Thalhoffer Grat totiž patrí spolu s Hollentalom, Semeringom (Adlitzgräben), Hohewandom a Peilsteinom k najlepším oblastiam v tomto regióne. Nachádza sa v tesnej blízkosti Peilsteinu, a keďže charakterom je to veľmi podobné lezenie, býva trošku zabudnutý. Jednou z výhod je, že skaly začínajú prakticky od parkoviska, takže aj ten kúsok šliapania na Peilstein odpadá. Ako ktosi poznamenal, tak to je super oblasť, sem by sme nahovorili aj Seňora.

Caption of the figure above.

sektor D, pohľad z parkoviska

Lezie sa na oboch stranách skalného múru, ktoré sú natočené na východ a západ, takže polovica skál je v tieni doobeda, polovica poobede. Možno by sa tu mohlo dať pôsobiť aj v lete, aj keď isto nie tak dobre ako v Niemandslande či Atlantise. Podľa knižného sprievodcu, ktorého sme od domácich zapožičali je tu až 350 ciest.

Lezenie je typicky rakúske vápno známe z okolia (Peisltein, Hollental) - dierky, neprehľadná skala, miestami kompaktná, miestami kus rozbitá. Omádžované chyty sa vyskytujú sporadicky, a keďže skala je členitá, lenže nie každý záhyb je chytom, priam naopak, onsajtovanie naberá ten pravý rozmer.  Cesty majú 5-35 metrov, obtiažnosť sa pohybuje od 4 do 11-, najlepšie si však zaleziete, ak hľadáte cesty 6 - 8, tých sú tu mraky a navyše pomerne zaujímavé. Aj 8a-čok sa pár nájde, dokonca vyzerajú celkom pekne, ale moc sme ich zatiaľ neskúšali. Miestne 8c+ moc lákavo nevyzerá, ale aspoň je blízko.

Caption of the figure above.

sektor C, kopec ciest 6+ - 8

My sme sa vydali v početnej výprave - tri autá - a domácim sme v počte značne konkurovali. Daktorí usmievavo pozdravili, iní sa len mračili. Palo Palica ostal hneď  z úvodu nadšený peknou hranou za 7/7+, na rozlez bude dobrá. V hornej časti v prebíjacom ošiali lapil madlo na dosah ruky, zima však spravila svoje, a pekných pár kilo skaly sa zrútilo dole. Naštasie sa celý blok rozmlátil o predskalie, istič však chytil slušnú šupu do ruky. Odvtedy sa mi už nikto nesmial, že mám prilbu. Tá sa hodila, zopár kameňov spadlo samých od seba, dosť ich na nás pohádzali o poschodie vyššie lezúci domáci borec s polovičkou. Holt, objektívne nebezpečie.

Caption of the figure above.

Andrej Sýkora, Tyfus, 8-

Podľa sprievodcu sa nám (okrem Matíka) najviac pozdávali  sektory C a D. Hlavne D sektor je fajn takto zjari - dlhé mierne previsnuté cesty po relatívne dobrých chytoch. Tu aj Pedro skúsil akési 8a (Zen), vraj ťažké. Zato Zen light, 8 a Tyfus, 8- zožali úspech. Rozhodne si ich nezabudnite vyliezť!

Caption of the figure above.

Pedro, Zen Light, 8

Caption of the figure above.

Pedro, Zen Light, 8

Caption of the figure above.

Pedro, Zen Light, 8

Pedro ešte objavil zaujímavú skôr kratšiu Novel design, 8+/9-. Keď už bol program, skúsil som aj ja, v hornej časti som bouldrík riešil trošku inak, rozpeťákom doprava do veľkého krídla (dosť dunelo), prehodiť nohy na vylomený kus skaly, tiež nevyzeral dôveryhodne, kríž do voľného hýbajúceho sa bloku a konečne chyt. Pri druhom pokuse som obehol Števa, ktorý sa to práve tiež chystal liezť. To som ale ešte nevedel ako dobre robím. Lebo Števo môj blok celý vyrval, no neviem čo by som tam teraz robil. Ešte, že som to stihol.

Caption of the figure above.

Števo, Novel Design, 8+/9-

Caption of the figure above.

Vlado, Zen Light, 8

Caption of the figure above.

Peilstein, pohľad z parkoviska