Meno: Marek Repčík
Lezie od: 1991
Znamenie: panna
Práca: stavba umelých stien, výroba chytov
Úspechy:
    a) preteky:
            SP v boulderingu Chamonix 2001 8.miesto
            ME Lecco 2004 7. miesto
            SP Birmingham 10. miesto
            Majster Slovenska 2x
    b) skaly:
            PP:
                Cous-cous 8c (El Chorro 99),
                Harakiri 8c (El Chorro 99),
                Zlé časy 8c (Višňové 2001),
                Mising link 8b+ (Osp 89) .
            OS:
                8a

Meno: Juraj Repčík
Lezie od: 1991
Znamenie:
Práca: riadenie barov K2
Úspechy:
    a) preteky:
            MS v boulderingu Chamonix 2002 12.miesto
            SP obtiažnos? Kranj 2003 16. miesto
            Medzinárodné preteky v Číne 2004 2.miesto
            Medzinárodné preteky v Tibete 2004 2.miesto
            Majstrovstvá Po?ska v boulderingu 2004 3. miesto
            SP obtiažnos? Marbella 2004 6. miesto
            Majstrovstvá Českej republiky v boulderingu 2004 3. miesto
            Majstrovstvá Po?ska obtiažnos? 2004 3. miesto
            SP obtiažnos? Aprica 2004 12. miesto
            SP obtiažnos? Brno 2004 13. miesto
            SP obtiažnos? Kranj 2004 16. miesto
            SP obtiažnos? Veliko Tarnovo 2005 16. miesto
            SP obtiažnos? Imst 2005 18. miesto
            MS obtiažnos? Mníchov 2005 19. miesto
            Majster Slovenska obtiažnos? cca. 6x

    b) skaly:
            Cous-cous 8c (El Chorro 99),
            Los Brňos 8c (Višňové 01),
            Pata negra 8c (Rodellar 03),
            Mr. Big hand 8b+/8c (Osp 03),
            Proces 9a (Višňové 04),
            ? 8c (Sperlonga 2005)
            Cobra 8b+/8c (Višňové 06),
            Corrida 8c (Osp 06),
            Strelovod 8c (Osp 07)

            OS 8a+

1. Začiatky

O: Keď som sa pripravoval na tento rozhovor, snažil som sa vypátra? odpovede na obligátne otázky typu odkedy vlastne leziete a ako ste sa k tomu dostali. Mal som však smolu, pretože najstaršie Jamesáky, ku ktorým som sa dostal (z roku 1995) už obsahovali vaše mená na prvých priečkach pretekov slovenského pohára. Takže predsa – kedy a ako ste sa vlastne dostali k lezeniu?

Juro: Začali sme liez? na múriku okolo zámku v Budatíne. Potom sme si kupili prvé lano a osmu. Sedačku sme si ušili z bezpečnostných pásov. Ešte si pamätám že pracku na opasok sedačky nám daroval Pišta Kuchár, ktorý vtedy viedol Alpinistu (dnešný Alpha Sport). Takto vystrojený sme chodili zlaňova? na okolité skaly.

Marek: Boli sme asi posledná generácia, ktorá zažila tú kutilskú dobu s domácou výrobou materiálu. Dobre sa na to spomína, aj keď je jasné, že našej športovej kariére to neprospelo – miesto lezenia sme trávili čas podliepaním kopačiek rohožkami a krútením hromozvodových drôtov do tvarov, ktoré mali pripomína? borháky...

O: V okolí ?iliny a na Považí vôbec bola historicky ve?mi silná partia lezcov. Bolo kde liez?, všade kopec skál. Spomínam si na mená ako Andrej Chrastina, Peter Cáder, Tóno Pacek, Miro Dvoršták, ktorí bušili na skalách aj na vtedy ešte viac-menej rozbiehajúcich sa pretekoch vo svete. Liezli ste spolu? Čo si myslíte že vám dala atmosféra doby? Dá sa porovna? lezenie vtedy a dnes? Prístup k veci, možnosti, ... ?


Juro: V ?iline bolo vtedy aktívnych lezcov fakt hodne. Ešte si zabudol Pialu, Iča Kollára, Oleša...
Začali sme s nimi trénova? na stienke pri kine Úsvit. Bola to na dnešné pomery dos? smiešna stena (vlastne 2 steny) mali 4x4m a boli naklápacie. Chyty boli tiež hardcore, ale bola tam super lezecká atmosféra. Dnes tu už taká nie je.

Marek: Atmosféra bola vtedy iná, tí, čo liezli boli nejakým spôsobom exoti. Ak sa pri tom chceli udrža?, museli tomu aj čosi da?. Dnes na umelých stenách lezie hocikto, niekedy sú to rovnaké typy ?udí ako v posilovni – moc tomu neda? a trošku s toho vy?aži?. Nie sú mi ničím sympatickí, ale na druhej strane – živia nás, takže som slušný... Ale možno len starnem a vôbec to nie je také zlé.

O: Vysoká škola je rajom pre lezenie, čo si však človek uvedomí obvykle až po nej. Vy ste študovali myslím v Bratislave? V BA boli vtedy pomerne obmedzené podmienky na tréning a lezenie – žiadne skaly, kde by sa dalo nejak výrazne trénova?, jediná umelá stena bola vtedy kryt na ?abotovej. Čo ste vlastne študovali? Dalo sa vám vtedy v BA aj niečo trénova?, či ste jazdili domov hneď, ako sa dalo?

Juro: V BA to bolo dos? drsné, s rajom to nemalo nič spoločné, chodil som hodne na Patronkársku stenu do krytu (bola to taká polosúkromná stena, ale my sme sa tam dostali lebo už sme boli slovenské stars che :-), občas ku Kazovi na strechu. Keď sa chce, dá sa liez? všade, ale s dnešnými podmienkami sa to nedá porovna?.
A ozaj, v Blave som študoval školu o telefónoch. V štvrtom ročníku ma odtia? vykopli, lebo som tam moc nechodil a hodne som to flákal. ?kolu o telefónoch som dokončil v ?iline.

Marek: Na školu , čo sa týka lezenia nespomínam v dobrom – v Blave nebolo kde. Bolo to obdobie, keď som mal chu? trénova?, ale nešlo to. Cestoval som za lezením do ?iliny aj dva krát v týždni, ale aj tam to vtedy bolo s podmienkami biedne...


2. Preteky

O: Dlhé roky ste najúspešnejšími slovenskými pretekármi. Ako ste sa vlastne k pretekom dostali? Kopec ?udí má k pretekom odpor. Myslíte si, že ste sú?aživé typy?

Juro: Ani neviem, kde som bol prvýkrát, asi na pretkoch v ?tiavnici. Pamätám si, že som tam robil výmenu rúk v jednoprstových hodinách (tie boli v tej dobe v každej ceste na pretekoch), spravil som a potom som spadol. Chodili sme komplet na všetky preteky, bola to sranda tie cesty. Najprv 10 m traverz meter nad zemou a keď sa začalo liez? hore polovica ?udí už bola dole.

Marek: Mňa preteky ve?mi bavia, možno aj čím ďalej tým viac. Len sa mi už nechce trénova?, k tomu som si už stihol vybudova? odpor... Lenže bez tréningu sa tam strašne trápim, takže momentálne len tak rekreačne...

O: Prvé vaše vystúpenie na medzinárodných pretekoch som našiel už v roku 1996 na ME v Paríži (vtedy bol na rýchlos? dokonca ešte aj Ras?o ?ulík :D). To už pretekáte viac ako 10 rokov! Zmenili sa preteky za tú dobu?

Juro: Na prvom sve?áku som bol v Lipsku 1994? (MS juniorov) myslím, že som bol 13. a celkovo som bol asi na takých 35 sve?akoch. Preteky sa za tú dobu posunuli hodne dopredu. Každý rok sú cesty ?ažšie. Ono to postupuje spolu s úrovňou OS na skalách. V 94 mohli by? cesty v semifinále tak 8a možno a+. Dnes sa do finále dostanú lezci čo dávajú 8b+ OS o rok to možno bude b+/c. Aj štýl ciest sa mení a stále sa bude.

Marek: Istotne, je to mladý šport, takže sa to vyvíja rýchlejšie ako inde. Ale dobre liez? nie je nemožné, podmienky u nás sa zlepšili o viac, než s?aželi cesty na sve?áku, takže kto chce...

O: V roku 1998 ste boli sponzorovaní firmou SALTIC. Dalo sa z toho vyži? a venova? sa naplno lezeniu či ste popritom pracovali?

Juro: Mali sme viac menších sponzorov SALTIC, ALPHA SPORT, SINGING ROCK, DMM, LANEX. Dávali nám zväčša materiál. Peniaze sme mali len od SALTICu. Jasné, že každá podpora pomôže, ale na nejakú serióznu prípravu to nikdy nebolo, tak sme museli pracova? stále. Celkovo je to so sponzoringom v lezení biedne, zdá sa mi, že lezecké firmy chcú ve?a muziky za málo peňazí. Predsa, keď dám nejakému lezcovi jedno lano nemôžem od neho čaka?, že mi pošle fotky ako do Zaka a napíše kopu článkov.

Marek: Hlavne my sme celý manažment okolo sponzorov robili na amatérskej úrovni. Keď máš 18, ?ažko sám niekde prídeš a naozaj zoženieš peniaze. A nám nikto nepovedal, ako na to... Teraz by som sa tým k?udne uživil, ale už sa nechcem len uživi?...

O: Ko?ko potrebuje človek ročne na serióznu prípravu na sve?ák? Niekde treba býva?, jes?, doplnky výživy, vstupné do posilovne a na stenu, cestovanie na sve?áky a na iné steny, medzinárodná licencia, ... ko?ko to spolu ročne vyjde?

Marek: Čo ja viem. Pod?a toho,aký je skromný. James mu zaplatí preteky, ak je trochu dobrý, vstupné na steny neplatí, takže, aby mal kde býva? a čo jes?. To nie je o tom, či to stojí 200 alebo 400 litrov ročne, to je o chuti obetova? tomu všetko.

Juro: Preteky sú robota, ako každá iná. Keď sa do toho pustíš naplno, dá sa vyži?. Len treba ma? odvahu a drzos? a hlavne veri? si, že všetkých predbehneš.

O: V roku 1999 ste boli na skusy aj na sve?áku v boulderingu. V jamesáku o tom bol pekný článok. Marek potom ostal pri bouldrovaní, Juro sa zameral viac na obtiažnos?. Prečo? Aký je rozdiel v lezení bouldrov a obtiažnosti?

Marek: Bouldre sú nepochybne kratšie. V tom ja vidím rozdiel :-)

Juro: Cesty z lanom sú zas dlhšie, teda keď nespadneš pod prvou expreskou... Aj to sa mi podarilo.

O: Trénovali ste spolu? Predtým ako ste sa začali viac špecializova? / potom?

Marek: Možno prvé roky, potom ani moc nie, každý mal inak čas a iný tréning, ani sme sa nesnažili skĺbi? to.

O: V poslednom čase ste sa na pretekoch odmlčali. Prečo? Plánujete ešte aktívne preteka??

Juro: Mal som úspešný rok 2004 bol som 6. v ?panielsku a na SP som pravidelne končil do dvaciatky. V 2005 som už musel ve?a pracova?. Na MS 05 sa mi vôbec nezadarilo a stratil som motiváciu. Bol som ešte na Masters v Serre Chevalier 05 a tam som to definitívne zabalil. Nejako som už nemal dôvod is? na preteky, tak som si dal pauzu. Ak budem ma? tento rok trochu viac času, išiel by som ešte na nejaké preteky, ale len tak pre vlastnú zábavu.

Marek: To je asi lenivos?ou, ktorá sa dostavila, ale ešte by som to rád skúsil. Ešte je stále šanca vráti? sa k športu...

O: O pár týždňov chystáte Majstrovstvá Slovenska v boulderingu, rozpočet 250 000 korún vyráža dych, preteky na veži pod vašou taktovkou patria vždy k tomu najlepšiemu čo sa na slovenskej scéne urodí. Na čo sa môžeme teši? tento rok?

Juro: Minulý rok sme si dali v ?iline pauzu a teraz to napálime poriadne. Vraciame sa opä? na Mariánske námestie, na stene bude nový profil a viac štruktúr, profi osvetlenie a ozvučenie, chystáme priamy prenos pretekov cez web kamery. Aj ceny pre ví?azov budú slušné. Po pretekoch bude v K2 živá hudba. A ozaj účas? už prislúbil aj Tomáš Mrázek, tak uvidíme či je naozaj taký dobrý :-)

Marek: Nemám čo doda?, len že všetkých pozývam. A obávam sa, že Tomáš je naozaj dobrý, bude len ?ažko h?ada? súpera. Aj keď Pe?o Doležaj ho už kedysi v bouldroch porazil...

O: Celý rozpočet asi nehradí James, pomôžu aj nejakí sponzori?

Marek: Pomôžu. Ďuro Hreus z Northlandu aj Pišta Kuchár z Mammutu zostali stále lezci, takže nebol až taký problém presvedči? ich na takúto blbú investíciu...:-)

Juro: Niečo sme zohnali od našich dodávate?ov do barov – Musetti café, ?ariš. Mediálna podpora klasicky široká – RÁDIO FAJN, ?ILINSKÝ VEČERNÍK, TV PATRIOT ale aj www.climb.sk.... Northaland a Alpha Sport, tí na Slovensku podporujú také množstvá lezeckých akcií, že klobúk dole.


O: Keď staviate, asi sa nechystáte preteka?. Kto bude majsterkou/majstrom Slovenska tohto roku?

Marek: Neviem – ak by došiel Andrej Chrastina tak asi on, inak možno Pe?o Doležaj prípadne Ondro ?vub. Je tam viac silných chalanov, ale preteky pravidelne kazia, ?ažko to je potom predpoveda?. V babách musím teraz tipova? Katku Fickuliakovú, tá sa stále lepší a nemá takú kývavú formu ako býva u žien zvykom. (Zuzka prepáči...?)

Juro: Chlapov tipujem Pe?a Doležaja (teda ak ho niekto privezie), alebo Chras?o. Ďalší sú David alebo Ondro . U dievčat to vidím medzi Zuzkou a Lenkou a Katkou Fickuliakovou. Ich šance sú pod?a mňa vyrovnané.


3. Skaly
O: Latku slovenského lezenia však ?aháte nielen na pretekoch ale aj na skalách. Historické pramene tvrdia, že už v roku 1996 Marek jazdí do vtedy ešte pomerne neznámej Mišej Peče a bácha Sonce v očech, 8a+ … to bola na tú dobu pomerne ?ažká cesta?

Marek: Mne to na skalách nikdy moc nešlo, skôr tie preteky. To je pod?a mňa spravodlivejšie merítko.

O: Vaše mená sú spojené s Višňovým. V roku 1997 bola klenba znovu objavená a začala sa produkcia ciest, ktoré postupne dvihli latku až na 9a (Proces, 9a, Juro Repčík, doteraz bez opakovania). Odporcovia umelých chytov boli spočiatku zdesení, diskusie potom ustali. Dalo by sa vo Višňovom niečo vyliez? aj bez sochárskej práce?

Juro: Dalo, ale nebolo by toho ve?a. Kvalita skaly bola katastofálna a na začiatku bolo treba zhodi? vo?né šutre. Aby to nespadlo celé bolo treba použi? aj SIKU. Mohlo sa seka? jemnejšie. Cesty ako Panter a Cobra sú fakt hrozné (created by Zico). Je tam ale dos? dobrých ciest (aj created by Zico) pre ktoré sa tom oplatí ís?. Ale zamýšla? sa nejako hlbšie nad sekaním asi nemá zmysel. Myslím že som ešte neliezol prírodnú cestu nad 8b+...

Marek: Asi tak – seka? sa tam malo, ale trochu rozumnejšie. Kde je tá rozumná hranica, to je ?ažko urči? aj dnes, vtedy sme to nevedeli vôbec. Ale zatia? sa mi zdá, že osobne som tam nesekol nič, čo by už bolo za tou hranicou.

O: Čas ukázal, že Višňové je ozaj jedinečnou príležitos?ou trénova? a realizova? sa pre borcov, ktorí sa na západné skaly nedostanú. Najnovšie možno vidie? ako sa tu zlepšujú Jožo Kryštoffy či Kuko, či svojho času pásový výroba desiatok Ros?a Tomanec. Máme tam kopu ciest okolo 10 – 10+, na ?ažších je zatia? menej. Ostal ešte potenciál dobudova? niečo ?ažšie?

Juro: Višňové je full. Ešte ostáva rozrobený Plytký hrob (na?avo od Procesu) a ten asi ostane rozrobený navždy.

Marek: Koniec, tam už nič nové nebude. Ale vadí to tak ve?mi? Dá sa tam špičkovo zaliez?, mne to úplne stačí.

O: Na začiatku roku 2000 Tomáš Stejskal v rámci pobývania v ?panielsku vyliezol v El-Chorre prvé slovenské 8c – cestu Cous-Cous. Len čo sa to dostalo až sem, Repčíci balia lano a už letia do ?panielska. A tak sme sa na jar roku 2000 po dlhom čakaní dočkali hneď štyroch 8c-čok.


4. Tréning
O: Pre ve?a lezcov ste vzorom. Mnohí by chceli liez? tak ako vy (málokomu sa však chce niečo pre to spravi?), máte nejaké dobré tipy ako sa sta? Majstrom sveta ?ahko, rýchlo a hlavne bez ve?kej námahy?

Marek: Tak asi nie, ale niečo by som poradil vedel. Bavilo ma trénova?, čosi sa na mňa nalepilo. Len keby to tak niekoho zaujímalo...

Juro: Bez námahy to nejde. Občas chce niekto poradi? v tréningu, ale keď mu spravím tréning a zistí, že by mal trénova? 5-6 dní v týždni tak sa na to vykašle. Ale asi treba radi? len lezcom čo spravia aspoň 2 zhyby na jednej ruke u tých je istota, že vedia maka?...

O: Myslel som si. Nie, ale teraz vážne. Tréning. Kde ste sa vy naučili, čo a ako treba robi?, aby ste šli nejako dopredu?

Marek: Dos? ve?a od chalanov – Iča Kollára a Andreja, potom nás trénoval prof. Kampmiller z FTV?, mne dalo najviac to.

Juro: To isté. Kampmiller a Vanderka zmenili môj celkový poh?ad na tréning a lezecký pohyb. A aj keď sú to atléti myslím, že pochopili podstatu a hodne nám pomohli.

O: Juro, ty si myslím chví?u chodil trénova? s Mrázom, ako sa trénuje s majstrom sveta?

Marek: Mňa to motivovalo, ale trénova? takým štýlom by som nemohol. Po dvoch takých tréningom by som skončil na invalidnom dôchodku, nikam inam by to neviedlo. To ve?a ?udí nechápe, ale aj v tréningu nie vždy viac znamená lepšie.

Juro: Vždy je perfektné trénova? s niekym lepším. Je to neskutočná motivácia. Mráza trénuje kvanta, mňa tiež baví taký tréning. Nejakú kvantitu treba ma?, to zas s Marekom nesúhlasím, lebo inač zhasneš na 3 bouldri a v 20 kroku v ceste. Ale je pravda, že nie každý je to schopný odtrénova?... A nie každý bude tiež majstrom sveta...

O: ?ilina je miestom kde sa zázračne rýchlo rodia dobrí lezci.Know-how, ktoré bolo o tréningu v ?iline teraz udržujete vy. Radíte chalanom (Miško, Banán, Gogo, Kuko, ... ) ako trénova??

Marek: Niečo málo hej, ale chalani dávno trénujú po svojom. To je skôr o atmosfére a tá je stále relatívne dobrá, takže to ?udí motivuje. ?iaden špeciálny know-how by som za tým neh?adal.

Juro: Sú tu celkom dobré podmieky. Ale zase chalani stále lezú len na bouldrovke a to ich totálne ničí. Systém tu má asi len Jožo Krištoffy, ostatní sa mocú. Preto zrejme Jožo pôjde hore a ostaní sa budú mota?.

O: Chceli by ste robi? trénera? Akože niekto vám zaplatí aby ste mu spravili tréningový plan a vôbec pomohli mu s prípravou?

Marek: Nie. Ak môžem, poradím, ale peniaze by som si za to nevzal.

Juro: Nie. Nemám na to talent.


5. Business
O: S lezením ste spojení nielen ako s koníčkom. Stavali a/alebo projektovali ste väčšinu umelých stien na Slovensku. Prevádzkujete dve umelé steny – v ?iline a Poprade. Dá sa na prevádzke umelej steny vyryžova? majland?


Marek: Majland moc nie, aspoň za takých podmienok, aké máme my. Ale dá sa s tým preži?.

O: Ako sa vyrába lezecká stena? Čo všetko je treba na postavenie steny? (v zmysle projekt, statika, dovoz materiálu... ? )

Marek: Stena sa stavia presne tak – treba na to projekt, statiku aj doviez? nejaký materiál :-) Ale vážne – je to normálna robota, takže na tom nie je nič zaujímavé.

O: Ko?ko teda priemerne stojí postavenie metra štvorcového steny?

Marek: Od 2800,- za meter. A bude to len horšie, takže treba stava? čo najrýchlejšie :-)

6. Budúcnos?

O: Čo plánujete ďalej? Pomaly na čase sa oženi? ...

Marek: Daj pokoj, sloboda je sloboda. To nejde len tak ju vymeni? za teplú večeru. To samozrejme nemyslím úplne vážne. Ale teraz chcem pracova? a rád by som ešte niekedy liezol.

Juro: Ja by som sa chcel oženi? až po Marekovi, on je predsa starší.

7. Komisia pretekárskeho lezenia

O: Marek, ty myslím sedíš v komisii pretekárskeho lezenia, možno by si nám mohol pomôc? rozlúšti? nieko?ko nejasností, ktoré vyvstali v rámci rôznych diskusií. Napríklad – čo je vlastne cie?om a náplňou práce takej komisie?

Marek: Zabezpeči? preteky, doporuči? ?udí, čo tam majú ís? a nejako ich tam dokopa?. Teraz je situácia taká, že na sve?ák sa nikomu moc nechce.

O: O preteky detí a mládeže sa stará komisia pretekárskeho lezenia či komisia detí a mládeže?

Marek: Kombinovane, ale – preteky detí sú pod?a mňa zábava, ktorú by mohli prevádzkovatelia stien a oddiely občas urobi? aj bez komisií a peňazí. Ak sa to začne pri deckách bra? moc vážne, v sedemnástich už liez? nebudú.

O: Na preteky a reprezentáciu dostáva James nejaké prostriedky z ministerstva školstva. Z nich čas? ide na skialpinizmus, čas? na horolezecké expedície a tak na športové lezenie (bouldering + obtiažnos? + rýchlos?) ostáva zhruba 300.000. Keď sa zaplatia ceny na domáce preteky, ostáva asi 200.000. Z toho sú platené účasti našich borcov a borkýň na sve?ákoch. Ko?ko priemerne stojí účas? niekoho na sve?áku? Čo všetko má hradené a čo si musí plati? sám?

Marek: Neviem ko?ko stojí účas?, ak budeš spa? v dobrom hoteli tak určite hodne. Napríklad Mráza spí v aute, takže ušetrí :-) O tom to ale vôbec nie je. ?tartovné je lacné a platí ho James – kto má trochu záujem, bez problémov sa na preteky dostane.

O: Po tom čo ste prestali preteka?, nemá nikto z našich výsledky porovnate?né so svetom. V čom je problém?

Marek: Dnes totiž každý kalkuluje a nechce plytva? energiou na neisté veci. ?anca, že zarobíš lezením je menšia, než že vyhráš prachy v rulete. Nedivím sa, že sa do toho málokto pustí.

Juro: Leniví sú. Pod?a mňa sa nikomu nechce naplno trénova?. Trošku poliez? to áno, ale nič viac. Tým ale nechcem poveda?, že mne sa to chcelo, ale každopádne sa mi chcelo aspoň o trošku viac.

O: Ako by sa dalo podpori? pretekárske lezenie, ale vôbec aj výkonnostné skalné lezenie na Slovensku? Pocestovali ste kopec krajín, stretli ve?a lezcov a množstvo prístupov. Máte nejaké vízie v tomto smere?

Marek: No nemám. Kedysi som si myslel, že je to v podmienkach – umelé steny atd. Ale tie už máme a nič sa nedeje. Trochu ešte chýbajú peniaze – potencionálni sponzori stále riešia svoje problémi, zatia? nemajú na masívnejšiu a pre nich ve?mi neistú investíciu do lezcov. A cez James ročne pretečie menej peňazí ako cez lepší zmrzlinový stánok, tam sa ?ažko stane zázrak. Ale mne to nevadí, budem radšej, keď sa z lezenia nestane masový šport - nech sa presadí pár dobrých, to stačí. A určite sa to dá – viď Dodo Kopold v kopcoch. Časom sa nájde aj takýto pretekár. Ja si ho budem istotne viac ceni? ako keby bol produktom fungujúceho systému.

Juro: Myslím, že u nás je to presne rovnaké ako všade inde. Keď niekto bude chcie?, bude aj dobrý. Dá sa trénova? aj bez peňazí a aby sa z niekoho stal LEZEC je to asi aj najlepšia cesta. Vykašla? sa na všetko a len liez? a liez? a liez?...povedal Lenin...

No fajn, ďakujem za vyčerpávajúci rozhovor, držím palce nech víde počasie na majstrovstvách a vôbec nech sa darí.