Štvrtok ráno, noc, whatever - skrátka tretia hodina nového dňa poznačuje začiatok ďalšieho útoku na európske šutre... Katka šoféruje, my s Jurom dospávame čo sa dá... Nedá sa nič, miesto spánku prepínam aspoň do Stand-by a nechám oddýchuť aspoň oči...

O necelé 2 hodinky neskôr už krúžime popred terminál budapeštianskeho letiska, raz, dvakrát, trikrát... Kde má byť to "Long-term parking"? Aaaa tu je, ahoj autíčko, my ideme letieť!

Takmer 10 hodín ráno, Paríž sa zobúdza, my už máme pomaly obed... zas som raz niečo posral... rezervované auto nás čaká na Orly, tak prečo sme na Charles de Gaule? Nevadí! Zoberieme busa a sme tam co by dup... Koľko? 20€ za jazdu Parížom? Damn!

Konečne vychádzame z Paríža v požičanom Berlingu (jedno z mála áut kde zmestím Runway-ku a aj niekoho a niečo okrem nej)...Nesprávna odbočka... Nevadí, na druhý krát to snáď dáme... Dali sme... Je obed (podľa nášho biorytmu sa už zvečerieva) a my konečne prášime pod balvanmi.

Oblasť Tri holuby je nám už známa a tak sa nehambíme padať v 6ačkach a 6bčkach lebo sme v nich už padali aj na jeseň. Katka a ja sme sa príjemne rozliezli, Juro si spravil prvú dieru do prstu, pospávame na bouldermatkách, slniečko svieti, pohodka...

Pri večernom filme Juro už pochrapkáva v útulnej izbe hotela F1 o rozmere 3m x 2m. Treba spať. Dobrú noc!

V piatok sú narade Apremonty, prvé tažšie bouldríky, viac krvy v podaní Jurových prstov a vôbec, viac pohodky na slenkom zaliatych skalách, takto sme si to predstavovali...

Nemuselo by tak piecť... Je sobota a desne sa potíme... Oblinové 7c+? Môžem zabudnúť! Ale čo ak náhodou... Fakt nejde, nevadí ešte mi z prstov nestrieka krv jak Jurovi (ten už má rozpracované všetky 4 najpodstatnejšie), tak poďme pozrieť za roh tú krásnu oblú hranu...

Katka sa zamilovala... Krásne oblé tvary, používať môže toľko pätičiek koľko jej evolúcia dopriala a navyše sa padá až nakonci, tak aj motiváciu človek má... Hmm, nendze... Ani Jurovi, ktorý po mumifikovaní prstov už neťahá za sebou po chytoch červenú čiaru. Ja som ani nenašiel odvahu to skúsiť... Nevadí, Katka má o čom snívať, Juro má čo hojiť a ja mám o čom písať;-)

Štvrtý deň vo Fontáči, resday, sed-ľah, pohodka....