Veľkonočná Brela

  •  Brela, malebná Chorvátska dedinka s údajne jednou z najkrajších pláží na svete. Je však rovnako dobrá aj pre lezcov ako je dobrá pre plážistov? Nás zo Žiliny o tom dostatočne presvedčila!

 Pravidelný Veľkonočný výjazd do zahraničných oblastí sme ako partia kamarátov plánovali aj tento rok. Predchádzalo mu však veľa zisťovaní ohľadom oblastí, ubytovania, počasia....veď to poznáte. Proste všetko musí byť perfektné. Všetko sa to však začalo 21.apríla o 6tej ráno. Aspoň pre mňa, pre ostatných asi aj skôr. Naskakujem do nášho tátoša Volkswagen Caravella na Žilinskej autobusovej stanici s plným batohom jedla od maminky a pripájam sa k Žilinskej partii lezcov. Bolo nás osem, osem statočných sŕdc!

Caption of the figure above.
Morská panna alebo siréna? Nie, nie, naša Grétka! - photo by Miška Nemčáková

Pol dňa jazdy za slnkom, asi 10 cik-pauz, nejaká tá káva na pumpe a pár prechodov cez historické budovy bývalého režimu a to colnice. Teda až na jednu, jediná Slovinsko – Chorvátska hranica naďalej ukazovala na čo tieto budovy slúžili. Za ňou nás však čakal prvý pohľad na more, lezecký raj z druhej strany a po chvíli aj značka s nápisom Brela. Pecka, prichádzame do malinkej dedinky tvorenej z podstatnej časti hotelmi a apartmánmi a hľadáme to naše vysnívané ubytovanie v apartmániku s názvom „Villa Daniela“ . Ubytovanie za 10€/osoba/noc , celé poschodie len pre nás s veľkou terasou a 12timi posteľami pre 8mich, viete, keby sme sa rozmnožili.

Caption of the figure above.
Brela - photo by Dáška Peťková

Prvým prieskumom dedinky Brela nachádzame náš bar, stôl zahrabaný do kamienkov necelé 2metre od vlnkajúcich sa vlniek mora a príjemná vysmiata barmanka, ktorá nás prekvapuje výrazom „pivo“ „točené“ a „osem“. Samozrejme priniesla deväť!  A potom znova a znova až kým sme sa oťapení nepobrali do postelí. Teda medzi tým nás ešte zastavil sám majster baru a nalial Rakije, asi aby sme prišli aj na druhý deň. Noc v manželskej posteli s Tomášom, nechrápal, zato perinu mu vetry nadvihovali. Ale čo, veď ja mu to vrátim!

Caption of the figure above.
Naše pravidelné stanovisko - photo by Grétka Hreusová

Ráno sa zobúdzam na počudovanie vyspatý, vydymená perina suseda ma vyháňa z izby robiť prvé raňajky. Všetci sa stretávame na našej terase, spojené stoly a raňajky hodné celej rodiny. Cereálne vločky, sardinky, paštéty, obložené chlebíky, čaj a nejaký nápoj podobný džúsu, ktorého záhadné zloženie zabezpečuje vitamínky do celého života. Nahádžeme veci do batohov, tie hodiť do našej červenej rakety a vyraziť pod skaly. 5minút autom, 5minút peši a už vidím na skale napísané (žltým CAPS LOCK-om ) BIZI HYPO. To nás víta prvý sektor, prevažne položených ciest od 4 do 7-. V podstate celá Brela je veľmi podobná. Hlavná škála ciest je v obťažnosti 5c – 7a+ s pár výnimkami ľahšími a jedinou jednou ťažšou a to 7c+ „Se oben, se untra“. Prvý deň sme sa tak ako v každej cudzej oblasti aj tu rozliezali, vybrali sme si ľahšie cesty do 6b, poväčšine krásnych 30metrov vzdušného lezenia v položených a kolmých platniach s výhľadom na ostrovy Hvar a Brač. Na konci dňa som ja s Tomášom vybral cestu „Se Upat“ 6c+ krásnych 40metrov lezenia v kolmici s jemným previštekom. Tomáš na OS, ja flash, potom skúšali aj dievčence a miestny macho Ďuro Hreus s veľkým počtom obdivovateliek. Za prvý deň rozliezania sme teda odchádzali celkom zalezení, teda ešte Paťo s Miškou preliezli asi 14ľahších ciest, Želka podstúpila prvé kroky a dokonca istila s Gri-Gri a Daška, to je kapitola sama o sebe, vyliezla len dve cesty a chytla slabší úpal, trdlo.

Caption of the figure above.

Miestna superžena Želka v akcii - photo by Grétka Hreusová

Poobedie prvého dňa sme za nepochopiteľných pohľadov miestnych trávili kúpaním sa v mori, veď Slovák príde k moru tak neokúp sa hneď! Voda bola teplá, aspoň trebalo sa tak tváriť keď sa do nej šlo, po prvom kontakte to už bolo lepšie. Áno, aj miestni borci už prestali krútiť hlavami a miestne šťuky tiež prestali odhaľovať svoje telá. Teraz sme tam boli páni my, horolezci, s lakťami a kolenami ako by sme ani chodiť nevedeli. Ulovili sme pár hviezdic, pozbierali nejaké mušle a pohladkali morských ježkov. V zdraví, šťastí a chudobe sa vraciame do nášho base kempu uvariť večeru, potom ja jedno Karlovačko a unavený spať. Tento krát som sa na Tomáša vyzbrojil. Otvoril som balkónové dvere a všetky jeho vetriská som opätoval mojou paľbou!

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.
Tomáš a ja v "Se oben, se untra" - photo by Dáša Peťková / Miška Nemčáková

Druhý deň sa niesol v podobnom znení ako prvý, ráno vstať, napapať a hybaj pod skaly kým nie je moc teplo. Nedalo sa liezť poriadne ani v tieni, nieto ešte na slnku. S Tomášom sme sa rozhodli pre jednu rýchlu rozlezovú cestu a potom hor sa do miestnej dardy preveriť prsty na rukách. Celé lezenie v Brele je v drvivej väčšine v kolmých alebo položených cestách, o to viac vás prekvapí že táto miestna darda je v jemne previsnutej stene. Podľa sprievodcu 30metrov lezenia, tak som dúfal že preverí vytrvalosť. Naopak, cesta zo série bouldrových, ma prekvapuje zo schodným začiatkom, po ktorom nasleduje bouldrík ktorý som si nevedel predstaviť ani v hlave, nieto ešte spraviť priamo na skale. Spúšťam sa dole, veď dám ešte pokus v posledný deň. Oveľa zaujímavejšie je počínanie si mojich lezeckých kolegov. Paťo s Miškou zase odchádzajú s veľkým počtom ľahších ciest, Ďuro zo Želkou a Grétkou si poliezajú ľahšie cestičky, Tomáš spolu so mnou skúša cesty ťažšie i ľahšie a Dáška, to je príbeh sám o sebe. Za celý výjazd sa nám, teda Dáške, podaril vytrhnúť jediný jeden chyt, ten však preťal bruško ľavého ukazováka a Daškin lezecký deň zmenil na opaľovanie a fotenie. Vraj si cez prst videla až do žalúdka, neviem, či mám veriť.

Caption of the figure above.
Naše chúďa Dáška - photo by Svrčo

Poobede sa presúvame zase k moru, tento krát objavujeme menšie pláže a ostrovčeky, z ktorých by sa dalo skákať. Nachádzame jeden väčší a vedľa neho jeho menšieho brata, asi tak 5metrov vysokého. Samozrejme prvý nebojácny Tomáš skáče a ukazuje, že na dopad je vody viac ako dosť a že hladiny sa nohami ani nedotkneme. Ďuro vylieza za ním na ostrov a hľadí na vodu pod sebou, sadá si, postaví sa, zas sadne a nakoniec za veľkého skandovania publika skáče. Čo som ešte nevidel bol však jeho výraz na tvári po skoku. Vyplával na hladinu, s úsmevom od ucha k uchu a mimikou dieťaťa nám popísal svoje heroické pocity. To musím vyskúšať tiež. A už vidím Ďura ako zase pláva na ostrov, prenasledovaný Grétkou a skáču jeden za druhým, frčím za nimi a pridávam svoje skoky. Pocity sú geniálne, pre človeka, ktorý sa len díva je to obyčajný skok do vody, pre samotného skokana sú to zmiešané pocity úžasu a adrenalínu spojené s reakciu tela dopadajúceho do studenej vody, ktorá zrazu vôbec nie je studená. Večer, najesť a spať. Tomáš zase vyhral, vraj sa na svoje vetry už aj zobúdza a so zbraňou takéhoto kalibru nemôžem bojovať. Trpím!

Caption of the figure above.
Paťove DWS nad polmetrovou vodou - photo by Miška Nemčáková

Ráno sa zobúdzame do zamračeného dňa, konečne teplota správna na lezenie. Jediný deň, ktorý sa rozdeľujeme. Grétka, Želka a Ďuro idú spoznávať miestnu kultúru, ostatní frčíme na skaly ešte posledný krát. Ja s Tomášom sme sa rozhodli pre 60metrové cesty s názvom Seven up 6a a Sea of Dreams 6c+. Línie to vyzerajú byť krásne, dvojdĺžkové. My sme ich liezli na jeden záťah, teda Tomáš obe, ja len Seven up. Prvé dĺžky položené platne, druhé pekné kolmice. 60m výdatného lezenia, na konci sprevádzané pretočenými prstami na nohách a trením lana väčším ako som kedy zažil. Veď 20 expressov dokáže lano pekne zabrzdiť. Ďalej sme skúšali cestu „Nur fur Leguanne“ a smutne museli konštatovať, že je fakt len pre leguány, ja som sa vrátil do miestnej dardy, neúspešne, a deň sme zakončili vo veľmi peknej ceste s menom Colonet 7a s krásnym kraplíkom v strede cesty. Skúsenosti sa vždy zídu do budúcnosti a tak chcem odskúšať aj tento štýl lezenia. Posielam a knihujem poslednú cestu výjazdu na OS, Tomáš sa doráža už len na hornom. Cestujeme na druhú stranu skál v Brele za Dáškou, Miškou a Paťom. Samozrejme liezli na kvantitu, každý vyliezol 8 ciest, ľahších, avšak položených a veľmi hravých.

Caption of the figure above.
Každý niekam lezieme, Miškina cesta 9c+ - photo by Paťo Karch

Vraciame sa večer ešte hodiť posledné pohľady na more v noci, prejsť sa ešte po pláži, uvariť posledné jedlá a natlačiť niečo poriadne do hláv. Večer končíme hrou na poháre, divadelnými kúskami miestneho „macha“ a smerujeme do postele. Ráno vstávame, balíme a smerujeme domov. Zastavujeme sa ešte v kempe u Mateho, Ďurovho starého známeho a smerujeme cez Gospič domov.

Caption of the figure above.
Na ceste domov - photo by "autospúšť Cannon-a"

Bilancia výjazdu je jednoduchá. Niečo sa poliezlo, niečo nakúpalo, niečo vypilo a niečo spomienok do hlavy natĺklo. Ja môžem Brelu iba odporučiť, ostatní so mnou asi budú súhlasiť. Ako oblasť pre rekreačných lezcov je výborná a zapotia sa aj tí častejšie lezúci. Nakoniec patrí moje poďakovanie rodine Novakovcov, ktorá nás ubytovala, Ďurovi Hreusovi vďaka ktorému sme mali osobného šoféra aj s autom, Želke, ktorá mi varila ako moja vlastná mama, Tomášovi za istenie, Paťovi a Miške za to, že šli s nami, Grétke za vtipy v aute a Dáške za to, že vôbec prežila. Ale mám vás rád všetkých! 

Komentáre (7)

Veľkonočná Brela

29.04.2011 20:51:18
- Tomato

Svrčo totálne peckovo si to opísal... Nasmial som sa, keď sa mi vybavovali spomienky... Paráda!!!!

Veľkonočná Brela

29.04.2011 22:23:22

No rozkosne, vsetko...

Veľkonočná Brela

30.04.2011 09:09:58
- Duro

Kua Srvrco nechces robit u nas manažera pre styk s verejnostou?....je to bingooooo

Veľkonočná Brela

30.04.2011 10:54:04

Neviem, ktory neprajnik ma &quot;zmazava&quot;... Ani som nepouzil ziadne skarede slovo, ba ani slovo kritiky. Naopak: chvalim... A niekomu, kto ma slovensky slovnik obmedzeny iba na par jednoduchych vyrazov, ponuknem jeden z vykladov slova &quot;rozkosny&quot;...<br /> Rozkosny: sposobujuci rozkos. <br /> A za hrst z nej mi bolo poskytnute pri citani o vyjazde kamaratov... <br /> Prajem pekny den<br /> <br />

Veľkonočná Brela

02.06.2011 04:40:54
-

pekný článok :)

Veľkonočná Brela

29.05.2012 11:49:29
- Fredy

Porad mi nejakeho Lezeckeho sprievodcu. Na nete nie je skoro nic a sektor BIZI HYPO vobec. Chystam sa tam o 3tyzdne

Veľkonočná Brela

29.05.2012 12:05:57
- Fredy

Porad mi nejakeho Lezeckeho sprievodcu. Na nete nie je skoro nic a sektor BIZI HYPO vobec. Chystam sa tam o 3tyzdne

Nový komentár

Ochrana proti spamu
devät +jedna = Prosím, počkajte. Overujeme, že ste to vy ...