Najprv len niečo stručne o škole, aby ste si vedeli predstaviť, ako to asi v takej americkej škole chodí. Na väčšine predmetov sa to učitelia snažia ozvláštniť, aby to bolo pre všetkých zaujímavé. Na US History sme napríklad rozoberali voľby, pozerali sme videá kandidátov (a nasmiali sme sa na jednom z Alabamy). Mali sme aj pár project blockov. Sú to vlastne hodiny v sobotu, každú druhú sobotu iný predmet.

Veľmi veľké plus sú tu pre mňa učitelia (bez urážky pre našich pánov učiteľov a učiteľky). Tu je proste ten princíp iný. Možno aj preto, že s učiteľmi si tu tykáme, nie je problém za hociktorým z nich zájsť a spýtať sa na úlohu, alebo si len tak skecnúť. Verím tomu, že veľa učiteľov na Slovensku by bolo vďačných keby si mohli so študentmi nezávisle pokecať, ale u nás majú žiaci s učiteľov väčšinou buď príišný rešpekt alebo srandu. Samozrejme, výnimka potvrdzuje pravidlo a ja som rád, že som viacero takýchto učiteľov stretol aj doma na Slovensku.

Caption of the figure above.

Hodina Human Geography vonku (keď už bolo pekne) :)

A dosť o škole, aby som vás moc nenudil a začína sa s lezením. Po Community Weekende sme sa teda začali 4 krát do týždňa naplno venovať lezeniu a tréningom. V pondelky a utorky, kedy mávame tak 2 až 3 hodiny času, sme zvyčajne v hale, alebo ideme liezť do Echo Crag (http://mountainproject.com/v/echo-crag/105947922), malú stienku tak 20 minút autobusom. Drvivá väčšina ciest v Echo Crag sú zakladačky (alebo traditional/trad routes). Echo je viac-menej špárové lezenie, a keďže ja nie som zrovna špárový typ, nebolo to pre mňa až také úžasné. Postupom času som sa ale začal o špáry zaujímať viac. Pár návštev v Echo Crag a už som skúšal pchať prsty, päste a členky do špár. Stále tvrdím, že je to moc bolestivé a normálne „face" climbing mám radšej, ale myslím, že aj špárové lezenie si ma tu získa.

Caption of the figure above.

Robby vysvetľuje, ako sa to vlastne zakladá

Okrem Echo Crag je tu kopec ďalších oblastí, do ktorých je to maximálne hodinu a pol autom. Máme tu monumentálny  Cathedral Ledge(http://mountainproject.com/v/cathedral-ledge/105908823), ale najlepšia zo všetkých je pre mňa Rumney (http://mountainproject.com/v/rumney/105867829). Je to asi hodina cesty autobusom zo školy, takže tam jazdíme iba v stredu, kedy máme školu do 12:00 a potom vyrážame. Stojí to za to, verte mi. Kopec športových ciest, od úplne najľahších až po najťažšiu z nich, Jaws II – 9a+, ktorá má zatiaľ iba tri prelezy. Skala v Rumney je žula, ale nie ako naša Tatranská, ani taká ako v Petráči, žula v Rumney je špecifická: má červenú farbu, láme sa viac ako Tatranská a zvykne viac zarastať vlhkým machom. Ako správna žula má grip, síce niekedy fajne zabolí, ale mám ju rád.

Caption of the figure above.

Mohutný Cathedral Ledge v hmle

Caption of the figure above.

Danny Wooten doliezla Umbrella Traverse za V3 (6B), Brad Busfield v tesnom závese

V Rumney pre mňa Robby s Tedom (naši tréneri) našli dve výzvu – cestu Venus on a halfshell 5.12b (9-), a The Move 5.13a (9+), z ktorých, bohužiaľ, nemám žiadne foto :(. Samozrejme, obe som skúšal na druhom, keďže som ešte stále nemal povolené liezť na druhom, a obe v rozdielne dni. Venus on a halfshell je krásna, cesta, totálne mi sedela, a keby som nechaosil na konci, mohol som ju mať flash (aj keď len na druhom). The Move už nie je až aký skvost, aj keď to určite nie je škaredá cesta. Aj názov už hovorí, že cesta je o jednom kroku. Presnejšie o sekvencii podobnách krokov v miernom previse po malých lištách. Ani fakt, že som bol na druhom mi nepomohol a musel som pripustiť, že aj keď mám lišty rád, čo je veľa to je moc.

Caption of the figure above.

Neznáma cesta v Rumney, asi za 6

Po takomto krásnom rozlezení sa v novom dočasnom domove prišlo niečo, na čom som sa dlho dlho tešil: Field Course, alebo kurz v teréne. Päť dní lezenia, točenia a spracovávania lezeckých videí v Acadia National Park v Maine! Po skorom rannom vstávaní a 6 hodinovej ceste sme konečne došli do campu, rozložili veci a už len vyčkať do rána….

Caption of the figure above.

Nachystať štand, uistiť sa, že všetko je v pohode a ide sa na to!

Tak konečne prišiel ten moment, všetok vercajk zbalený, ide sa liezť! The Otter Cliffs (http://mountainproject.com/v/otter-cliffs/105948985), naša lezecká destinácia, sú útesy priamo nad morom, ktoré celému lezeniu dáva neskutočne úžasnú atmosféru. Cesta z campu nám netrvala dlho a už len krátka cesta na útes a sme tam. Všetky cesty na Otter Cliff sú zakladačky alebo cesty určené pre Top Rope (lezenie na druhom). Hneď ako nám naši lezeckí inštruktori (všetci od nás zo školy, žiadni vážni páni z agentúry) spravili štandy na troch cestách, jediné čo ostávalo bolo pospúšťať lezcov a kameramanov a išlo sa na vec. Pospúšťať preto, lebo všetky cesty sme liezli na druhom, a kameramani chceli mať najlepšie zábery priamo z akcie. Cesty, aj keď na druhom, boli neskutočne nádherné, aj keď pri oceáne troška vlhké. Všetci sme si do sýta zaliezli a natočili zopár parádnych záberov. Boli sme rozdelení do troch skupín a každá skupina mala za úlohu spraviť jeden krátky filmík.

Caption of the figure above.

The Gallery - 5.12b (9-)

Počasie nám prialo aj na ďalší deň a cieľ bol jasný – vyliezť The Gallery 5.12b (9-). Najprv sa do toho pustil Sam, jeden z najlepších lezcov na škole. Po pár pádoch si našiel spôsob, ako to spraviť, a vybral sa oddýchnuť si. Ja som si počkal, kým skúsia ostatní a potom som si len rýchlo ohmatal chyty a poďme na to. Cesta mi parádne sedela, aj keď s najťažším krokom (cruxom) som mal trocha problém, no nakoniec sa prvým pokusom poddala. Aj keď len na druhom, bola to super cesta, ktorú by som sa bál ísť na prvom, keďže by som musel zakladať.

Caption of the figure above.

Posledný náčah a prelez The Gallery je na svete! :)

Podvečer sme sa ešte vybrali na pláž, kde sme našli pár pekných bouldrov a spravili niekoľko prvých prelezov, z ktorých najťažší bol za V5 (6C). Nerád sa chválim, ale mne sa podarilo dať ten boulder ako prvému, a tak som dostal privilégium vymyslieť meno – Highfive. Prečo? Hádajte :)

PS: Vo videu je názov bouldra napísaný ako Slappy the Clown, čo bol pôvodný názov. Nebol však môj, a teraz sa boulder officiálne volá Highfive :)

Caption of the figure above.

Danny skúša Highfive V5 (6C)

Všetci sme usúdili, zostrih filmov budeme potrebovať jeden celý deň, a tak sa nakoniec z piatich dní lezenia vykľuli dva, a to ostatné bolo strihanie a cestovanie. Nakoniec boli všetky tri filmy fajn, jeden z nich bol extra super(link na konci článku). Náš film, aj vďaka jednému chalaniskovi z mojej skupiny nebol tak super, ale dal sa stráviť. Momentálne je väčšina materiálov a aj nápadov v rukách skúseného strihača a producenta, ktorý sľúbil, že nám vie z toho spraviť super filmík. Pár producent síce nie je z profesionálnej Hollywoodskej scény, jeho filmy však stoja za to a tak si počkáme aj na ten náš ;)

Nabudúce príde niečo aj z tej indoorovej časti, keďže sa nám už zozimieva, ale neopomeniem ani skalky a bouldre. Keďže už konečne môžem liezť na prvom! ( akým zázrakom, vysvetlím v ďalšej časti)

Get psyched for the next part (Alebo tešte sa na ďalší diel)!!! :)

Link: http://www.youtube.com/watch?v=o_m0Ynll6LY - podľa mňa sa tento filmík riadne vydaril :)