Budík zvoní 3:30 ráno a svojou pomalou melódiou oznamuje, že začína ďalší lezecký deň. Raňajkujeme, obliekame sa a o pár desiatok minút vychádzame z chaty, smer Javoráky. O necelé dve hodiny sme pod nástupom do cesty Čakajúci komín (5A1,5AO, M7 vo?ne).

Dino nalieza do prvej dĺžky. Cesta má charakter skalno, trávovo, ?adového mixu s chudobnejšími možnos?ami zaistenia v rozbitejšej skale so štyrmi tažkými dĺžkami ( celkovo je písaných 14 dĺžok). Dionýz kričí "Jano dávaj bacha". Tak dávam bacha, veď ako vždy no o chví?u letí dolu a spolu sním aj zatlčená skoba a založený vklínenec, no naš?astie spo?ahlivý camalot tento pád úspešne zachytil. Dino schádza dolu so slovami "Jano choď skúsi? ty", musím poveda?, že takáto vec človeku na morále nepridá , no idem ja. Tak drtím, drtím a naozaj ve?mi sústredene h?adám miesta na zaistenie no občas sa niečo pritrafí. Tak spoločnými silami preliezame prvú dĺžku a ideme ďalej. Postupujeme istým tempom hore. Niekedy to vypadá, že nebude ani štand kde urobi?, ale nakoniec sa každému z nás podarí niečo zbúcha?. Pred nami je posladná ?ažká dĺžka, lezie dino a ja nervózny z prichádzajúceho večera prestupujem na štande. K dinovi doliezam za šera a lezieme ďalej už lachším terénom za svetla čeloviek. Na vrchole Rohového hrebeňa javorákov sme asi o 20 hodine, varíme niečo na pitie a zostupujeme dolu. Zostup vyzerá asi nasledovne. Rohový hrebeň - Rovienkova dolina - Sedlo Malý závrat - Ve?ká studená dolina - a hurááá Zbojnícka chata. Tu sme o 23 hodine v noci, večeriame a ráno unavení schádzame dolu. Počasie v Tatrách je stále krásne, ale žia? povinnosti volajú.
















Jano [šofo]