V ten istý čas tam bolo aj kopec iných lezcov, ktorý nemali také šťastie ako my...  Zvolili zlú taktiku, alebo vybrali zlú cestu a po mesiaci šli domov bez jediného vrcholu, bez jedinej vylezenej cesty... Človek musí byť trpezlivý, vyčkávať, vybrať správnu cestu a v ten správny moment byť na tom správnom mieste...

Caption of the figure above.

Fitz Roy (uprostred) a Poincenot (vľavo)

7. 1. šlapeme v krásnom počasí pod stenu Fitz Roy do tábora Paso Superior. Z mestečka El Chalten to je 16 km a 1600 m prevýšenie. Slnko nekompromisne páli, ľadovec je pekne na kašu, vietor total nula a my sme trochu nesvoji, lebo pekne malo byť až zajtra. Dnes má byť zamračené a dosť nepríjemne fučať, čo by ale na nástup nemalo až tak vadiť. Má byť pekne iba jeden deň tak chceme vyliezť na Poincenot a cestou napozerať našu vytipovanú novú líniu na Fitz Roy.

8. 1. v noci začína snežiť a fučať... Ráno vyliezame z našej snežnej jaskyne, ktorú sme na rýchlo vykopali ešte včera večer. Je pekne hnusne, chlapcom tá predpoveď nejako nevyšla! Keď už sme tu, tak to aspoň skúsime a pri najhoršom napozeráme tú novú linku... Asi desať minút od nástupu na Poincenot sme to v totálnej hmle, vetre a daždi otočili! Napozerali sme veľký prd! Po svojich ešte nezafúkaných stopách sme trafili späť do Pasa, nechali tam časť materiálu a večer sa zase pekne vrátili do Chaltenu.

18. 1. sme späť v Paso Superior s ďalšími asi šiestimi lezeckými dvojicami, čo je dobré znamenie. Predpoveď na najbližšie tri dni je vynikajúca! Konečne pozeráme do našej vytipovanej línie a nestačíme sa diviť... línia je na skale namaľovaná! Namiesto tutových komínov v obrovskom kúte pozeráme na čiernu čadičovú žilu, ktorá pretína Fitz Roy od zeme až na vrchol...

Caption of the figure above.

Cerro Torre Wes Face

18. 1. večer nastupujeme do steny... Volíme náhradný plán, cestu Casarotto 1250 m, 65°, 6c. Hneď na nástupe nás zastaví asi desať metrov vysoký a previsnutý odtrh. Namiesto pohodového 60° snehu, vyberáme materiál a obliezame odtrh zľava prstovou trhlinou za A2. Nasledujúcich 300 metrov mixu lezieme potme celú noc a do sedla Col del Bloque Empotrado, kde začína skalné lezenie v pilieri Goretta, doliezame až s prvými lúčmi slnka.

Caption of the figure above.

Fitz Roi, Pilar Goretta

19. 1. tu dávame asi dve/tri hodinky oraz a zase pokračujeme, teraz už v čisto skalnom, špárovom lezení. Po štyroch dĺžkach k nám prizlaňujú dvaja nemeckí rýchlici Michael a Sebastian, ktorí liezli asi štyri dĺžky pred nami a hovoria... ďalej to nejde! Špáry sú plné ľadu! Šlo by to vyhákovať po frendoch tak, že si cepínom vysekáš ľad zo špáry, založíš frenda a posunieš sa ďalej, vysekáš miesto na ďalšieho frenda a posunieš sa ďalej... Predstava, že takto lezieme nasledujúcich 600 metrov ... nie, tak to fakt nie, to už snáď nie je ani lezenie... Čakáme do večera nech mix pod nami trochu zatuhne, prestanú tam padať snehové a kamenné lavíny a pekne sklamaní zlaňujeme dole. V stane sme až niekedy pred polnocou...

20. 1. konečne je krásne a my musíme dať rest, lebo sme pekne na kašu... cez deň spíme... nastavujeme ale budík na 02:00 ráno...

21. 1. o 03:27 sa v trhline pod nástupom cesty Whillans-Cochrane 550 m, 70° M4, 5+ na Poincenot naväzujeme na lano. V sprievodcovi sa píše... This is a remarkably varied and scenic alpine route. The crux pitch is a short mixed section at the end of the ramp (50 m, 5  80°). From there easy rock (4 - 5+) leads to the summit. Tak sa riadime podľa sprievodcu, užívame si super počasie a podmienky, no a pred obedom sa na vrchole vytešujeme z našej prvej patagónskej cesty! Užívame si vrchol a neskutočnú scenériu okolo nás...  Poobede začína pofukovať, tak balíme fidlátka a valíme dole...

Caption of the figure above.

Lezenie Poincenot

Caption of the figure above.

Kľúčová dĺžka Poincenot

Caption of the figure above.

Stano a Mišo na vrchole Poincenotu

26. 1. ráno sedíme na korbe uháňajúceho džípu, všade dookola je prach z nespevnenej štrkovej cesty...  v batohoch máme jedlo na šesť dní a zase ten lezecký matroš... Vystupujeme pri moste, čo križuje rieku Rio Eléctrico a pred sebou máme 35 km bohapustého šlapania lesom, kamennými pustinami, suťoviskami a ľadovcom. Ešte som zabudol na brodenie rieky, traverzovanie vodopádu, preliezanie skalných brál a šlapanie tak v 45° snehu...  Slušný nástup!

Po dvoch dňoch rozkladáme večer stany v malom sedle pod nástupom cesty Ragni 600 m, 90° M4 na Cerro Torre a nastavujeme budík na 02:00. Hneď vedľa nás majú stan aj naši starí známi rýchlici Michael a Sebastian. Za pár dní už ideme domov, tak dúfam, že predpoveď dopadne a zajtra bude pekne, lebo potom sa to má zase pokaziť... vietor, sneh a dážď.

28. 1. o druhej zvoní budík tak vykukneme zo stanu... hmla, že ledva vidím vedľajší stan a hore brutálne hučí vietor! Počkáme! Ok! Nakoniec vyrážame asi až okolo pol piatej, ale dobre sme spravili. Hmla pomaly slabne a vietor sa krásne ukľudnil...

Opísať túto cestu, to lezenie, tie pocity, ktoré tam človek zažíva, to proste nejde. Aspoň ja to neviem. Liezli sme krásne zľadovatelé platne, strmé až 85° snehy, kde sa hrabeš až po lakte v snehu ako cukor a proste nezaistíš, ľahké mixové pasáže, ťažké vyľadnené komíny, neskutočne nádherné 90° ľady a na vrchol sme preliezli cez snehový komín, čo tam vytvorila víchrica... Proste neskutočné!

Caption of the figure above.

Nádherné ľadové dĺžky na Cerro Torre

Caption of the figure above.

Stano lezie kľúčovú mixovú dĺžku na Cerro Torre

Caption of the figure above.

Smolo v poslednej dĺžke na Cerro Torre

Caption of the figure above.

Na vrchole Cerro Torre, Stano, Mišo a Smolo (z ľava)

Smolo

Viac fotiek z expedície nájdete na www.jansmolen.sk

Moje lezecké sny podporuje     

TILAK  (český výrobca horolezeckého oblečenia)                                          

Použitá spodná vrstva nohavice a mikina SERAC, mikina FEMUND,  na štandoch a v noci stredná vrstva zateplené nohavice a bunda KETIL, vrchná gore-texová vrstva nohavice EVOLUTION, bunda RAPTOR, rukavice ICE GTX                                                                               

TENDON  (český výrobca horolezeckých lán)                                                

použité 2 x 60 m lano LOWE 8,4 mm, sedák SPIDER, 60 cm a 120 cm slučkyDYNEEMA                                                                                               

SHERPA FOOD (český výrobca sušeného mäsa)                                            

Kvalitné hovädzie a bravčové mäso z Čiech, vákuovo balené bez konzervantov a éčiek, ochutené iba morskou soľou a bylinkami.                                                                                                

R-SPORT (distribútor značiek TRAVELLUNCH, ESBIT, METOLIUSa CLIMBING TECHNOLOGY pre CZ/SK) 

Použité vyvážené, dehydrované/vymrazované jedlo bez konzervantov (Travellunch), termosky na jedlo a čaj (Esbit), magnézium (Metolius)

Ďakujem.