Začiatkom roka sme si s Markusom Huberom pri Merane vytvorili tréningové miesto so šiestimi mixovými cestami. Veľa sme trénovali a vylepšili si formu.

V Januári sme vyrazili do Innsbrucku a v Drylande sa mi podarilo preliezť nasledujúce cesty: Tension M12+ (2 pokusy), Game over M13- (3 pokusy) a Encore M12+/13- (2 pokusy).

Zo všetkých ťažkých ciest, ktoré som chcel túto sezónu vyliezť, zostala už len jedna Law and order M13. Je to vytrvalostná darda. Stena vysoká 40 metrov je previsnutá 30 metrov. Prvý deň som spadol v poslednom ťažkom mieste, škoda. Takže som sa musel ešte vrátiť. Hneď ďalší víkend som bol späť s Markusom Huberom. Prvým pokusom sa mi podarilo cestu vyliezť voľne, Markusovi až na ďalší deň. Ja som zatiaľ preliezol vedľajšiu cestu Fear and Lothing M12.

Po všetkých tých športových cestách som chcel vyskúšať cesty v horách. Mojim cieľom bola alpská zimná trilógia. To sú tri najťažšie viacdĺžkové cesty v Alpách. Dve z nich sa nachádzajú vo Val di Cogne.

Je to naozaj morálová cesta s dlhými odlezmi medzi isteniami. Už v prvej dĺžke mi pri odlamovaní cencúľa spadol jeden do tváre. Krvácal som a preto som musel začať ešte raz, ale mohol som liezť ďalej. Aj druhú dĺžku som zvládol až druhým pokusom. Zvyšok cesty som doliezol bez problémov v ľade, ktorý bol vo veľmi dobrom stave.

Cesta je iného charakteru, je dobre odistená, ale skala je lámavá. Podarilo sa mi ju vyliezť skoro OS, keby sa mi na jednom machovom mieste nepošmykla zbraň. Spadol som a musel som druhú dĺžku liezť ešte raz. Cez ľadovú záclonu som vysekal okno, ktorým som pokračoval ďalej. Doliezť následné dve dĺžky už bol pôžitok. Cogne je Eldoradom pre ľadové lezenie, to môžem iba potvrdiť.

 

V Langental sa nachádza tretia, najkrajšia a najťažšia cesta celej Zimnej trilógie.

Cesta je kombinácia atletického, veľmi previsnutého mixového lezenia a lezenia v ľade. Už bol marec, teploty okolo 12 °C a nebol som si istý, či bude možné veľké visiace záclony ľadu preliezť na tom páliacom slnku. Preto som začal hneď po východe slnka. Aj keď boli prvé dve dĺžky ťažké, postupoval som bez problémov. V tretej bolo treba liezť cez voľne visiace záclony ľadu s nebezpečnými trhlinami. Potom som musel preliezť cez ľadový previs . Mal som strach, lebo moja zvolená línia bola vzdialená od osadených istení a tak som musel liezť časť  bez istenia. Na hrane previsu som vypustil telo a podarilo sa mi ho podržať len z posledných síl.

Posledná dĺžka je 50 metrový kolmý ľadový stĺp.Slnko hrialo a všimol som si, že ľad začal byť mäkký. Istenie v ľade už nedržalo. Bolo šialené liezť ďalej, no ja som aj tak pokračoval. Už mi chýbalo iba 10 metrov do konca cesty, keď som sa rozhodol zliezť. Bolo neskoro, slnko silno pálilo, moje zbrane nedržali a šmýkalo sa mi. Videl som, ako sa hneď vedľa mňa ulomil asi 40 metrový ľadový stĺp a zrútil sa do doliny. Našťastie môj vydržal a ja som mohol bez problémov zliezť. Bolo to 40 metrov k spodnému štandu, jedinému bezpečnému miestu.

Z celej Zimnej trilógie mi chýbalo iba posledných 10 metrov, ale som spokojný a vrátil som sa zdravý.

Posledná cesta v tomto roku bola celkom nová Dolasilla M13-. Je to najkrajšia cesta, akú som kedy vyliezol. Mala veľa ľadu, je riadne previsnutá s množstvom problémov. Tak som s Florianom ukončil peknú zimnú sezónu.

 

Článok bol preložený a uverejnený so súhlasom autora.

Zdroj: http://www.bergsteigen.at/de/bericht.aspx? ID=14147