manželská finta #1 = žena so ciderom, spokojný muž

  

Report z nášho tretieho týždňa v Južnej Afrike je určený hlavne partnerkám lezcov, ktoré sú v neustálom obliehaní a presviedčané o tom, že sa na lezeckom výjazde nebudú nudiť a že to vlastne nie je až tak o tom lezení a že aj krčmové reči o lezení spojené s precíznou krokovacou pantomímou, sú iba následok lezeckej deprivácie. Baby, trošku vám klamú, lebo je to hlavne o lezení a po treťom pive je ťažké nerozprávať o svojom týždennom projekte, ale, a to ale je dôležité, ono lezenie v Rocklands je vykonávané na nádhernom mieste a pri takom množstve sektorov ste v podstate každý deň na inom mieste. A čo už môže byť krajšie ako byť s partnerom na krásnom mieste pri dokonalých západoch slnka a pod krásnou hviezdnatou oblohou? Nestojí to za to ignorovanie faktu, že  o prvé miesto v hodnotovom rebríčku vášho lezúceho partnera sa delíte o prvú priečku s tak zbytočnou činnosťou ako je lezenie? To sú ale veci s ktorými sa treba vnútorne vyrovnať. S čím sa ale vyrovnáva celkom ľahko a aj navonok je neoddeliteľná zložka všetkých ďalekých výjazdov – poznávacie rest daye.

brrrr...

  

Po tom, čo sa náš bouldertribe trápil 2 týždne s rôznymi osobnými projektíkmi a okrem kúpeľov v Citrusdali sa viac menej len motal po Cederbergských vrchoch, bolo načase rozšíriť poznávací rádius. Bol by to hriech neísť k oceánu presláveného medzi surfistami a to nie len kvôli húfom žralokov, ktoré si radi robia z vlasáčov na doskách quicksilver sushi, ale hlavne kvôli dlhým pieskovým plážam a super vlnám. Keďže v českej posádke sa nachádzajú dve nádejné surfistky, vyrazili sme do Lambert´s Bay pozrieť, kde by sa tam dal požičať surfový komplet. Nakoľko, júl nie je zrovna vrchol turistickej ani surfovej sezóny, tak tieto služby mali všetky zabednené okná na zimu. Na informáciách sa ale baby dozvedeli, že 25km na juh v Eland´s Bay má nejaký zarytý surfista bez ekonomického vzdelania otvorený krám aj v zime. Cesta fajná, prašná, ale viac ako 120 sme si ani v autách z požičovne netrúfali. Chvíľu to vyzeralo, že nás v Eland´s Bay rovno otočia, lebo tá super cesta, na ktorej po bás asi do dnes sadá prach, bola vraj súkromná, po ktorej sa bez povolenia nemôže jazdiť. Po krátkej slovnej výmene nás strážnik nakoniec pustil, možno zavážil aj fakt, že na to, aby nás vytrestal, by nás musel otočiť a museli by sme tak použiť tú cestu znova na návrat a to už by nemusela zvládnuť. Nájsť surfovú požičovňu v Eland´Bay  nebol žiadny problém, keďže ako väčšina komerčných budov sa nachádzala na malom „námestí“ hneď medzi „liquer store“ a policajnou stanicou. Trošku nás zaskočil fakt, že bola zatvorená. Keď už sme sa tam ale dostali po ceste plnej skrytých nástrah a obchod s chľastom bol otvorený, povedali sme si, že tam skúsime získať nejaké tie informácie. Aj sme získali, a odvďačili sme sa im za to nákupom basy piva a Klipdrift Premium – exkluzívneho miestneho brandy, aj napriek tomu (alebo možno práve preto), že informácia nebola pozitívna.

u protinožcov...

  

Prvá časť znela sľubne – požičovňa je otvorená aj v zime. Potom to ale pani zaklincovala s tým, že dnes je ale zavreté a nikto nevie prečo – týpek šiel asi surfovať. So surfovaním to teda budeme musieť skúsiť ešte inokedy, takto sme sa aspoň vytulenili na pláž, otvorili si pivko a otužilejší sa vyšantili vo vlnách aj bez dosky a neoprénu. Aby sme si opravili náladu tak sme sa vrátili naspäť do Lambert´s Bay, tento krát už oficiálnou cestou – ktorá bola celá vyasfaltovaná až na posledný kilometer. Ten pocit keď v plnej rýchlosti až meter pred sebou vidíte, že sa z cesty prvej triedy stáva prašná cesta plná dier je na nezaplatenie aj s mastercardom. V Lambert ´s Bay, v prístave sme si našťastie vyliečili nervy v útulnej reštaurácii s výhľadom na západ slnka nad morom a keďže aj jedlo bolo výborné, tak sme si odškrtli rest day ako pozitívny.

pózer Braník

  

Ak aj napriek rest dayu, sa nasledujúci lezecký deň zobudí váš lezecký partner v zlej nálade a od rána bručí ako starý ranený medveď a z postele ho neviete dostať ani opakovaným perorálnym podaním sanšajnu, uistite sa, či nie ste v Humpiho izbe na úsvite (tesne pred obedom) jeho prelezového dňa. Z amerických výjazdov už väčšina z nás vie, že čím viac Humpi vrčí a sťažuje sa, tým lepšie sa mu bude liezť a dariť na skalách. Výnimkou nebol ani tento deň, keď sme vyrazili do sektoru Sassies. Najprv sa Martinovi zapáčil lištový problém Panama, ktorý mu Humpi rýchlo vyliezol a s chuťou sa pustil do Shosholoza 8A+. Nacvičovala to tam aj skupinka Írov, ktorým bolo skoro do plaču, keď im to za pol hoďku vyliezol jak nič. Martin nakoniec dobil Panamu tiež a do Shosholozi dal pár platných pokusov, ale bez šťastného konca. Keďže zákon zachovania výkonov v rámci nášho klubu platil aj v ten deň, tak ja som nevyliezol nič, aby som vyrovnal Humpiho raketový štart a to bolo znamenie, že jeden rest day bol málo, musím si oddýchnuť trošku dlhšie.

zlovestný kukuč

  

Našťastie boli na pláne dva oddychové dni, keďže bolo treba ísť pre Peťu na letisko do Cape Townu, naplánovali sme rovno aj návštevu Mysu dobrej nádeje. Na Myse ale liali z oblohy hektolitre vody, takže nielen že nebolo vidno na 10m, ale aj by sme boli mokrí hneď po vystúpení z auta. Otočili sme to teda a iba sme cestou obetovali pár suchých vecí na pozretie si tučniakovej kolónie.

jediné zviera čo zožerie komplet celý strom aj s pichliačmi

 

Večer sme boli pozvaní od Adi Schenkmayerovej, ktorá je tu na dva roky, na miestu párty vo vínom preslávenom mestečku Stellenbosh. Tu sme pokecali s miestnymi aj s Aďou, boli sme pohostení a napojení do sýtosti a pozvali sme všetkých nech si prídu zaliezť do Tatier, lebo tu je strašný hit tradičné horolezectvo. Adi sme dopravili dva páry Ozonov, za čo sme si vyslúžili fľašu Shirazu a Pinotage a takto vybavení sme mohli na druhý deň ráno vyraziť na safari do súkromnej rezervácie Inversoorn.

zebry a ľudia majú niečo spoločné - ukladajú tuk do zadku

  

Safari je fasa vec a nie len pre nelezúce partnerky, ale pre všetkých. Za 960 randov, čo je v prepočte slabých 70€ vás dve a pol hoďky povozia po veľkej rezervácii, kde majú v podstate skoro všetko zaujímavé zverstvo, ktoré sa v Afrike oplatí vidieť a dozviete sa o nich rôzne pikošky. Napríklad, že aby chránili nosorožcov pred pytliakmi, napustia im roh nejakým svinstvom, takže keď si nejaký ropou zahojený šejk kúpi „nosoroh“ z ktorého chce s kamošmi popíjať detské šampanské (lebo veď iné mu viera nedovolí) otrávi sa a musí ísť k doktorovi, ktorý zistí, čím sa otrávil a ako ctihodný občan to nahlási úradom. Pokiaľ teda nejde do strednej Európy a nepriplatí si za mlčanlivosť. Po safari si ešte v rámci ceny dáte fajnový tradičný trojchodový obed. Navyše cestou z Kapského mesta aj cestou naspäť do Rocklands sa nám naskytli neskutočné výhľady na okolité kopce.

cica

  

Po návrete zo safari mali Humpi s Renčou pred sebou posledné dva lezecké dni a teda aj výber sektorov sme nechali na nich. Ako prvý vybrali štandardný sektor Roadside. Humpi s Martinom si chceli skúsiť Out of Balance 8A a ja som mal k tomu rozlezený sit-start za 8A+. Vedľa nás si Grave "Crystal" Daham alkoholom čistil chyty v Monkey Wedding 8C a kecal s každým a veľa. Plynulo prepínal, medzi angličtinou, francúzštinou a španielčinou, čo je pri tak ukecanom človeku s geologickou úchylkou fixovanou na kryštály, priam nebezpečné. S nami sa našťastie ale rozprával k veci a mne výrazne pomohol k prelezu onoho sit-startu jeho vlastnou betou a ešte nám aj prezradil pôvodný názov, s ktorým som sa vedel po dlhom snažení zdvihnutia zadku v prvom kroku celkom stotožnil – Sitting in the corner depressed.

Tomaso pri preleze Sitting in the cormer depressed 8A+

  

Martin nakoniec Out of balance dal tiež a pridal večer aj Tai-Chi 8A, to sme my s Humpim, Renčou a Peťou už nevideli, lebo sme sa presunuli vedľa do Roadcrew, kde si Humpoš iba prehĺbil lezeckú depresiu, lebo v ten deň mu moc nešlo.

Peťuška sa vrhlana peťky

  

Humpi a jeho "bad mood maker" Ulan Bator 7B+

Posledný lezecký deň strávili Švubovci na pozemku De Pakhuys, kde sme sa k nim samozrejme všetci radi pridali.

Vyskúšali sme toho v ten deň veľa, za slovenskú výpravu však bola úspešná iba Katka prelezom Crack Dealer 7B+. To si rozliezol aj Radek a dal do oho v ten deň peknú salvu pokusov, odniesol si z toho však iba zodratú kožu. Domči sa podarilo preliezť Minki 7B a zo záveru si pár krát padol aj Kubo.

Tomaso zúfalo skúša I believe I can fly 7C

Renča bojuje s Minki 7B

  

Braňo v rozlezovke

  

Tisíc a jeden pokus do Minki v podaní Kuba

  

Domča si Minki doliezla

  

Humpi, Martin a ja sme absolvovali tour de 8A a postupne sme pohoreli v In between dreams 8A+, Gliding through the waves like dolphins 8A a Witness the sickness 8A. Taký intenzívny deň nás všetkých rozbil na kašu a dorazila nás ešte aj rozlúčková párty s Humpim a Renčou, ktorá sa pretiahla do pol piatej ráno a mala za výsledok veľa hliníku a skla určeného do zberu.

Humpi pláva v Gliding through the waves like dolphins 8A

  

Ďalší deň sme síce regenerovali viac chlastanie ako lezecké boľačky, ale séria oddychových dní pred tým zjavne pomohla, lebo nás čakal najúspešnejší týždeň a niekoľko zlomených osobných rekordov. Žiaľ, šťastie je často vyvážené smolou a nebolo tomu inak ani teraz. O tom už ale až v ďalšom článku, keďže sa flákam a som týždeň pozadu... 

Martin si tiež zaplával s delfínmi