Lezenie horské, lezenie Karakoramské

  • Už iba jeden ľadovcový val, posledné stúpanie, posledné kroky...v myšlienkach už nie je takmer nič...takmer úplné prázdno...nie je tam miesta na rozjímanie o všadeprítomnej kráse... ani miesta pre nadávanie na neustále drobné prekážky...nie je tam nič...fáza zotrvačníka je zapnutá už dlhšie a našťastie viem, že takto by som dokázal ešte hodnú chvíľu fungovať a niekde v hĺbke duše ma to teší. Vlastne...ešte niečo tam zostalo... Dilema, či isť hneď spať, alebo sa ešte predtým niečoho najesť.
Ale po poriadku:  Myšlienka, respektíve spojitosť ja a Trango mi prišla byť rovnako neuveriteľná ako ja a Ferrari. Niečo o čom čítaš, nadchýnaš sa pre to, no máš pocit, že to patrí len skupine vyvolených a toľké šťastie ti takmer neprináleží. A niekde v pozadí izby na mňa civí 10 rokov blednúci obrázok Trango Tower ako to „memento mori“ z časov dávno minulých.
No karty sa začali miešať a ja nechápem. Nechápem, že je to skutočnosť. Šlapem Baltoro glacier niekde v Pakistane, smer base camp do miest vysnívaných.
Vlastne trochu chápem. Mam šťastie na ľudí. Ľudí, ktorí sa vedia zmobilizovať. Dávid Zavacký ide na Trango, Dodo chce isť tiež.  Kua, veď s to moji priatelia a zároveň najlepší spolulezci do hôr. Mám v hlave hlas čerta, alebo .....anjela? Martin, nebuď sračka! Toto je tvoja životná príležitosť a silnejší už aj tak nikdy nebudeš! Začínam si v duchu a neskôr i navonok čoraz hlasnejšie hovoriť: Idem chlapi!!! Aj keď zoznam dôvodov prečo neísť by neobsiahla ani jedna rolka toaletného papiera. Robota, robota, krásny vzťah, prerábka rozpadávajúceho sa domu, ktorý by mal byť časom domovom... Horší rok na takýto podnik ešte nebol, no...bude niekedy lepší??? Ťažko. :)
Caption of the figure above.
Caption of the figure above.
Dodo,Martin,Lukáš,Dávid,Michal
Islamabad, alebo počiatok Inshallah:
Bože, vlastne Alah, toto slovo, ktoré Dodo tak s obľubou  začal používať najmä po príchode do Pakistanu mi začalo liezť kvalitne na nervy. Jak, že sa uvidí? Kedy odchádzame? Jak, že sa nevie, či je cesta priechodná?  odpoveď Inshallah....blablabla.
Neprešlo ani 48 hodín a toto slovo sa mi zarylo do vedomia i podvedomia. Cesta Karakoram Highway v mikrobuse s pneumatikami vyhladenejšími ako detská prdelka, so šoférom, ktorý brzdu zo zásady nepoužíva a dať nohu dole z plynu by bolo asi najväčším znesvätením tejto cesty, ma uviedlo do obrazu.
Caption of the figure above.
Nebadateľný rozdiel :)
 
Pod nami Indus, rieka tak divoká, že Dunaj je oproti tomu jemnou bystrinkou. Cesta miestami tak rozbitá, že chodník na Brnčalku by proti tomuto mohol získať označenie rýchlostná komunikácia roka. In Shallah vravím si pokiaľ chcem, aby mi nevypadali všetky vlasy. Človek sa nedokáže ani poriadne opiť, lebo pri každom pohľade von z auta, strmými útesmi k vode rovno vystriezvie. In Shallah a na zdravie: Lukáš, Michal, Dávid, poľský Michal a Dodo...Páni, toto je ten najlepší offroad na svete, alebo cesta rovno do pekla! Na šťastný koniec, lebo sme v tom všetci spolu!
 
Caption of the figure above.
 
Karakoram Highway
 
A potom konečne mesto Skardu. Krásne výhľady na jazero, kopce, no aj všadeprítomný smrad a prach. No womens land...no beers land... a disco v podaní celomestskej modlitby každý večer. Iný svet...iné vône...iné pravidlá...Iné všetko.
Odtiaľ do Askoli... a ďalej už len po vlastných. Označenie "posledná civilizácia" je hodne nadnesené. Slovenské Letanovce by oproti tomuto mohli byť hotovým Parížom.
Caption of the figure above.
 
Klasické cestovateľské foto
 
Caption of the figure above.
 
Autom
Caption of the figure above.
verbovanie nosičov
Caption of the figure above.
Začiatok karavány
Caption of the figure above.
 
Lazy backpackers :)
 
4 dni treku. Najatí nosiči, kone, kozy, živé sliepky... a nekonečný prach. Až tu začínam pociťovať prečo som tu a nie niekde v Dolomitoch ako som si pôvodne plánoval. Začínam to cítiť... najprv ľadovec, potom kopce, väčšie a konečne strmšie... neviem si predstaviť tu veľkosť, rozmery, veľkoleposť čo nás čaká. Viac ako 1000 metrové steny. Najväčšie big walls sveta. Najdlhšie čisto skalné línie tejto planéty. Zľaknem sa toho? Budem cítiť rešpekt, alebo si proste zvyknem?
Na čo som si žiaľ tak skoro nezvykol bola nadmorská výška. Camp v 4300m. Začínam cítiť, že sa mi šľape horšie. No najhoršie je, že sa ozývajú bolesti hlavy a to zrovna nie je niečo, čo mám v obľube.
Caption of the figure above.
 
Do 1000m len skalkárčenie :)
Caption of the figure above.
Headwall Great Trango Tower
 
Caption of the figure above.
 Base camp 4300 m.n.m
To som ešte nepredpokladal, že mi odznejú až po 3 dňoch a opať si ich navodím aklimatizačnými trekmi do sedla pod Nameless Tower.
Hneď na prvom vyšľape najlepšie zamakal Dávid. Dostal sa až do 5000m aj s vecami na nocľah. Ja to s Dodom a Michalom otáčam skôr. Chalani majú rozum a ja som ten svoj nechal asi o 300m nižšie. Prepískol som to. Opäť ma rozbolela hlava. Som sračka!!! - nadávam si. Ja blbec si tu ani neškrtnem. Na ďalší deň idú Dodo s Michalom na aklimatizačný pokus do steny Great Tranga.  Ja volím rest v campe. No o ďalšie  2 dni už šľapem v trojici s Michalom a Dávidom opäť pod Nameless dúfajúc, že to bude tentoraz oveľa lepšie.
Na chrbte 25 kg a zo začiatku to ide dobre... teda nahováral som si to až do 4900m. No telo neodrbeš. Na konci už funím a urobím maximálne 20 krokov. Dávam veci chalanom, ktorí zostanú hore spať a ak bude počasie aj na 2. deň, dajú  úvodný pokus na Nameless. Ticho im závidím a zároveň im to prajem. No pre mňa tu nie je miesto na vyčkávanie. Tento krát som to prestrelil oveľa viac. Som sračka na druhú. Hlava ma opäť začala bolieť, no tentokrát už fakt nechutne a preto utekám dole... mozog mi vypína... na začiatku si hovorím, že na 8000 ma nikto nikdy nedostane. Ani keby tam hore mal na mňa čakať milión a všetky múzy tohto sveta. Potom už ani nemyslím... mozog  začne vypinať. V hlave je len jedna myšlienka... nezastavuj... viem, že si unavený a chceš si sadnúť, no nezastavuj... tak toto je horšie ako  brutálna opica po kvalitnej žúrke.
Caption of the figure above.
 ehm, no žiadna sláva prvé dni
 
Ešte že ďalšie dni začalo pršať a ja som konečne prestal veci siliť, dal si normálny oddych a pozviechal sa. Pre mňa to znamenalo oslobodenie a pre Doda a Michala 1000m nad nami začiatok reality, ktorá bola horšia ako zlý sen. Bol som rád, keď som po 5 dňoch mohol ísť naproti živým tvorom a nie mŕtvolkám. Veľká škoda, že ich nový sneh nepustil až na vrchol.
Počasie začína byť nestabilné. Prišiel monzún, ktorý nám nedoprial ani 2 poriadne dni pekného počasia. Napriek tomu niektoré krajšie dni aspoň čiastočne využívame na lezenie a preorganizovanie plánov. S Dávidom si vylezieme za pol dňa nejakú viacdĺžkovku od Poliakov rovno nad kempom. Najbližšiu periódu ako-tak lepšieho počasia využívame na ďalší pokus pre chalanov na Nameless a ja na aklimatizačný trek. Tých pár dni ničnerobenia nám všetkým pomohlo. David s Michalom Krolom šľapú hore a ja ich hodinu na to nasledujem smer už dôverne známe sedlo. Rozmýšľam, či sa k nim nepridať na Nameless, kým sa Dodo s Michalom budú spamätávať z Tranga.
Konečne sa mi šľape dobre. Idem oveľa rýchlejšie. Predo mnou najkrajšia veža sveta a v ušiach znie Rammstein. Dokonalá kombinácia na kvalitný trek do riadneho kopca.  Sonne ...4400m, ani som sa nezadýchal, 4500m Du hast...odsýpa to, 4600m Mutter...ou jee, ani ten batoh s vecami na spanie nie je ťažký, 4700m Rammlied, tak tu som skončil pri prvom pokuse a teraz sa cítim ako na Rysoch. 4900m Stripped - v hlave mi bežia kadejaké pikantné myšlienky z kategórie „pre dospelých“
No tu už by som sa asi zadýchal, no išlo by :) 5000m Mein hertz brent a to doslova. Už len kúsok a som pri stane od Dávida a Michala Krola. Kamaráti mi pripravujú plošinu do snehu pre môj jednomiestny stan.
Jasnééé, Krasňanský, ty debíííl!! Jasnééé, že som si miesto jednomiestneho stanu zobral iba obal s časťou predsienky z úplne iného stanu. Takže si postavím niečo veľkosti dáždnika.  A pod tým mam akože spať?! Nechápavo pozerám. Keby som bol pes, tak sa snáď pod TO obtočím do klbka, no s mojimi 190 cm asi ťažko. Ako sa hovorí: keď je blbá hlava trpí celé telo. A tak si ďalšiu hodinu staviam menšie iglú, lebo jasnééé, že začína jemne snežiť. Polka tela je pod snehom, zvyšok zakrýva ten pseudodáždnik a nohy vlajky sponzorov.
 
Caption of the figure above.
 foto s provizórnym bývaním snáď dodáme
 
Nohy mi našťastie nezamrzli a na počudovanie som sa celkom dobre vyspal. No to čo prišlo o 5tej ráno som predpokladal, no aj tak ma vyviedlo z miery. Dolu pod nami sa šinul zástup ľudí. Vidina 2 dní pekného počasia nenechala nikoho v basecampe. Zaradiť sa do fronty smer sunny terace. 300m natiahnutých fixov, čakanie na 2h. 20 ľudí šplhá po lanách hore na terasu. Všetci rovnaké ciele - Eternal Flame, Slovinska. Žial i to je daň za krásu a popularitu. Nie, toto nie je cesta, ktorou chcem ísť. Na terasu ideme s Dávidom a Michalom kvôli ďalšej noci a lepšej aklimatizácii, no v polke jumarovania to otáčame.
Caption of the figure above.
Dávid Závacký s Michalom Krolom
 
Začína opäť snežiť a neprestane ďalšie dni. Nič nové pod slnkom. Osvedčený program funguje i teraz: doobeda šachy, poobede šachy, navečer 3 filmy. Toľko som ich hádam nevidel za celý môj doterajší život. A očumovanie línií....desiatok, stoviek všade na okolo. Lebo Trango to nie je len Nameless, alebo Great Trango ale desiatky niekoľkostometrových kopcov všade naokolo.
 
Caption of the figure above.
 
French Trango
 
Caption of the figure above.
 
Uli Biaho, Hainabrak
 
Viem, že do vláčika na Nameless sa mi nechce, aj keď krása skaly ma nesmierne láka a Dodo s Mišom sú žiaľ na ďalšie lezenie na Trango nepoužiteľní, čo im ani trošku nemôžem zazlievať. Jediné, čo mi zostáva a vôôôbec to nie je zlá voľba... je: pokúsiť sa o niečo nové. A tak vykecávam s Rakúšanmi a čuduj sa, fičúri vyvaľujú oči najviac na líniu, ktorú už mám vyhliadnutú  niekoľko dní. Počkať, počkať páni a to ako chcete ísť liezť akože zajtra? He,he..no ale zaradiť sa do fronty, alebo idem s vami. Galéria is mine!:)
 
Caption of the figure above.
 
Galéria 
A tak ráno o 4tej nadávam na schnizlákov, že dávajú také skoré budíčky, no ako som im neskôr mal chuť nožičky bozkávať za to načasovanie. Jakob, Florian danke schön!
Hneď v 1.dĺžke sme našli staré skoby so zlaňovacími slučkami, čo ma veľmi zamrzelo, no opäť sa prejavila germánska dôslednosť a chlapci mi z rukáva sypali info o predošlých pokusoch bez úspechu. Kua asi to nebude ľahké, ale to som vlastne chcel! :) O to viac nás to  poháňa vpred snažiac sa byť čo najrýchlejší, liezť čo najčistejšie a každú dĺžku bez jumarovania, ako to je na druhom konci lana vo veľkých stenách pomerne zvykom.
Caption of the figure above.
1.dľžka v raji
No techniku  lezenia špár človek ani v našich Tatrách  moc nezíska a o širočinách sa už ani baviť netreba. Najlepšie je, keď jediné, čo ti v špáre drží je koleno. No fajn, ale ako tam dáš druhú nohu, druhé koleno. Skúšam to lebo viem, že byť natlačený v špáre je efektívnejšie ako dávať 50 m offwidu na sokola. No vidina bivaku v stene ma ženie vpred a tak radšej rezignujem na učenie sa špárovania v 4700m a radšej to beriem na sokola. Ale kua, to mi nikto nepovedal, že potom sa to istenie dáva do špáry dosť na chuja, keď je človek vyklopený s vystretými rukami. Boženky, dýchaj Krasko, lebo tu buď jebneš, alebo sa udusíš. Toto je ako potápanie spojené s lezením a lietaním. No ešte šťastie, že tie chyty boli fakt celú cestu dobré.
Caption of the figure above.
Caption of the figure above.
 
Florian
Caption of the figure above.
 
Ide to do kopca
Caption of the figure above.
 
offwide,alebo po slovensky širočina
Caption of the figure above.
Via Slovakia
 
A chalani? Tak tí mi ukazovali ako sa to má robiť. Jakobov odlez 10 m v rajbasovom traverze. By som sa posral. He,he ...no ani na hornom to nebolo zrovna terno. Natečené, pľúca na kašu a ešte posratý. Kámo, tak pre toto si sem prišiel? Úplne posratý!!! Veľké hviezdy opisujú stav totálnej koncentrácie, no ja si spomínam len totálnu posratosť a modlenie sa, nech mi nezačnú triasť nožičky, lebo tak delikátne lezenie by bola výzva aj o 4000m nižšie. Jakob, u are my hero! To som ešte netušil, že ďalším silným ašpirantom bude Florian. Vedeli sme, že sme sa dostali pod dĺžky, ktoré striasli predošlé pokusy. V pokračovaní priamo hore sme predpokladali zradu a vľavo sa na nás škeril 6 metrový previs a veľká neznáma za jeho hranou. Stavili sme všetko na jednu kartu. Flo sa ukázal nielen ako dobrý športový lezec, ale aj zručný technik, lebo inak sa žiaľ previs nedal za daných okolnosti preliezť, pokiaľ by sme tam najprv nezorganizovali brigádu na očistenie všetkých chytov a stupov. Leziem prvýkrát v živote technicky. So všetkým raz v živote treba začať, ale s 300m luftu pod riťou to ide o trošku ťažšie. Na morále mi nepridáva ani fakt , že som naviazaný ako druholezec iba na jednej polke. Opakujem finty, ktoré predo mnou majstroval Jakob a vycvakávam mikrofriendy zo špáry pod previsom. No amatér sa hneď pozná.
Caption of the figure above.
 V previse
Obité, krvavé predky na prstoch...paráda. Presne to som potreboval. Aspoň,  že mám špárové rukavice. Preliezame ďalšie dĺžky a chudák Florian si to opäť vypapkal. Dĺžka, pri ktorej sa už modlíme, aby bola posledná nám Galeria opäť raz chcela ukázať, že nič nie je zadarmo a na týchto miestach sa za všetko platí dvojnásobne. Voľne lezenie prechádza do technického, čas sa naťahuje a slnko už dávno nehreje. Flo statočné bojuje niekde vysoko nad nami a len jemne posuny lana nám dávajú tušiť, že to prechádzka zjavne nebude. 2h boja a nielen jeho. Poloha mňa a Jakoba na štande v kolmici by v civilizácii vzbudzovala prinajmenšom pohoršenie. No inak to proste nevydalo. 2 hodiny sa mu hlavou triem o riť. No tu je to fakt, súčasť tohto ak sa to dá tak nazvať: športu. Narážky sú len zo začiatku, i Bajovský pseudosmiech. Sme...., teda minimálne ja, takmer doslova - v prdeli. Zotmelo sa a my len dúfame, že po prehakovaní za Florianom nás konečne čaká ľahký terén. Posledné momenty neistoty, posledné desiatky metrov v exponovanom teréne a napätie sa s  pokladaním steny začína uvoľňovať. Už len 4 dĺžky v pomerne ľahkom teréne a vieme, že sme v bezpečí, no nie na úplnom vrchole. Ten je ešte niekoľko sto metrov šlapania nad nami . Je na čase začať hľadať miesto pre bivak, lebo ilúzia, že by sme ešte v ten istý deň zlanili dole a dostali sa späť do pohodlia campu nás už dávno opustila. A tak začína niečo, čo by sa poeticky dalo popísať ako  neopakovateľná, nezabudnuteľná noc plná spriaznenosti. No.....ehm...každý by si asi pod tými slovami predstavoval niečo iné. Všetci sme už na kašu a žiaľ len vo windstoppere a goračkach. Lano pod riťou a 2 ruksaky za chrbát, nič viac. Keby sa na tej polici dalo aspoň ležať!  Našťastie nesneží a obloha je plná hviezd. No teplota klesá blízko k nule a naše jemné dotyky bokami tiel sa priamo úmerne zväčšujú. Vôôbec mi to neprekáža a zjavne ani chlapcom nie. Vyhral som miesto v strede :)Tradááá, nebude mi zima na boky. Nakoniec zostávame na seba natlačení ako teplí bratia a drkoceme zubami. Toto nie je pre mňa spánok, ale skôr  chvíľkové odpadnutie od únavy a chalani su na tom úplne rovnako.
Caption of the figure above.
 
bivac:Sranda musi byť :)
 
S prvým svetlom sa začíname hýbať ako mátohy miestami trojkovým lezením smer vrchol. Predošlý deň spolu s nadmorskou výškou a bivakom sa na nás riadne podpísal. Prejdeme maximálne 20 m v kuse do jemného kopca a oddych. Už sa nemáme kam ponáhľať. Máme čas. Pozerám sa na tu všadeprítomnú krásu okolo seba a nahlas si hovorím: Tu a teraz! Aby som ešte viac precítil miesto a čas, lebo viem, že to bude len odraz minulosti, ktorá sa už nikdy nevráti. Sme na vrchole, síce nie monumentálnom, ale sme. Sme prví, ktorí sem vyšli, ale to mi je úplne ukradnuté. Máme chuť tancovať, no nie je síl. Well done guys!!! You are my heroes! Guys this Picture should be your next wallpaper on your screen. Toľko gýču okolo nás. Tiché skoré ráno, východy slnka, Uli Biaho, Nameless, Trango... vôbec sa necítime ako na zemi. Cítime sa ako v lezeckom sne. Krásnom lezeckom sne so všetkým, čo k tomu patri. V tom momente som vedel úplne presne, prečo som sem išiel. Naplnenie sna!!! Nebol to sen o Trangu, ale väčší sen! Sen o šťastí a ten sa mi do bodky splnil!
Caption of the figure above.
Vrchol a sen o štastí!!! :)
 
Caption of the figure above.
 
Florian, moja maličkosť a Jakob
 
 Cestou naspäť po 3 zlaneniach na opačnú stranu, nekonečnom zostupe  suťoviskom a prekročení ľadovca som si opäť siahol na úplné dno, no tentoraz len fyzických možností.
A čo som si z tej dilemy v úvode vybral?? Poradie jedlo a až potom spánok :)
 
O nejakých 10 dní po konečnom ustálení počasia sa nám v trojici s Dodom a Michalom podarilo urobiť možno ešte krajšiu cestu tou istou stenou  s napojením na našu.
Aj keď lezenie bolo možno ešte o niečo krajšie a v jednej dĺžke ťažšie, tak intenzívne pocity vo mne už žiaľ neboli. Tentokrát som si zobral so sebou aj jedlo a cestou sa nám podarilo zlaniť ešte v ten deň a za tmy sa vrátiť do tábora. Nesiahol som si aj vďaka svojej pripravenosti na dno.
 
Caption of the figure above.
 
Dokonalé špáry
 
Caption of the figure above.
 
naj štand v Pakistane
 
No tá nepohoda, odriekanie... všetko to, čoho Pakistan ponúka neúrekom nás, alebo aspoň mňa formovalo a zanechalo vo mne najhlbšiu stopu. Či som masochista? :) Určite nie. Horolezec? Pri ceste späť som myslel na všetky tie neskutočné výkony, ktoré v tejto oblasti človek urobil. Viem, že pri zrovnaní s nimi sa na horolezca ani hrať nemôžem. V mysli mi zostala neskutočná pokora a úcta nielen pred ľuďmi, ktorí tu písali históriu, ale aj pred prírodou a verím, že i vďaka tomu mám šancu byť lepším a šťastnejším človekom. Vlastne som o tom presvedčený, lebo minimálne pivo a halušky mi odvtedy chutia 2 krát tak dobre!!! :) 
 
Vylezené cesty: Nilam Jang 7a plus  600m v jednom záťahu Galéria , Paradise Circus 7b, 350 m na Galériu
 
 
Samozrejme vďaka patrí :
 
Caption of the figure above.
 
Adidas Slovensko
 
Caption of the figure above.
 
IPC Refractories s.r.o
 
Caption of the figure above.
 
Mikrochem s.r.o
 
Caption of the figure above.
medzinárodnej družbe
 
Caption of the figure above.
a najlepším z najlepších!!!:)
 
Caption of the figure above.
 
WE WILL BE BACK!!!:)
 
 
 

Komentáre (12)

Lezenie horské, lezenie Karakoramské

25.10.2012 15:19:24
- felix

esteeeee este stem pocitat :)

Lezenie horské, lezenie Karakoramské

25.10.2012 17:09:52
- vilo

Ďakujem!

Lezenie horské, lezenie Karakoramské

25.10.2012 19:25:30
- Šaky

paradné opisané pocity v super článku, nachvíľu som sa aj ja preniesol do karakoramských stien, halvne keď je človek v sračkách a posratý a prebojuje flek, tak si tie chvíle najviac zapamätá. gratulujem k prvovýstupu. veľa horských zážitkov aby aj tie obyčajné veci boli potom neobyčajné.

Lezenie horské, lezenie Karakoramské

25.10.2012 20:09:44
- malina

<br />\r\n Martin dakujem :) Super

Lezenie horské, lezenie Karakoramské

26.10.2012 08:02:18
- MatoS

paradne citanie..skoda ze nie dlhsie:))

Lezenie horské, lezenie Karakoramské

26.10.2012 16:32:32

super clanok, palec hore bracho!

Lezenie horské, lezenie Karakoramské

26.10.2012 22:44:09
- Palo

Pekne od srdca napísané,dobre sa to číta.

Lezenie horské, lezenie Karakoramské

27.10.2012 16:57:33
- Honza

Ako zo sna! Niečo také, o čom si snívam. Pekné čitanie.

Lezenie horské, lezenie Karakoramské

29.10.2012 06:33:28
- ďuroš

pecka!

Lezenie horské, lezenie Karakoramské

30.10.2012 19:51:19
- Miso

Supeer na 30 min som opustil sychravy podvecer ;)) gratulacia ku prelezu a uzasnemu priatelstvu s chalanmi v stene ;)<br />\r\n

Lezenie horské, lezenie Karakoramské

05.11.2012 15:46:28
- zuzinka

nemam slov, ale užasné (aj článok aj dobrodružstvo :)

Lezenie horské, lezenie Karakoramské

18.03.2013 15:36:21
Anonym - ivan

Také zážitky no niečo úžasné vždy som obdivoval odvážlivcov ste úžasná parta vážim siVás -veľa podobných úspechov Vám praje už70r.ujo-ivan.

Nový komentár

Ochrana proti spamu
osem -šest =