The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
-
“Welcome to the USA!” hovorí veľká tabuľa na letisku Logan Airport v Bostone, MA. Tak a je to tu, hovorím si v duchu, už len prejsť kontrolou a môže začať pravý americký sen. Po neúmerne dlhom lete, ktorý bol spojený so štvorhodinovým čakaním na letisku v Paríži, som konečne tu. Spolu s piatimi deckami, ktorým organizácia ASSIST poskytla, tak ako aj mne, štipendium a možnosť ročného štúdia v USA. Super, nie?
Ale začnime od začiatku. Celý tento príbeh začal tak úplne normálne, len som chcel skúsiť, čo to spraví. Vyplnil som spolu s rodičmi pár papierov, zaplatili sme poplatok za test, ktorý som mal napísať a bolo. Ani som nevedel, aký veľký krok som spravil. Po úspešnom zvládnutí anglického SLEP testu (tesne nad hranicou), som bol pozvaný na interview. Ďalšia cesta do Blavy (a zároveň možnosť zaliezť si vo Vetigu). Interview, celé v angličtine, mali na starosti štyria ľudia, zástupcovia niekoľkých organizácii, medzi nimi aj organizácie ASSIST, cez ktorú som ja v USA. Všetko prebehlo rýchlo, sedeli sme traja pred týmito veľaváženými členmi poroty, diskutovali sme, ako medzi sebou,
tak s nimi. Nič zložité, aj keď už po interview som sa lúčil s nádejami, že niekam pôjdem.
Caption of the figure above.
Asi o mesiac, cez lyžiarsky, mi zavolala moja sestra: “Aďo, prišla ti nejaká veľká obálka z ASSISTu!” Začalo mi búchať srdce, ale nechcel som sa predčasne radovať. “Počkaj na maminu, otvorte to a zavolajte mi.” O pár minút na to mi zvoní telefón. Zdvihnem, a Miška mi vraví:” Aďo, ideš!” Nemohol som tomu uveriť, ostal som v totálnom šoku. Ale bolo to raz tak, vybrali ma spomedzi 111 ľudí, spolu s ďalšími piatimi ľuďmi, aby som strávil rok na súkromnej strednej škole v USA!
Ešte pár dní to bolo ako rana do hlavy, nemohol som uveriť, ja fakt idem do USA! No čoskoro som sa spamätal, lebo došli prvé dokumenty, a neskôr ďalšie. Neskutočná byrokracia. Tak som vyplňoval, a vyplňoval a vyplňoval. Niekedy v máji mi došla informácia o mojej škole, pravdepodobne ako poslednému. Alebo jednému z posledných. The White Mountain School. Už som si o nej čítal, je to škola hlboko ukrytá v lesoch New Hamsphire, okolo 100 študentov. Dúfal som v Californiu, niekde blízko Yosemitov, alebo Texas a Hueco Tanks, ale čo už.
Možno sa teraz pýtate: “Čo Preboha má toto s lezením, prečo to sem vlastne dával?” No, keď som sa bližšie pozrel na stránku školy, zistil som, že okrem akademických vecí je v telocvični veľká hala s bouldrovkou, a škola má v ponuke športov napísané: Rock Climbing. Táto informácia ma značne potešila. Začal som googliť všetko možné o lezení v New Hamsphire, a našiel som veľa lezeckých oblastí, medzi nimi jednu, ktorá ma zvlášť oslovila: Rum
ney. Veľa športových ciest, od ľahkých až po 9a+. Moje tajné dúfanie v takúto školu sa stalo skutočnosťou, nebudem len sedieť a učiť sa, ja tam budem rok liezť!
Caption of the figure above.
Ani som sa nenazdal, a prešlo leto, pre mňa lezecky veľmí úspešné leto, vyliezol som si prvé 8a, čo som si stanovil ako cieľ pred tým, ako odídem. Ešte večer pred odchodom som balil kufre, všetko oblečenie, notebook a samozrejme lezečky a sedák. Môj oco mi vyrobil krásny nový model Mammut (Rasta Predator) Samurai, ktoré sú určené na jednu špeciálnu cestu v Rumney, o ktorej napíšem neskôr. Všetky veci boli zbalené, už si len užiť poslednú noc na Slovensku a zvládnuť vstávanie o 5.00.
Na ďalší deň sme sa všetci zišli v BA, všetci šiesti. Posledná rozlúčka s rodičmi a celou rodinnou company, naložiť kufre a ide sa, smer Viedeň. Vo Viedni sme nasadli na lietadlo (p. Križkovej ďakujeme za usmernenie a vyprevadenie). Najprv hodinu a pol let do Paríža, môj prvý let v živote. Prvých desať minút som nemohol odlepiť oči od okna. Bolo to úžasné, celá tá krajina, no proste, lietanie je super. V Paríži sme si počkali 4 hodiny, viac menej dobrovoľne, keďže predchádzajúci let by sme sotva stíhali. Po týchto úmorných štyroch hodinách nudy sme nasadli na ďalšie lietadlo, tento raz do našej destinácie, Bostonu. Bolo veľmi potešujúce zistiť, že zrovna na strane, kde som sedel ja a Kika, holka, ktorá je momentálne v Pennsylvánii, tak na našej strane nešli obrazovky. Všetci si veselo pozerali filmy, hrali hry, počúvali muziku, iba my sme sedeli a nudili sme sa. Po troch hodinách nám konečne obrazovky spojazdnili, ale len natoľko, aby sme mohli pozerať iba pár filmov. Takže sme zvyšok letu strávili pri The Avengers a rozprávke o Loraxovi.
Po siedmich hodinách letu sme teda konečne v Bostone. Oficiálne sme prešli kontrolou a boli sme tu, legálne v USA! Na letisku náš čakali ľudia z ASSISTu, a spolu s ľuďmi z pár ďalších krajín sme sa presunuli do Pomfretu, Connecticut, kde sme strávili Orientáciu. Bola to jedna z najlepších vecí, aké som doteraz zažil, no nejdem to tu rozpisovať, aby som vás nenudil ešte viac a neznechutil vám tak celý článok. Po Orientácii som sa vybral k hosťovnej rodine. Bývali v Somerville, v štvrti s Brazílskymi prisťahovalcami. Zažil som tam pár pekných vecí, bol som liezť v parádnej hale Rock
Spot 20 minút od Bostonu, ale po pár dňoch spania na matracoch na zemi, jedenia ryžových cereálii v ryžovom mlieku na raňajky a pár chvíľ depresií som sa rozhodol, že to tak nemôžem nechať. Stačilo niekoľko telefonátov s chlapíkom z ASSISTu, ktorému mimochodom ďakujem, a rodičmi, a už som bol na odchode. Strávil som pár pekných dní v Connecticute s rodinou Business manažérky ASSISTu a o 4 dni som bol pripravený na odchod do ďalšej rodiny k chalanovi z Nemecka, ktorý je na tej istej škole ako ja. U tejto rodiny som strávil iba jeden deň, synátor, Sam, je dosť dobrý lezec a je senior (posledný ročník, štvrták na strednej u nás) na The White Mountain School. Ani som sa nenazdal, a už som sedel v autobuse, ktorý nás viezol na školu. Po ceste som videl parádne steny Franconia Notch, a vravel som si, že toto musí byť raj.
Caption of the figure above.
Po príchode na školu som sa stretol s ostatnými zahraničnými študentmi, je tu kopa deciek z Číny, chalan z Ruska a dokonca dievča z Afganistanu a chalan z Kuvajtu. Po štyroch dňoch orientácie na škole konečne došli všetci ostatní študenti a na ďalší deň sa mohli začať Orientation Trips. Toto je vec, ktorú som na žiadnej inej škole nevidel. The White Mountain School robí vždy na začiatku roka pár výletov zameraných na rôzne outdoorové športy, medzi nimi horské bicyklovanie, kanoe, kayak a samorejme LEZENIE! Môžete hádať, na ktorý z nich som si vybral. Bolo mi súdené stráviť tri dni na skalách v oblasti North Conway.
Prvý deň výletu nám počasie prialo, slnko pražilo ostošesť a tak sme celý deň liezli. Keďže medzi nami boli asi traja skúsení lezci a ostatní totálni začiatočníci, najprv sa musela urobiť všetka metodika, naučiť ich ako sa istí, ako sa viaže osmičkový uzol a podobne. To všetko naši traja inštuktori Ted, Robby a Chris zvládli pomerne rýchlo, a tak sa mohlo zač
ať liezť.
Caption of the figure above.
Čo nemám rád na lezení tu je, že aj keď môžete liezť aj 9b, nemôžete ísť na prvom, kým nezložíte istú formu testu, musíte ísť na druhom a cvakať materiál a lano do borhákov. Ľahká vec, no nebol na to čas. Takže mi nezostávalo nič iné, ako sa prispôsobiť. Na druhom som vyliezol cesty okolo 6, ktoré boli natiahnuté. Robby mi odporučil, nech poviem ľuďom tam hore, že tam majú natiahnutú cestu, z ktorej za dá obhodiť nejaká ťažšia cesta, možno 5.10c. No, vravím si, bez toho aby som vedel americkú stupnicu, to asi bude niečo. Tak som sa naviazal, nastúpil vyliezol a skonštatoval, že toto teda nebolo nejako extra náročné, možno okolo 7-. Ani som nevedel, ako blízko pravde som bol…
Večer sme rozložili stany, alebo lepšie povedané prístrešky, keď naše “stany” nemali bočné steny a strávili sme prvú noc v campe. Ráno nás prebudil nemilý zvuk… Klop, klop, klop. Nie, do pekla, prečo dážď! Naši inštruktori sa snažili pozdvihnúť náladu, išli sme obzrieť skaly, no bez nejakého úspechu, všetko bolo mokré. Dokonca aj šutre. Boli sme pozrieť aj Cathedral Ledge, impozantnú žulovú stenu s množstvom viacdĺžkových ciest, z ktorých niektoré sú hodnotené 8a a viac.
Po ďalšej daždivej noci sme sa rozhodli, že toto fakt nemá cenu, všetko sme zbalili a šli sme do školskej telocvične, zaliezť si na stenu. Aj to je lepšie ako nič. Ja osobne som poskúšal pár ciest, samozrejme všetko na druhom. Bouldrovka na škole je tiež dosť zaujímavá, väčšinou previs, a bouldre stoja za to. Ďalšia lezecká skupina došla asi dve hodiny po nás. Mali byť na Franconia Notch, no zmenili plány celý čas liezli v Rumney. Ako som len závidel…. Sam, chalanisko z mojej poslednej hosťovnej rodiny, skúšal nejaké 5.13a (9/9+), a vyzeralo to na spadnutie. A závidel som ešte viac. Ale čoskoro som na to ani len nemyslel, sústredil som sa na ďalší deň. Mala začať reálna škola, reálne hodiny a reálne známky. Predmety som mal vybrané, vyzerali celkom zaujímavo: Angličtina, US. History, Precalculus (matika), Human Geography ( geografia o populácii, ekonomike a politike) a História americkej populárnej hudby. Prvé hodiny boi relatívne jednoduché, no hneď zo začatku sme dostali pár úloh na doma, respektíve na intrák. Hneď po škole sa nám začína najlepšia časť dň
a, aspoň pre mňa- Športy. Štyri krát do týždňa lezenie, no nie je to super? Hneď na prvom stretnutí sme sa rozdelili na dve skupiny: začiatočníci, ktorí sa budú učiť viac menej ako liezť a narábať s materiálom, a športoví lezci. Samozrejme, že som chcel byť v skupine športových lezcov, chcel som liezť, trénovať a aj chodiť na preteky. Ocitol som sa medzi deviatimi deckami, ktoré mali podobné myšlienkové pochody ako ja. Naši dvaja tréneri, Ted a Robby (áno, tí istí ako na Orietácii) nám teda predstavili náš plán. Budeme trénovať, robiť nejaké posilovačky, vytrvalosť a v stredy chodiť na skaly. Yes!
Caption of the figure above.
Na druhý deň sme začali s tréningom. Ako prvé sme zabehli tak 6 km, s miernou prestávkou. Všetci sme boli odrovnaní. Ešte tak hodina lezenia a mohli sme ísť na večeru a potom sa učiť. Prešlo pár dní, medzi nimi aj víkend a udalosť, ktorej sa tu hovorí Community Weekend. Je to víkend, kedy sú všetci rozdelení do dvoch tímov, bledo a tmavo modrí, a ako inak, súťažia medzi sebou. Boli rôzne súťaže, ultimate frisbee, preťahovanie, a medzi všetkými sa rátala aj účasť na aktivitách. Mne osobne sa najviac pozdávala, aj napriek skorému vstávaniu, hneď prvá z nich, a to bolo skákanie zo skaly do rieky. Aj napriek ľadovej vode to bola neskutočná sranda, alebo, ako sa vraví tu v New Hampshire, “wicked fun!”
Tak to bolo odo mňa nateraz všetko. Aj keď toto bolo asi dosť vyčerpávajúce, a s lezením tento článok nemal veľa spoločného, v ďalšom dieli na pokračovanie už bude lezenia viacej.
Vážne :D
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
26.10.2012 08:16:37super sa to cita, v tichosti zavidim. neviem sa dockat pokracovania ;-)
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
26.10.2012 08:26:57fuu vela vela textu ..nejake fotky by to chcelo ..predsa len clovek do ameriky nechodi kazdy den a uz sa mi to aj trosku zlievalo dokopy. inak super ..uzi si. (tesim na diel II)
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
26.10.2012 09:26:55Juuu, super. Aj ja chcem. :) Par fotiek zo skal by to inac velmi ozivilo. Len na upresnenie - skolu si si vyberal alebo ti bola pridelena? Ze keby niekto dalsi zo stredoskolakov lezcov trebars chcel ist liezt do ameriky takto podobne, ci sa to da nejako vybavit? Inac cista zavist. Drzim palce.
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
26.10.2012 09:42:22pekne pekne, este tie fotky daj nabuduce ;-)
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
26.10.2012 15:23:59Fotky budú, ja som to ešte nechcel ani publikovať bez nich, ale nejako sa to nepodarilo a je to tu vyvesené.... dodám ich dnes, hneď ako sa mi skončí škola :) <br />\r\nŠkolu my vybral ASSIST, ale na základe informácii a fotiek, ktoré som im o sebe poslal :)<br />\r\nbtw, ďakujem za povzbudzujúce komenty :)
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
26.10.2012 16:22:30a tlačia tie donuty a tlačia :D pekne Andrejko, hybaj tam čosi rýchlo vyliezť poriadne :)
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
26.10.2012 16:24:52Tak a netlač, keď sú také dobré :D však už sa na to chystám pomaly, zajtra mám prvú súťaž :) a potom sa dúfam dostanem k niečomu ťažšiemu :)
Re: The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
26.10.2012 16:35:26to ideš z USA do košíc? :D jasné, že nie, držím palce! :)
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
26.10.2012 16:34:08way to go! parada Aďo, užívaj a začni pomaly vymýšľať ako sa k nám v januári pripojíš na ďalší Bishopovský záťah ;-)<br />\r\n
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
27.10.2012 17:09:44Ado super clanok, pis dalej, uzivaj Ameriku. Najlepsia vec na svete, ze si tam :)
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
27.10.2012 20:12:08Aďolezcent...Mám radosť z toho ako máš z toho radosť Ty a zo všetkých týchto komentov, ľudkov, ktorí sa z toho tešia s Tebou... Už sa teším na Tvoje pokusovanie v Predátorovi.... A držím palce na dnešnom prvom americkom lezeckom preteku... :-)
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
27.10.2012 21:09:43Ado, super clanok, velmi dobre sa to cita. Drz sa a tesime sa na pokracovanie!! :-)
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
27.10.2012 23:34:39Tak sa teda drz a pekne si to tam uzi, ked uz si tam ,... prajem vela peknych zazitkov,.......... Vlado
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
28.10.2012 11:38:42bomba aďo. Aj napriek dlhému textu si mna lenivého čitatela dokázal dotlačiť na koniec článku.
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
28.10.2012 22:54:08Aďo, výborne! Dobré čítanie, z ktorého cítiť tvoje nadšenie pre nové veci. Veľká skúsenosť pre teba a veľká šanca pre amíkov získať pre seba tvoj talent. Takže škola na prvom mieste a samozrejme si užívaj všetko, čo máš rád. Nech ti to dobre lezie!
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
29.10.2012 12:04:07Ahoj Ado, nepoznam ta , ale si z nasej rodiny lezcov a viem z vlastnej skusenosti, ze je fajn, ked mas niekoho doma , komu na Tebe zalezi a kto na Teba mysli. Tak Ti prajem vela lezenia, dobru skolu, perfektnu anglictinu a pekne spoluziacky:)))drz sa a lez! Vyuzi kazdu moznost zlepsenia sa v kazdej oblasti (nielen v Rumney :-)))
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
31.10.2012 01:17:23Díki ešte raz za všetky komenty, riande ma to teší, že sa vám ten článok páči :) a ďakujem aj za všetky povzbudenia :)
Re: The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
31.10.2012 19:01:58čo tie preteky? :) už to tam vyhrávaš? :)
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
31.10.2012 16:48:47drz sa ado a potrenuj, nech ta nezahanbime na porubke :)<br />\r\na tesim sa na dalsi report :)
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
11.11.2012 22:24:19Pekne Ado, drzim palec nech mas toho lezenia viac a viac ;)
The American Dream Part 1: Ako to všetko začalo
30.07.2013 15:26:10Heh v tom rock spot-e som uz tento rok odtrenoval 2,5 poctiveho mesiaca :-)