Tento rok sme si lezecké vyžite oddialili o dva týždne a výjazd sme začali veľkým 3000 míľ dlhým okruhom po národných parkoch v Kalifornii, Nevade, Arizone a Utahu. Samozrejme, že v kútiku duš som dúfal, že počas tých dvoch týždňov obujem aj lezečky a obzvlášť som sa tešil na Yosemity, ktoré sme pred pár rokmi okúsili len veľmi povrchovo a balvany ležiace pod impozantnými strážcami údolia El Capitain, Half Dome a Glacier point sme si len omakali a vyliezli pár ľahších klasík. Tento rok som však na bouldering v Yosemitoch mohol zabudnúť úplne, lebo každý balvan mal hrubú snehovú čapicu a po stranách ľadovú glazúru. Skaly sme sa tak chytili až v Joshua Tree a dva dni sme tam dobíjali ľahké rajbasy a zabávali sme sa peknými pohybmi. Po týždni sedenia nemalo zmysel sa trápiť v ničom ťažkom, z čoho väčšinu som mal už aj tak vylezenú z prvého amerického dobrodružstva, 6 rokov dozadu.

Braňov prvý V0 highball

 

Tie dva týždne ale nemali byť o lezení a tak sme ani v Joshua Tree dlho nepobudli. Joshua Tree bol už v polovici nášho okruhu po národných parkoch, pretože z Las Vegas sme vyrazili v údernej trojici s Peťou a Braňom najprv do Sequoia Nationa Park, kde sme so sánkami až po zem a zaklonenými hlavami brázdili v hájoch obrovských sekvojí, ktoré sme nemali šancu oblapiť ani keby s nami bol zvyšok Urban Apes. Keďže snehu sme si pred odchodom za veľkú mláku moc neužili, vyšantili sme sa aspoň v Sequoii, keďže tam bolo snehu požehnane a niet lepších bobov jak bouldermatka.

Najväčší strom na svete - gigantická sekvoja General Sherman

 

 Zo Sequoie je to na skok do Yosemitov, kde som znovu pocítil malosť  a bezvýznamnosť ľudského života v porovnaní s gigantickými útesmi a zatúžil som sem niekedy prísť v plnej lezeckej zbroji a nie len s bouldermatkou.

Braňo pod zasneženou ultraklasikou Midnight lightning

Strážca údolia- El Capitain

Po Yosemitoch sme to strihli cez upršané San Francisco a v hmle odetý Golden Gate Bridge na kalifornské pobrežie Pacifiku a známe surferské pláže okolo mestečka Pismo.

Golden Gate

 

Odtestovali sme, že Pacifik nie je až taký studený, poprechádzali sa po pláži a nos sme už strávili na púšti pri Joshua Tree.

Rozlezová ale vzdušná V3 v Joshua Tree

Cactus Garden v Joshua Tree

 

Po dvoch dňoch lezenia nás čakal ďalší dlhý presun, tentokrát do Grand Canyonu, kde sme celýďalší deň žasli nad tým ako dokázala rieka Colorado spraviť tak neuveriteľne hlbokú vrásku púšťou medzi Arizonou a Nevadou. Povestný západ slnka nad Grand Canyonom nám bol odopretý, kvôli mrakom, ktoré sa sa podvečer prihnali zo západu a ktoré nám aj na ďalší deň zrušili návštevu pestrofarebného Antelope Canyonu.

Grand Canyon

Na pokraji...

 

Pozreli sme si teda aspoň zasnežený Bryce Canyon a upršaný Zion a pred návratom do Las Vegas sme ešte nečakane prespali vo Valley of Fire, ktoé je síce iba štátnym parkom, zato rozlohou a krásou by mohol byť kľudne národným. Potom už len Hoover Dam a radovánky v Las Vegas.

Snehom zasypaný Bryce Canyon

Upršaný Zion

Hra farieb a kontrastov vo Valley of Fire

 

Tu už sa začalo zbouldrovievať, lebo dorazila druhá časť partie (Hupi, Renča a Peťo) a vymenili sme malý karavan za gigantický ktorý zamieril smer Red Rocks. Prvý naozaj lezecký deň sme zahájili v už v známom sektore Kraft Boulders, kde se ale stále objavovali linky, ktoré sme ešte neliezli a ktoré nás aj napriek relatívne nízkym číslam vedeli pekne potrápiť.

Neznáma V1 v Kraft Wash

  

Tak sa stalo, že sme si sadli pod Bubble Butt za V7 a chvíľu sme si pod tým aj posedeli. Mne sa na konci dňa ale podarilo preliezť aspoň Tailpipe V10 na konci kaňonu Kraft Wash. Okrem toho sme sa zabávali hlavne v pohybovo aj vizuálne pekných a ľahkých bouldroch nech sa poriadne rozlezieme a baby mali možnosť vyšantiť sa v hravých bouldríkoch na slnku.

 Tomaso v úvodnom ťažkom kroku Tailpipe V10

Humpi, kamarát čo ťa podrží

 

Druhý deň Humpi dorovnal moju V10 prelezom The Swoop už priamo v jedno zo sektorov priamo v Red Rocks National Park. Ostatným sa po prvom dni moc liezť nechcelo, tak sme si s Humpim dali ešte krásnu trojhviezdičkovú hranku Tiger Lily V5 a ja som si potom ešte dral koleno a predkolenie vo fantastickom mantli Buck Buck V7.

Humpi naberá odvahu v Tiger Lily V5

Humpi, už odvážny v The Swoop V10

Tomaso pred mantlom v Buck Buck V7

Ďalší deň už nás opustila Peťa a tak sme v pätici zamierili do Bishopu. Bishopovský rozlez sme zahájili v Happy Boulders a s Humpim sme si dali niekoľko V8 a V9, ktoré sme ešte z predchádzajúcich návštev nemali vylezené, zatiaľ čo Peťo s Braňom sa kusli do Acid Wash right a po tom čo si ho vyliezli zo stoja za V7, sadli si aj k V9 sit startu, ktorý im však zatiaľ odolal. S Humpim sme si vyliezli všetky varianty Acid Wash (okrem už spomínaných aj originál doľava za V10)  s nimi, aj keď sme ho už pred tým mali obaja vylezený, lebo sme potrebovali začať robiť ťažké kroky, keďže ďalší deň bolo na pláne Buttermilks.

Renča sa opaľuje v Solarium V4

Peťo bojuje s Hulk V6

Manželia Švubovci si vychutnávajú krásne lahôdky Happy Boulders

Braňo v Acid Wash right V7

V Buttermilks si Humpi hneď po rozleze sadol do nejakej V9 s názvom Parking Problem a v nej sme aj s Peťom nechali veľkú časť kože. Ja som ju nakoniec tvrdohlavo unavil, chalani to v prospech vlastnej kože radšej zabalili. Renča si rozliezla legendárny Iron Man Traverse za V4 zatiaľ čo ja s chalanmi sme si dali Hard Grit V8, Rib No Rib, sit V6 a Pope´s Roof V7 a pár ďalších problémov, ktoré sme doteraz neliezli.

Renča v rozlezovom gigantovi

Peťo sa derie v Parking problem V9

Tomaso si vychutnáva delikátnu pasáž v Pope´s Roof V7

Tomaso v kroku do madla po zákernom sit starte v Rib No Rib V6

Renča v súboji s Iron Manom V4

 

Rest day bol strávený v horúcich kúpeľoch a bolo jasné, že po rest dayi treba udrieť do projektov. Po reste sme sa vrátili do Buttermilks a Braňo s Peťom hneď z rána rýchlo prebili Coctail Sauce V10 aj keď o klase sa vedie polemika, hoci sprievodca nespomína že by sa niektoré chyty používať nemohli. Ja som si medzitým nanosil matrace pod Mandalu a bol som veľmi príjemne potešený tým aký progres som tam za pol hodinu skúšania spravil, kým sa do nej oprelo slnko a oddialilo ju na ďalšiu návštevu Buttermilks. Humpi si konečne doliezol Bubba Gump V10, kde mal pytel ešte z minula a Peťo tiež nemal ďaleko od prelezu.

Humpi a jeho lištovitý kamarát Bubba Gump V10

 

Renča poslala Perfectly Chicken V5 a keďže sa k nám pridala už aj česká partička v zložení Karin, Karel, Kubo a Zdeněk, dali si to s ňou predtým ako sa rozpŕchli po Buttermilks nadšení tou krásou. S Humpim a Peťom sme ešte poskúšali pár ťažkých bouldrov ale bezvýsledne a hoci som bol odhodlaný to pre ten deň zabaliť, Karina ma stávkou prinútila si ešte obuť lezečky.

Renča s neskutočným výhľadom z Buttermilks v Perfectly Chicken V5

 

Soul Slinger je jedno s najpopulárnejších V9tok v Buttermilks a preto som sa nečudoval, keď som Karinu so Zdeňkom pod tým našiel pokusovať. Vraj či si nepamätám ako som to liezol, nepamätal ale keď mi povedali ako to lezú, nadhodil som, nech to skúsia rukami opačne. Oni smiech. Ja vážna tvár. Dosmiali sa. „Když to tak vylezeš, máš u mně jakoukoli flašku dle vlastního výbjeru!“ prehlásila Karina. Challenge accepted a už som bol prezutý. Chvíľu nám trvalo kým sme si s Humpim spomenuli ako sa volá tá 2500 librová whisky čo sme niekde videli, keď som padol z prvého pokusu, ktorý ale vôbec nebol márny. Karina zneistila. V sérii pokusov som nakoniec svoju prapodivnú metódu vyladil a už bolo len otázkou dobrého pokusu, kedy to pôjde. Dobrý pokus prišiel a ja som džentlmensky stiekol z posledného kroku. Nastala win/win situácia, kedy sme obaja vedeli, že to ide aj mojou metódou, lebo som zoskočil už zo spoločného dolezu a Karina neprišla o fľašku, lebo som to nedoliezol celé. Mňa to stálo zodratý palec do krvi, Karinu pol hodinu nervov a odplatu ďalší deň v Sad Boulders.

Braňo bojuje s V8

Pohodová atmoška v Buttermilks, lezie Zdeněk

 

Sad Boulders pre mňa boli hodne „sad“. Po dobrých pokusoch v Mandale hrajú brušká na prstoch všetkými farbami jak v dúhovom pochode a ja som bol schopný akurát tak masochizmu. Prinútil som sa do pár ťažkých bouldrov, ale bolesť vždy nakoniec zvíťazila. Humpi si chcel doliezť Shizam V11, ale tiež len čo si tam zodral malíček do krvi v nástupovej dierke. Vybojovali sme aspon peknú V8 It´s all about love aj spolu s Peťom a s Humpim sme pridali ešte jednu V8 Pow Pow. Braňo so Zdeňkom sa hecli vo vysokej V5 Strenght in numbers.

Humpi naberá výšku v Strenght in Numbers V5

 

Karinu som vyhnal do fotogenickej platničky s príhodným názvom a výstižným popisom v sprievodcovi – Gotta be kidding me! V5, „Only if you are really desperate...“ Poňal som to ako pomstu za moju bolesť zo Soul Slingera, ale aspoň fotky z toho má pekné.

Bolestná platnička a moja odplata pre Karinu - Gotta be kidding me V5

 

Humpi na koniec dňa ešte na želanie dva krát vybehol Lawnmover Man V7 a mohli sme ísť hodiť na oheň hambáče a grilovať s pivkom v ruke.

Humpi druhý krát po sebe s ľahkosťou prelieza Lawnmover man V7

Máme za sebou prvý lezecký týždeň a aj keď je zatiaľ bez výrazných úspechov, forma je aby pár osobných projektov padlo. V karavane nám síce koluje miestami smrteľná mužská choroba – soplík, tak keď sa z nej všetci dosmrkáme snáď sa zlomia aj čísla. Ak ste zvedaví ako to bude pokračovať, o týždeň sme tu zas... 

Na niektoré zostupi treba viac odvahy ako na výstupy