XXVIII. memoriál Jozefa Psotku

  • Krátka správa z tyla tohto podujatia...

Ako bolo ako nie, rok s rokom sa zišiel, termín psotkáča zas nám prišiel...., Ibaže...., ako to zvykne bývať, niektoré veci nás postretnú v najnevhodnejšom okamihu..., a inak tomu nebolo ani teraz..., jesenná chrípka ma chytila 4 dni pre štartom, a nakoniec som sa tohto masochistického sviatku nezúčastnil....

Prešiel ďalší rok...., ubehlo pár kilometrov pod nohami, môj parťák Joško medzičasom zdrhol do teplých krajín, ale slovo dalo slovo, a v septembri sme už mali účasť zabeštelovanú.... Ako to už na jeseň u mňa v poslednom čase býva, zasik ma dva týždne pre dňom “D” začali kántriť bacile, pre tentokrát som ich ale stihol včas poraziť, a mojej účasti na tejto sebazničujúcej akcii už nič nebránilo v ceste. Síce som zas chuja nabehal..., ale tak čo už...., dáko bude :D

Inakšie...., aby bolo jasné, ja nie som žiadny bežec, behať idem z času na čas, keď už ozaj neviem, čo od radosti, a táto “ekšn” je pre netrénovaného jedinca na hranici schopností (myslím byť klasifikovaný v cieli...., nie bojovať nedajbože o popredné umiestnenia...). Nebudem zapierať..., beh vôbec nemám rád..., ale charakter tejto trate je taký, že aj tak som väčšinu odkráčal (teda aspoň do kopca), čiže takôto vcelku móžem.

Ešte by som spomenul štandardnú (píšem štandardnú, lebo nakoniec sa bežala trošku modifikovaná verzia) trasu, aby bolo jasné, o čo kráča: Sliezsky dom – Poľský hrebeň – Prielom – Zbojnícka chata – Priečne sedlo – Téryho chata – Hrebienok – Sliezsky dom.

Caption of the figure above.

Nuž a prešiel by som k nejakým predštartovým operáciám. Keďže bola taká možnosť, zarezervovať si ubytko hore v hoteli za 17 evri na osobu bratu aj s raňajkami, tak som to samozrejme využil aj so svojou drahou polovičkou, ktorá mi došla robiť psychickú podporu. Vývoz hore bol v cene, takže nasáčkovaný v aute sme sa večer pekne vyviezli do hotela. Od obeda som jedol len jedno jablko, takže po registračnej a ubytovacej procedúre sme si dali ešte čosikaj pod zub + dačo tekutého. Na kvalitu izieb nemôžem povedať krivého slova, celkovo je hotel na veľmi slušnej úrovni..., aj keď treba priznať, že v tom prostredí je to trochu ako päsť na oko. Raňajky formou švédskych stolov boli tiež fajn, a tak sme čakali na výklad trate. Ten sa vďaka nádhernému vetru vonku a jemnému mrholeniu odložil z 8:15 na 9:00, čo si vyžiadalo aj odsunutie štartu z 9:00 na 10:00. Pri výklade trate sme sa dozvedeli, že trať bude mierne modifikovaná, čo znamenalo asi toľko, že sa bude bežať druhá časovka pod Priečne sedlo a potom sa vrátime späť na Zbojnícku chatu a odtiaľ na Hrebienok. Štart klasicky po dvaja každú polminútu.

Caption of the figure above.

Počasie mi na prvý pohľad dalo jasnú voľbu závodného zaodetia, avšak neskorší priebeh trate túto voľbu za jednoznačnú rozhodne neponechal.... Vibramky boli iba doporučené..., ja som si ich na rozdiel od ostatných zobral...., aj keď som ich nepoužil..., palice som si po predchádzajúcej skúsenosti nebral, avšak na moje počudovanie boli odporúčané, a viacero štartujúcich si ich aj zobralo..., takže možno to pred dvomi rokmi nebol až taký planý nápad...

Caption of the figure above.

I...., nadišiel čas štartu, prví štartujúci začali utekať, ani čo by im o život išlo, a ďalší sa nechceli nechať zahanbiť... Počasie už bolo o čosikaj lepšie, ani nič nepadalo, aj fúkať prestalo, iba zahňobené ostalo. Čas plynul, a zrazu som sa ocitol na štarte pripravený dať do toho všetko, celú svoju dušu...., a tak... 10 sekúnd do štartu..., 9...., 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1, spúšťam stopky, a s Joškom vyrážame, prepínam na meranie tepov, nastavené mám maximum 165 (aspoň som si myslel, že mám nastavené), utekáme okolo plesa, ani čo by sme banku vykradli, dobiehame pod večný dážď, začína prvé stúpanie, kontrolujem tep..., 175, dopiči aj s pojebanými hodinkami, prečo nepípajú, žiadam Joška o podradenie do rýchlokroku, bo motor aj tak nevládze...., a pomaly sa ťaháme do kopca. Každú chvíľu nás niekto obieha, to som však vedel, to som predpokladal, a preto sa tým nijak nezaťažujem :) Prichádzame na Kvetnicu, nechávam tep padnúť pod 170, zase kus bežíme, ďalší kopec, podradiť..., svištia kolónia, zas kus utekáme, potom stúpanie k Dlhému plesu, semtam pobehneme, a ocitáme sa pod záverečným stúpaním na Poľský hrebeň, kde sa končí prvá časovka. Terén je na chuja, strieda sa vlhká sklala s mierne zasneženými časťami, do kopca do nepríjemne kĺza, 4x4 by sa aj zišlo... Držím stále nejakú rýchlosť (alebo skôr pomalosť, hlavne že nezastávam), pomaly sa blížime hore..., ešte dve serpentíny, áno, konečne, pozerám na hodinky, tep tesne pod 170, čas okolo 40 minút, ok dá sa, také čosi som od seba čakal.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Vydýchavam, občerstvujem, ťahám sa po reťaziach hore do sedla... medzičasom (ešte hodne nižšie) sa nám krásne vyčasilo, slnko pečie, potím sa jak sviňa... Vyťahujem mobil, robím pár záberov, karavána ide ďalej... Zostup z Poľského hrebeňa je o poznanie lepší ako pred dvoma rokmi, miestami sú tam nové drevené schody, a pod nimi je natiahnutý fix. Pokračujeme okolo hliadky, čosi ukrojíme z ich občerstvovacích zásob, a pomaly stúpame do Prielomu. Chodník je mierne pokrytý mokrým snehom, od pochodovej chôdze má tento presun ďaleko..., prichádzame k reťaziam, ťahám sa hore, ako keby som bol chromý, v sedle ďalšia hliadka, trochu čaju, a poď ho dole po fixoch. Mám pocit, že boli natiahnuté na dlhšom kuse ako pred dvomi rokmi, čo je fajn, ale po ich skončení nie je terén o nič lepší, a zostupovať nižšie treba veľmi opatrne... Konečne sme v lepšom teréne, zrýchleným tempom sa blížime k Zbojníčke, kde nás čaká oddych, občerstvenie a štart druhej časovky. Dávam čaj, kúsok bielej čokolády, zase čaj...., nechávam padať tep...., ale zrazu....., čo to....? V bruchu mám divný pocit, začínam cítiť veľké tlaky, a viem, že túto vynášku budem musieť odložiť.... Zhadzujem batoh, Joškovi oznamujem, že za chvíľu som späť, a ponáhľam sa ku kadibúdkam. Po 10 minútach nezávideniahodného stavu sa vraciam pripravený zdolať nástrahy druhej časovky.

Caption of the figure above.

Štart je oproti závodu spred dvoch rokov posunutý hneď ku Zbojníčke (predtým začínal v nejakej kotlinke pod javorákmi...), čo je podľa mojej pamäte pre mňa asi 10 minút časovky navyše.... Začíname utekať, chodník je miestami zasnežený a po tej sračke sa teda neuteká zrovna najlepšie. Stretávame vracajúcich sa závodníkov, sem - tam nieje veľmi kde ustúpiť, ale všetko sa zvláda. Vychádzam spoza javorákov, vidím Širokú vežu, kopu ľudí, čo sa vracia z časovky..., zhadzujem mikinu, slnko pečie, som mokrý, jak keby som vyšiel zo sprchy....Pokojným tempom zdolávam strmšiu časť časovky a teším sa že cieľ je posunutý trošku nižšie. Dávam musli, potom ešte jednu..., zapiť nieje čím..., kontrolujem čas, a pomaly sa začíname vracať. Z doliny začínajú hore stúpať mraky, inverzia sa pre nás zachvíľu skončí.... Obliekam naspäť mikinu, predsa len ideme v nižšom tempe, tepy sú konečne pod 150, ale len tesne, a to idem krokom a dolu kopcom...

Caption of the figure above.

Prichádzame k Zbojníčke, občerstvíme, a zas bežíme dole, teda tam kde sa dá.... Počasie je už mrzké, ale teplota sa celkom drží. Skáčem na mokrú skalu, a..... jééééb, padám na zadok, kontrolujem sa, riť bolí, dlane bolia...., chytro kus očistiť snehom zadok, bo vyzerám, jak keby som sa posral...., a pokračujeme. Viem, že posledná časovka bude trápenie, a preto radšej držím tempo aj dolu kopcom, aby som stihol dôjsť v limite, čo je mojím cieľom. Prichádzame na Hrebienok, kontrolujem čas, 1:25 do limitu, ok, krátke rodinné občerstvenie, nejaké dohadovačky na večer, moja podpora tentoraz nebola na pive ;)

A štartujeme, bežíme, kým sme v dohľade, potom podraďujeme, táto časovka je najdlhšia, so silami treba rozumne, v prvej polovici sa nachádza väčšina prevýšenia, do kopca kráčam vyrovnaným tempom, Joško mi ušiel, reku choj, ja už dáko dobojujem. Ocitám sa sám, z času na čas niekto okolo mňa prebehne... Kosodrevina temnie, viditeľnosť sa zmenšuje, nikde nikoho, iba zákerné korene a kamene sa pletú pod nohy a vyžadujú si moju pozornosť. Kohosi obieham..., čudujem sa,  že niekto ide pomalšie ako ja :D:D:D Vzďaľujem sa, zase som sám... Viditeľnosť je asi tak 20m, neviem kde som, ale už som nad lesom, a očakávam cieľ.... Za týmto hrebienkom? Nie...., za ďalším? Nie..., kričím si sám pre seba..... Kde do piče kravskej je už ten cieľ? Bežať sa mi už nechce, aj by som kus vládal, ale očakávanie cieľa a dostatočná časová rezerva spôsobujú, že mám v piči. Zrazu počujem za sebou nejaké zvuky...., onen obehnutý ma dobieha, a reku, že pobehnime ešte... Posielam ho do teplých krajín, reku, že bežím až pre cieľom..... A tu zrazu...., v hmle čosi zbadám...., smerovník.... Smerovník? Smerovník..... Kurva..., smerovník = cieľ :) Kurva utekajme... Vybieham na mostík, dvíham ruky, húkam jak debil od radosti, že som v cieli, a že som zvíťazil....

Caption of the figure above.

Áno..., zvíťazil som opäť raz sám nad sebou..., sadám si, polovička ma víta, eufória opadá a s ňou aj úsmev :D A prichádza únava... Ale spokojnosť ostáva, opäť som absolvoval tento závod, a keďže som si vedomý svojich bežeckých kvalít, tak ma nezarmucuje pozícia na chvoste štartového poľa, nakoniec...., posledný som neskončil :)

Na záver..., čo dodať..., zase možno o rok..., a možno až o dva :)

 

Komentáre (10)

XXVIII. memoriál Jozefa Psotku

16.10.2012 16:06:29

Moja ucta, prejst Psotkac hociako po svojich v limite je moj velky sen. :)

XXVIII. memoriál Jozefa Psotku

17.10.2012 07:56:17
-

s chutou napisane,.. s chutou precitane. super a gratulujem

XXVIII. memoriál Jozefa Psotku

17.10.2012 10:53:12
- adi

pekne citanie. skoda ze dake fotky nie su...

Re: XXVIII. memoriál Jozefa Psotku

17.10.2012 10:55:43

Fotky sú, ale keď som ich povkladal priamo do článku, tak to blblo, tak som ich vyhádzal..., až je niekto z redakcie ochotný ich prihodiť, môžem zaslať...

XXVIII. memoriál Jozefa Psotku

17.10.2012 12:39:15
- Cappajz

tiež sa už nejaký ˇčas odhodlávam... Dobrý článok... motivačný a napísaný skvelým štýlom... :-) asi budúci rok skúsim... Dík za obveselenia dňa...

XXVIII. memoriál Jozefa Psotku

17.10.2012 13:10:46

pekny clanok Johny, dost som sa pobavil.. :).

XXVIII. memoriál Jozefa Psotku

17.10.2012 20:49:50
- LG

vždy kedˇ finišujeme s prípravou memoriálu si hovorím, že tento rok už posledný, ale po prečítaní takýchto ohlasov a komentárov začíname pripravovať ďalší ročník

XXVIII. memoriál Jozefa Psotku

19.10.2012 16:24:57
- Evelin3500

zlato fakt ti ten článok vyšiel:)

XXVIII. memoriál Jozefa Psotku

19.10.2012 21:55:18
-

Vynikajuci clanok ! Urcite viacero ludi poskuluje po tejto mete !!!

XXVIII. memoriál Jozefa Psotku

31.10.2012 07:34:20
- JohnyB

Pridávam link na iný blog, kde je aj viacero fotiek od nesúťažiacich, a dávajú lepšiu predstavu o priebehu celej akcie :)<br />\r\n<br />\r\nhttp://preteky.vetroplachmagazin.sk/memorial-ing-jozefa-psotku-28-rocnik-783

Nový komentár

Ochrana proti spamu
sedem -štyri = Prosím, počkajte. Overujeme, že ste to vy ...