Projecting alebo, prečo sa vám možno zdajú bouldre vo Vertigu ťažké.

  • Nedostupný
      Hneď úvodom deklarujem, že tento článok je len bohapustou výhovorkou a pokusom o obhajobu neobhájiteľného. Postavili sme bouldre a postavili sme ich možno ťažké. Ani nie tak naschvál, ako tak nejak prirodzene. Kto nesúhlasí s niektorými žltými, vedzte, že ani my, ale zelené pásky nám došli a k modrým mala väčšina ďaleko. 

 

Ale teraz trošku konštruktívnejšie. Filozofia mať postavené farebné bouldre na kameni má dva rozmery. Jeden je samozrejme ten, že mnohí ľudia si buď nevedia samy vymyslieť boulder, alebo si vymýšľajú stále podobné bouldre a je pre nich inšpiratívne a z hľadiska tréningu prospešné, že lezú bouldre od niekoho iného. To by tam ale nemuseli byť mesiac. Keďže stavať 40 nových bouldrov je v momentálnych podmienkach nereálne častejšie ako raz za mesiac, treba k nim pristupovať z toho druhého uhla pohľadu.

A tu už vstupuje slovíčko „projecting“. Projecting je dlhodobý cielený proces skúšania jedného bouldru – projektu. Z hľadiska tréningu má projecting obrovský význam z fyzického aj psychologického hľadiska. Z fyzického preto, že skúšanie tých istých pohybov posilňuje vybrané svalové partie a „učí“ telo ako správne a efektívne zvládnuť daný lezecký pohyb. Týmto spôsobom si telo vytvára akúsi databázu lezeckých pohybov, ktoré vie ďalej využívať v iných bouldroch či cestách. Inými slovami, keď sa raz naučím robiť nejaký ťažký lezecký krok, bude pre mňa výrazne ľahší, ak sa objaví v ceste niekedy v budúcnosti. Navyše ak onen krok vypilujete do dokonalosti, stane sa pre telo prirodzeným, ba až preferovaným. Z psychologického hľadiska vám projecting ponúka dlhodobý cieľ, na ktorom môžete pracovať a ciele sú veľmi úzko späté s motiváciou. Ak sa vám po mesiaci podarí vyliezť váš projekt, je to pocit hraničiaci s orgazmom a určite vás to nakopne do ďalšieho tréningu a lezenia. Týmto samozrejme nechcem povedať aby ste zanedbávali svoje polovičky a snažili sa už iba o lezecké vrcholy. Neznamená to ani, že celý mesiac budete každý tréning liezť 3 hodiny jeden boulder. Málokto má asi tak silnú vôľu a v podstate by to bolo aj kontraproduktívne – veď keď ma má čo naučiť 40 bouldrov, je neefektívne venovať sa iba jednej lekcii.

Mnohí z vás možno bouldrujú iba na umelej stene a je to pre vás iba forma tréningu alebo spestrenia, ale vedzte, že bouldering na skalách je 80% o projectingu. Ja sám som náruživý odporca projectingu športových ciest s lanom – nie princípu ako takého, skôr v rámci svojich vlastných cieľov, nakoľko vytrvalosť u mňa hrá podstatnú úlohu. Aký je v tom teda rozdiel? Na boulderingu je super, že riešite iba problém a žiadnu omáčku okolo toho. Pri lezení s lanom ide vždy o pár ťažkých flekov a nejakú povinnú vatu, ktorá je len aby nás unavila a ja osobne strašne nerád padám v ľahkom doleze. Samozrejme naschvál zveličujem, ale asi viete o čom hovorím.

Nebojte sa teda nových bouldrov a berte ich ako výzvu. Ani my, čo sme ich stavali ich ešte nemáme všetky prelezené (lebo aj každý z nás potrebuje projektík na ktorom bude mesiac pracovať a sledovať progres). Hodnotenie je samozrejme veľmi subjektívne, preto farby berte len orientačne, nedajte sa znechutiť žltými a nebojte sa skúsiť si aj modré a oranžové, lebo najkrajšie na lezení je, že každému môže sedieť niečo iné. A ak chcete trénovať a posúvať svoje hranice, lezte tie, čo vám nesedia.

Think Big!

Tomaso

Comments (0)

No comments yet. Add the first one!

New comment

Ochrana proti spamu
šest -pät = Prosím, počkajte. Overujeme, že ste to vy ...