Braník sa dáva do pohodky

 

Keď sa začiatkom roka ozvala aj Karina Bílková, že má za sebou partu 4 ľudí a že sa tiež chystajú a neskôr priskočil aj Martin Spilka, bolo rozhodnuté – ďalšie leto v Rocklands. Už sa z toho stáva také obročné pravidlo.

Veľkou výhodou, keď sa vraciam na miesta, kde to už poznám, je, že mi to ušetrí kopu stresov, lebo už poznám podmienky, miestne pomery aj administratívu s tým spojenú, čo hlavne pri letných výjazdoch je pre mňa dosť rozhodujúce pri výbere destinácie, keďže od apríla až do odchodu na skaly mám hustú pracovnú sezónu. Na druhú stranu odpadne veľa toho pekného a vzrušujúceho.

Rocklands pomaly rozkvitá / foto: Martin Spilka

 

To šteklenie v žalúdku a zimomriavky z toho, že neviem čo ma čaká, že ideme do AFRIKY! a tam ma predsa môže zožrať niečo za každým rohom, či už ide o leva alebo hladného domorodca, poštípať obrovský pavúk alebo škorpión ešte na letiskovom wécku, alebo oslepiť kobra a následne udusiť pytón pred požičovňou áut. Na tretí krát všetko toto odpadá. Už viem, že najnebezpečnejšia šelma je plachý horský leopard, ktorého už pár rokov nikto nevidel a báť sa treba viac paviánov, ktorých tlupy sa v Rocklands promenádujú bežne. Hadia sezóna končí teplom a tak sa píšuc tieto riadky v páperke a páperovom spacáku cítim celkom bezpečne. Pred škorpiónmi nás Charite, naša domáca, síce vystríhala, že toho roku je ich veľa (predošlé dve návštevy sme nestretli žiadneho, tak asi čokoľvek je viac ako nič), ale že netreba stresovať, keď nás nejaký štipne, máme ho vraj chytiť (ideálne už mŕtveho) a priniesť ukázať a ona nám povie, či a kedy máme začať stresovať.

Roadside/ foto: Martin Spilka

 

Proste tieto dobrodružné obavy som si ja tento rok neužil už vôbec, o to viac som závidel Braňovi, Humpimu, Renči, Katke a českej esquadre, všetky tie otázky, aké to tu vlastne je a čoho sa treba báť.

vy skupino!

 

Ďalším úskalím, opakovaných návštev rovnakej oblasti je, že vlastne som tu za tie dve predchádzajúce vyliezol väčšinu ľahkých a ľahkých ťažkých bouldrov, ktoré ale budú chcieť určite liezť africký nováčikovia. Prvý týždeň, to nebol vôbec problém, lebo napriek tomu, že ešte v januári pri plánovaní celého tripu sme s Humpim mali 8Bčkové ambície a pri každej návšteve bouldrovky sme si plánovali spraviť naozajstný tréningový plán, tak sa to nejako nedarilo a posledné 2 mesiace sme obaja strávili v práci s veľmi nepravidelnými a časovo vzdialenými návštevami bouldrovej mučiarne. Konkrétne môj tréning mesiac pred Rocklands pozostával z dvoch postavených pretekov, jedných vyhratých, jeden krátky deň na žule v Tatrách a 2 hodiny na bouldrovke.

Rocklands showers

 

Do Afriky som teda prišiel trochu rezignovaný na svoje ciele, ale o to viac som si mohol užiť prvý týždeň na známych bouldroch s novou partiou, a dobre im poradiť. Ako napríklad Humpimu, ked si sadol pod Esoterrorist, tak si určite vážil moju originálnu betu: „začni rukami do kríža a hore je to double dyno“. Na kríž nenastúpil a bolo po flashi. Hore to double dynom nešlo a tak ani druhý pokus nebol úspešný. Tretím sa v tom prešiel úplne nudnou a nezaujímavou metódou. My lezecký estéti sme proste nepochopení. Alebo inak, moja pamäť na kroky je zhodná s tou pštrosiou – skrátka zarytý onsajtista. Aby som ale nebol partii úplne zbytočný, tak im flash občas pokazím aj predlezom (samozrejme na základe predchádzajúceho odhalenia, jemne alebo aj úplne odlišným spôsobom od toho, ako som to pôvodne opísal a občas tak zaskočím aj seba). Môj prínos sprievodcu sa teda snažím limitovať na vyberanie pekných oblastí a bouldrov a nechám každého nech sa s tým už popasuje ako sám vie.

Domča sa rozlieza / foto: Martin Spilka

 

Domča v Sex etiquette 6C / foto: Martin Spilka

Tomaso v Arch Baby7B+ / foto: Martin Spilka

Prvé dni sme absolvovali také tie pozvolné klasické sektory, dole v údolí, kde nie je veľa chodenia a kde je väčšia koncentrácia aj ľahších bouldrov. Prvé dni bolo riadne teplo a tak si koža zvykala v sťažených podmienkach. Prvé dva dni sme sa ale nehrnuli do ničoho ťažkého, len sme sa zoznamovali s hrubozrnným pieskom a krásnymi tvarmi chytov, aby sme si prvý africký steak zaslúžili za kvantitu. Na záver druhého dňa sa schyľovalo k veľkej grilovačke, lebo Kuba Novotný oslavoval narodeniny a tak sme hodili náš 2100g steak na gril k českej sviečkovici a doplnili sme potrebné bielkoviny. Doplňovaniu tekutín sme sa samozrejme tiež nevyhli, ale ja som to asi trošku prehnal, lebo pri ranných 7km som sa musel veľmi sústrediť a zatínať zuby, lebo mäso aby splnilo účel, musí zostať vo vnútri.

Katka v Poison Dwarf 7B

 

Cez rest day aj spŕchlo, hlavne v noci, keď dážď bubnoval na plechovú strechu vraj ako pri apokalypse (s Braňom sme prespali už asi štvrtý koniec sveta). Česká enkláva je nadržanejšia a tak po konzultácii a vybratí sektoru vyráža vždy tak hodinu pred nami. Ešte že, lebo po pol hodine prišla správa, že vybratý sektor na hrebeni je ešte mokrý a idú tam, kde sme boli prvý deň. My sme teda pomaly dopili rooibos, dojedli Renčine sendviče s guacamole, volským okom a chedarom a v kolóne troch mikroaut (kia piccanto, ford fiesta a chevrolet sparx lite) sme sa vydali za českými bratmi a sestrami. Ukázalo sa, že po rest dayi sú všetci plný síl, lebo hneď na rozlezovom kameni si Braňo aj Katka vyliezli krásne 7B, Poison Dwarf, a boli namotivovaný pridať k tomu ešte aj legendárnu Minki za 7B.

 

Braňo v Poison Dwarf 7B a jeho úprimná radosť

 

Kým sa oni pripravovali na módnu prehliadku Minki (boulder sa volá po známej juhoafrickej modelke), s Humpim a Spilkinom sme sa vrhli do vrhania sa na topové madlo v Black Velvet 8A. Za dva roky som nepodrástol a ani chyty sa nepriblížili, ale cítil som sa v tom celkom príjemne a mal som pár dobrých pokusov, rovnako ako Spilkin, ktorému tiež raz topové madlo pekne zabralo, ale podobne ako ja, aj on spustil nohy na bouldermatku. Black Velvet sme teda odložili na iný deň a pripojili sa k obliehaniu Minki. Karine a Radkovi sa ju podarilo zdolať pomerne rýchlo.

 

Karina v Minki 7B / foto: Martin Spilka

Naša časť výpravy si to odložila na neskôr, ale Humpi so Spilkinom si dali aj predĺženie za 7C Who the fuck is Minki?, ktoré som si dal s nimi, ale denníček sa z toho tešil už pred 4 rokmi, tak teraz to bolo iba také rekapitulačné. Ďalší deň sme sa konečne dostali do Passu a zakotvili sme v najpopulárnejšom sektore Roadside.

Karina sa rozlieza v Roadside / foto: Martin Spilka

 

...aj Katka...

 

O jeho popularite hovorí aj osadenstvo, ktoré sme tam stretli. Zrovna keď sme s Humpim a Spilkinom hypotetizovali pod Airstar 8B, dovalila sa tam úderka v zložení Nalle Hukkataival, Dave Graham a Daniel Woods a celkom zhurta sa do toho pustili. Za hoďku to lesný Daniel mal aj vylezené. Grave Daham sa potom pustil do opičej svadby – Monkey wedding. Toto 8C som videl liezť Adámka Ondru 4 roky dozadu a tak som vedel, že Dejv to bude mať ťažké. Kým sa tam ale promenádovali hviezdy, my sme šli za svojimi prízemnými cieľmi. Martin si vybral najprv Pinch of herbs, 7C od Freda Nicola. Prelez sa podaril, ale obetoval tomu otvorené bruško na ukazováku. To mu ale nezabránilo aby sa potom prehnal prvým ostrým pokusom lištovou klasikou Pendragon 8A.

Martin v Pendragon 8A

Mňa Pendragon potrápil o hodne viac, keďže s malými lištami v 45° previse sa úplne nemusíme, ale po tom, čo som naveľa vyhlásil „posledný pokus a dosť!“ som zapol overboost, ako tomu Humpi hovorí, a prekampusoval som to do úspešného konca. Baby: Katka, Karina a Domča si rozliezli Caroline 7C+ a zvyšok si užíval okolité ľahšie bouldríky.

Tomaso v Pendragon 8A / foto: Martin Spilka