Dachstein Sudwand

  • Už niekoľko rokov som mal v pláne niečo si vyliezť v južnej stene Dachsteinu, avšak z rôznych (prudko objektívnych) dôvodov sa to nedarilo. Až konečne posledný augustový víkend slovo dalo slovo a vyrazili sme smer Ramsau am Dachstein. Na parkovisko pri spodnej stanici lanovky sme dorazili v noci a rovno sa uložili pri aute.
Skorý budíček, smer pod stenu. Cestou sme časť vecí zložili na Sudwandhutte, kde sme mali zarezervované ubytovanie na ďalšie 2 noci. Cesta pod stenu nám trvala cca 2,5hod. Náš cieľ - cesta Hazardland sa nastupuje hneď vedľa veľmi populárnej Steinerweg, ktorá križuje celú južnú stenu Hoher Dachsteinu. Nástup preto nebol problém nájsť.
 
Kľúčom cesty Hazardland je druhá dĺžka, ťažkosti za 8+ spočívajú v traverzovom bouldri cez previštek po malých chytoch. Naliezol som do toho bez rešpektu, ale veľmi rýchlo som zhodnotil, že štýl-neštýl, expreska sa drží lepšie ako lišta :) 
Veľmi sa mi to nechcelo skúšať a nacvičovať, najmä nie s batohom na chrbte a 350m lezenia pred sebou. Pekné to  bolo aj za A0. 
 
Caption of the figure above.
Ľubo lezie 3. dĺžku Hazardland
 
Zvyšok cesty poskytol krásne lezenie v prevažne platniach, obzvlášť skostná bola šiesta dĺžka. Zvyšok cesty sa zaobišiel bez komplikácií. Doliezli sme na policu kde sa cesta končí a kde je možné pokračovať cestou Steinerweg na vrchol. 
 
Caption of the figure above.
Hazardland - 6. dĺžka
 
 
Túto alternatívu sme veľmi rýchlo zavrhli. Ad1 nám dochádzala voda (a to sme každý vliekli po 2L) a ad2 sme chceli liezť aj na ďalší deň. Cestou sme zlanili a pekne po svojich stopách sa vrátili na chatu. Podotýkam, že cesta dole bola najhoršia časť dňa, 
zostup po suťovisku miestami pripomínal tobogán v akvaparku s plnými topánkami štrku - proste "paráda".
 
Ako prvú činnosť na chate, keď si odmyslím elementárne potreby (pivo, Gulaschsuppe), som sa rozhodol zredukovať matroš. Toľko toho zajtra určite vláčiť nebudeme! Hneď išli do piecky väčšie friendy, čoky, bunda a aspoň tretina expresiek. V tej horúčave každý gram vážil aspoň kilo.
 
Ráno napriek tomu, že prvý budík bol nastavený niečo pred piatou, vyrážame podstatne neskôr ako sme plánovali. Do nášho cieľa na druhý deň - cesty Serpentine naliezame až okolo 8smej. 
Čo sa týka lezenia samotného, cestu môžem len a len odporúčať - úprimne, čakal som tak trošku kvak, ale jednotlivé prevažne platňové dĺžky patrili medzi tie najkrajšie 5 a 6-tky, aké si na vápne pamätám. Čo sa týka istenia, väčšina štandov mala po jednom nite, a v jednotlivých dĺžkach sa taktiež nity našli. 
 
Caption of the figure above.
 
Cesta väčšinou viedla najslabším miestom steny, čiže aj napriek tomu, že sa miestami rozchádzala s topom, trafiť sa dalo. Teda trafili sme všetko okrem poslednej dĺžky, čo nás stálo trošku nadávania, dve slučky, jeden zlaňak, ale najmä cca hodinu času.
 
Caption of the figure above.
Pekná exponovaná 11. dĺžka Serpentine
 
Na vrcholový hrebeň sme doliezli až okolo siedmej a po približne hodine šlapania reťazami sme boli na vršku. Darmo skrytý romantik sa nezaprie, opäť raz načasovený vrchol presne na západ slnka. Rýchlo zbiehame ferratou dole na ľadovec a fičíme k hornej stanici lanovky.
 
Strýco lanovkár nám oznamuje, že poslednú smerom dole sme zmeškali o 30min, ukazuje na oblohu a hovorí niečo o blitz-och. Druhou možnosťou na zostup je ferata a suťový chodník. Predstava približujúcich sa bleskov, ktoré už dobrú polhoďku sledujeme v súvislosti s kopou železa na zostupovej ferate je doslova chrumkavá. 
 
Caption of the figure above.
Zatiaľ najlepší bivak - alpinisti sa zahrejú fóliou
 
Caption of the figure above.
Hiphoperov zahrejú erárne otepľovačky
(na radiátore sme našli aj opreté erárne ponožky...až taká kosa naštastie nebola :))
 
Keďže my však chrumkaví byť netúžime, príjmame ponuku na nocľah v šatni hornej stanice lanovky a svedomite si delíme priestor pri radiátore na polovicu. Dnes to bude síce bez večere ale aspoň vnútri a s vodou.
 
Ráno sa vraciame dole spokojní s vidinou raňajok a oddychu. 
 
Čo sa týka cesty samotnej, môžem ju fakt len odporučiť - pekná alpská horská linka v kompaktnej skale a parádnou expozíciou takmer celý čas. Nakoľko sa jedná o južnú stenu, je fajn si vybrať deň pod mrakom resp. si zobrať dostatok vody (mali sme po 2L/os). Každý si niesol ľahký batoh, bundu, 2 tyčinky a vegetariánsky homemade-bio-raw lepeňák (chleba-klobása-syr).
 
Materiál sme mali cca nasledovný:
- cca 5-6 friedov - malé až po žltý BD (vel.2)
- sada čokov okrem 3 najväčších
- sada tricamov - určite odporúčam, idú takmer všade :)
- 8 expresiek
- 8 šlingní
- 2 ballnuty (vel. 2 a 3)
- cca 10m repky
 
Prikladám aj topo cesty Serpentine, knižka sa síce nedá kúpiť, dá sa však požičať a odfotiť na Sudwandhutte.. Sprievodca by mal údajne vyjsť budúci rok.
Caption of the figure above.
 
 

Komentáre (1)

Dachstein Sudwand

09.09.2016 13:01:53
Anonym - matěj

Hoši, krása, Lubo již včera referoval ústně, ale dílo svého dvorného spisovatela neprekonal! :-)

Nový komentár

Ochrana proti spamu
štyri +sedem = Prosím, počkajte. Overujeme, že ste to vy ...