Taxikár, ktorý s nami blúdi po ostrove, svojou predpoveďou počasia rozohnal aj posledné polemiky: „Dážď, tu? Kiež by, už nám nepršalo 2 mesiace a ešte dlho nebude!“ Ubytovanie sme si našli krá?ovské a pomerne lacné, aj keď nie ?ahko. Sezóna sa tu totiž končí koncom júla. Domovom sa nám stal sever ostrova, oblas? Geta [Jeta]. Poloha našej chatky bola tiež optimálna, 100m od obchodu!, 2km od kaviarne, 4km od prvých bouldrov, 6km od mora, ideálne na spôsob dopravy, ktorý sme zvolili: chôdzu. Naši domáci, rovnako ako väčšina Fínov čo sme stretli, rozprávali plynulou angličtinou, tak sme sa dozvedeli ve?a zaujímavých vecí o alandskej samospráve, úradných jazykoch a okolí.

V oblasti Gety sme našli tri ve?ké oblasti kde sa bouldruje – Geta Bergen, Fagelbergen a Kasviken. Svrbenie v prstoch nám však prvý deň nedovolilo preskúma? viac než najbližšiu, prvú menovanú oblas?. Skaly sa nám podarilo nájs? len vďaka náučnému chodníku, ktorý popod ne vedie od kaviarne, kde sme si zobrali zbežný nákres oblasti (sprievodca a ani matné topo z internetu nám toho moc neprezradili, preto celý výjazd bol po lezeckej stránke zväčša objavný.) Po prechádzke pod prvými previsnutými profilmi sme zo seba strhli matrace a rýchlo sa začali zoznamova? so skalou. Na krásnej kompaktnej červeno-šedej žule sa tu zjavne podpísal ?adovec a more a spolu vytvorili perfektné, vrstvené previsnuté múry. Bol to super matroš na liepanie, dobrý na trenie ale „skin-friendly“, prevažovali tu lišty a madlá, ale našli sa aj obliny (a aké!).

Obtiažnos?ou by si tu prišiel na svoje každý, aj keď, ako zhodnotil Igi, preglejkové opice mali v previsnutých madlovačkách značnú výhodu. Oblas? Geta Bergen sme topograficky rozdelili do štyroch oblastí, pod?a toho v akom poradí sme ich stretli na náučnom chodníku (na svet sa pomaly derie sprievodca z našej objavnej výpravy; tak koncom roka snáď bude visie? na jamesáckej web stránke). Na druhý deň (stále ešte bez mapy a mierne dezorientovaní) sme sa vybrali h?ada? plážovú oblas? Fagelbergen. Po dvojhodinovej turistike, na akú je samozrejme každý mestský bouldrista zvyknutý, sme konečne narazili na mádžové kresby domácej bouldrovej civilizácie.

Tak ako predchádzajúci deň, aj teraz sme si pred akýmko?vek ďa?ším objavovaním museli š?ahnú? pár bouldrov hneď z kraja. Dobre rozlezení a draví na ďa?šie problémy sme dokončili prieskum oblasti. Charakter bouldrov sa tu líšil od Geta Bergen. Liezlo sa prevažne na vo?ne ležiacich balvanoch, ktoré boli zväčša kolmé až mierne položené a oblín značne pribudlo. Práve na oblinách mi Katka s Ras?om svojim ladným, skladným prevedením pripomenuli, že sa musím ešte ve?a mádža nadýcha?, kým sa im priblížim.

Tretí deň ako to už býva u bouldristov, zničených chôdzou a kvantom pekných bouldrov, ktoré sme dobývali až do prvého strhnutého bruška alebo natiahnutého svalu, sme si dali rest day. Počasie nás zdržalo v posteli do obeda (čiže len pár minút dlhšie než obvykle). Celý Aland musel naozaj tie dva mesiace orodova? lebo na hodinku ráno spŕchlo. Na rest day sme si pod?a vzoru mnohých lezeckých velikánov zvolili doplnkové a kompenzačné športy: (mini)golf, (mini)petanque, kocky a (mikro)fishing - to pod?a tej jedinej mikro sardinky čo Igi chytil.

Zvyšok času na ostrove sme strávili v dvoch hore spomenutých oblastiach. Do Kasvikenu sme sa dostali len ja a Ras?o a aj to len v rámci nelezeckého dňa, ako jogingového okruhu a objavnej prechádzky. Nie že by tam nebolo čo liez?, 8a-čok na mraky len sme si moc netrúfali a aj cesta tam nebola zrovna najpríjemnejšia: 6km po hlavnej ceste a potom ešte pár po prašnej. Na posledný predĺžený víkend sa k nám pripojil aj Vladko Dzuroška s dvoma nevestami. Okrem motivujúcich výkonov, ktoré každý deň podal, po nás ešte stihol strie?a? svojím ve?kým digitálom, takže okrem čerstvých spomienok máme aj kopec kvalitných digi fotiek. Pred svojím odchodom nás Vladko s nevestami krá?ovsky objedli grilovanými špecialitami, takže sme s Igim doplnili dvojtýždňový deficit mäsa (Katka nám tie dva týždne varila perfektne, ale naše telá si po boulderingu asi podvedome alebo zo zvyku žiadali viac mäsa).

Naše škandinávske lezecké dobrodružstvo sa skončilo 24.augusta po 16 dňoch strávených na krásnom ostrove, kde sú rána pomalé a slnko zapadá len hodinu pred polnocou. Okrem zážitkov, fotiek a filmu (dos? sme aj filmovali takže sa raz, niekde, možno objaví aj nejaký ten zostrih z tohto tripu) sme si každý odniesli aj (pre nás) cenné skalpy bouldrov:

Katka Fickuliaková:

• Moon‘s wall 7c,
• Projekt 7c,
• Moon’s edge 7b,
• Tomi’s roof 7b+,
• Hammas 7a+
  Ras?o ?ulík:
  
• Moon’s wall 7c,
• Projekt 7c,
• Supermartikainen 7c,
• Tomi’s roof 7b+,
• Moon‘s edge 7b
  Igi Kúdela:
  
• Ve?ký kút 7a,
• Plážové obliny 7a,
• Two-touch boulder 7a,
• Moon‘s jump 7a,
• Tomasova hrana 6c+,
  Tomaso Greksák:
  
• Supermartikainen 7c,
• Tomi’s roof 7b+,
• Moon’s edge 7b,
• Extension 7b,
• Ras?ov osudový 7b
  Vladko Dzuroška:
  
• Hammas 7a+,
• Tomi’s roof variant 7a,
• Plážové obliny 7a,
• Moon’s jump 7a
  

Tomáš „Tomaso“ Greksák