Interview: Ramón Julián Puigblanqué
11.08.2011
2211 prečítaní
zuzka
0 komentárov
-
Pred približne 3 týždňami získal Ramón Julián Puigblanqué ocenenie La Sportiva Competition Award, čo je zhruba niečo ako lezecký Oscar ako uznanie za jeho úspechy na pretekárskej scéne počas roka 2010. O niekoľko dní neskôr, po tom, čo výrazne vyšší Adam Ondra a Jakob Schubert padli vo finálovej ceste v dynamickom kroku do topu, maličký Ramón, s prevahou doliezol až do topu, a bez cvaknutej poslednej expresky, visiac iba na jednej ruke zdravil publikum. Toto bolo jeho druhé víťazstvo na Majstrovstvách sveta.
Aj keď to nebol rovnaký druh pretekov, toto víťazstvo bol tvoj šiesty po sebe nasledujúci triumf v Arcu. Sú preteky v Arcu tie, ktoré máš najradšej? Je to miesto pre teba výnimočné?
Áno, je to jeden z pretekov, kde mi ide. Mám naozaj rád tú stenu, rovnako ako tie cesty. Okrem toho, Arco je úžasné miesto, obklopené horami a skalami.
Po tom, čo si skončil v Chamonix na druhom mieste, cítil si sa slabší ako Schubert? Bol on ten, koho bolo treba poraziť, alebo si sa bál, že tam bude ešte niekto ďalší, veľmi silný?
Nie, isteže nie. Vedel som, že som silný. Je všeobecne známe, že preteky občas nevychádzajú tak, akoby ste chceli, ale myslím si, že bolo pre mňa dobré, že som začal sezónu druhým miestom. Schubert bol jedným z hlavných súperov, ale tiež som vedel, že Ondra je dosť silný, a ešte mnoho ďalších.
Ako si sa cítil v izolácii, tesne pred tým než si šiel liezť finálovú cestu a po tom, čo si počul ´uuyyyy´ od publika, čo znamenalo, že dvaja predošlí pretekári padli pri pokuse chytiť top?
Pravdou je, že som bol mierne pod tlakom, pretože som vedel, že ak chcem vyhrať, musím dať top. Na konci sa mi celkom dobre podarilo zvládnuť nervy a po tom som dosiahol môj tohtoročný hlavný cieľ.
Ako a čo si cítil počas prehliadky, keď si vizualizoval posledný dynamický krok a počas spätného prehrávania si cesty v mysli v izolácii?
Spočiatku na prehliadke som si myslel, že top je ďalej, ale keď som tam doliezol, videl som, že je to ľahšie.
Caption of the figure above.
Ramón Julián Puigblanqué, SP Brno 2009
Ako jediný, ktorý si topoval cestu, čo hovoríš na obtiažnosť?
Mne to pripadalo ako 8b+. Na prvý pohľad sa zdala celkom ťažká, ale nakoniec sa ukázalo, že bola ľahšia. Prvá časť bola dosť tvrdá, a druhá bola viac o odolnosti a vytrvalosti.
Vidieť padnúť Ondru a Schuberta z topu a ak vezmeme do úvahy výškový rozdiel medzi nimi a tebou, bol posledný dynamický krok do topu naozaj taký ťažký, alebo to nebol až taký ťažký krok berúc do úvahy vyčerpanosť a bandasky z celej cesty?
Pre mňa to bolo fyzicky ťažké, pretože som bol unavený po celej ceste. Zásadnou vecou ale bolo doliezť sem a zvládnuť nervy, veriť si a veriť v svoje schopnosti tak, aby som nespadol v poslednom kroku.
Tento rok si vyhral Majstrovstvá sveta a bol si ocenený La Sportiva Competition Award. Mal si úžasný úspešný týždeň. Očakával si túto cenu? Čo to pre teba znamená?
Neočakával som to, ale vedel som, že som mal veľa možností ju získať. Pre mňa to znamenalo veľkú radosť a zadosťučinenie, za moje úsilie a že moje športové úspechy boli uznané.
Myslím si, že ak si schopný tento rok pridať na svoj zoznam ešte celkové víťazstvo svetového pohára, dostaneš veľa bodov na zisk La Sportiva Competition Award aj budúci rok. Myslíš, že si toho schopný? Kto bude tvojím najväčším súperom?
Samozrejme, že si myslím, že som toho schopný. To je dôvod, prečo tak tvrdo trénujem. Rád by som zopakoval titul, ale je ešte priskoro predpovedať víťaza. Mojimi najťažšími súpermi sú pretekári z prvej desiatky svetového rankingu.
Preložené s písomným súhlasom 8a.
Pýtal sa Ignacio Sandoval Burón
Zdroj : 8a
Komentáre (0)
Nikto zatiaľ nepridal komentár. Buď prvý!