá 7b a ani neoslavuje. Vraj bolo lahké. Lezieme tretí deň bez oddychu, sily sa rýchlejšie míňajú a nezostáva nič iné, len sa zbali? a pobra? sa domov. Cesta prebehla bez problémov, vidie? zhúleného rakúskeho colníka je nezabudnutelný zažitok, dokonca som možno aj zlomil prekliatie Viedne.

Caption of the figure above.

Nakoniec sa aj tento les sa ukázal by? magickým. Farbil na zeleno. Všetko, fotky vyšli v odtieňoch zelenej, ruky som mal po dvoch dňoch zelené aj po viacerých umytiach, prsty získali navyše odtiene šedej, ešte chví?u a uchytia sa na nich odolnejšie lišajníky. A farbil aj oneskorene, kolená, lakte a iné časti tela získali po čase nádych zelene, s prechodom do žltej, čiernej.
Hm, bouldering? Ja neviem...