Po ceste sme prešli cez všetky druhy počasia. Najprv strašne fúkalo, potom pršalo, okolo Bratislavy svietilo slnko. Pred Viedňou silná búrka, 80km za ňou snehová. Až pred Grazom sa opäť vyčasilo. Do Celje sme prišli nakoniec o 20:30, a polhodinová cesta do kempu trvala hodinu a pol. Asi 500m pred ním bola uzatvorená cesta a až vtedy začala tá pravá sranda. Skúsili sme hľadať iné vhodné miesto na nocľah. Prvý pokus (a vlastne aj posledný) bol prebrodiť autom riečku z nádejou rovného miesta za ňou. No po 2 metroch sa z toho vykľula strmá cesta pre LKT. Majka bola dosť zhrozená. Dopomohol k tomu aj fakt, že pri niekoľkonásobnom pokuse vycúvať späť cez potok sme urvali z auta akýsi plastový kryt. A ako to už býva u mňa zvykom, vydal som sa po vlastných späť poň. Výšku vody v potoku som však zistil až keď som mal topánku plnú vody. Záchrana oného plastu však prebehla bez strát na životoch. Vydali sme sa teda na obchádzkovú trasu do kempu. Samozrejme sme medzi tým ešte 4 krát zablúdili. No nakoniec sme sa po 7 hodinách cesty dostali na parkovisku pri kempe.

Ďalší deň sa však opäť začal zvesela. Už hneď zrána mne aj Majke padalo z rúk všetko, čoho sme sa chytili. Tak sme si dali na čas, nechali sme Lukáša dobre vyspať a pred obedom sme sa vydali pod skaly. Slnko svietilo a my sme opäť blúdili lesom. Nakoniec sme však skaly objavili a pustili sme sa do lezenia. Spočiatku to vyzeralo všetko bledo, keďže prvé cesty, do ktorých sme nastúpili nepúšťali. A tak sa v štýle hesla: nejde ľahké, pôjde tažšie, pustil Lukáš do 8áčka. Traverzová cesta po veľkých chytoch v previse, občas okorenená malými lištami a veľa pätami. Priam až sucho sa prehnal touto líniou a tak sa Divji mož 8a neubránil onsightu a Lukáš sa naubrnánil radosti zo zlepšenia si OS.

Napriek začínajúcemu chladu sa mi podarilo prejsť začiatokom tejto cesty a pokračovať priamo. Tak som si vydobil flash Narobe svet 7b. Bol to výkon vzhľadom na to, že som týždeň pred výjazdom ležal v teplotách v posteli. Majka ostala zatiaľ bez skalpu. Pri návrate k autu sme zistili, že pokiaľ chceme spať na parkovisku v aute musíme zaplatiť 6eur za kemp aj bez využita ich služieb, lebo keď príde polícia dostaneme pokutu 70eur. Našli sme však miesto asi kilometer odtiaľ, kde sme boli v bezpečí. Aspoň sme si to mysleli.

Druhý lezecký deň sa niesol v zlom znamení. Pochmúrne počasie poznačilo aj naše výkony. Majka stihla len jeden nález na TR do Črne Luknje 5b predtým než začalo pršať. Ja som už za mierneho dažďa ulovil Svetu Evu 7a+ a zbytok dňa sme sa s Lukášom hrali na v Divjom otrokovi 8a. Lukášovi táto cesta po pár pokusoch neodolala a mne zas neodolal nit, ktorý sa mi v nej podarilo urvať. Ako sme však zistili, pád na zem bez neho nehrozil. So súmrakom sme sa vydali dole zo skál a opäť na naše spacie miesto.

Počas varenia večere prešlo okolo nás dva krát to isté auto a ako sa ukúzalo, bol to chlapík z kempu. Zistili sme to však až keď prišli policajti. Ukázalo sa, že nie je problém, že spíme na divoko, ale to, že to vadí majiteľom kempu. Pokutu sme teda nedostali. Dokonca nás eskortovali do nedalekého Žalca na parkovisko, kde sme mohli pokojne tráviť zvýšné večery, noci a rána. Koniec koncov nám kempári urobili veľkú službu.

Polka výjazdu bola v znamení rest daya. Avšak len Lukášovho, lebo Majka predošlý deň kvôli počasiu liezla len jednu cestu a ja som sa vydal s ňou ťahať jej cesty. Lukáš sa teda vydal na výlet po okolitých kopcoch a my s Majkou pod skaly. Črna Luknja rozrobená zo včera cerila zúbky, no Majkinmu náporu neodolala. Vydali sme sa teda do miestnej jaskyňky, kde na ňu čakal Mamut 6b. Cesta stropom s bouldríkom na začiatku aj nakonci. Prvý boulder horko-ťažko skrokovala, no obral ju o posledné kúsky dobrej nálady. Ako to však býva už u nej zvykom občas sa stači len naštvať a druhým nálezom sa dostala na koniec cesty, kde však po krutom boji Mamuta neskolila. Ale bolo to pekné a poučné divadlo. Ja som miestnym kráskam opäť neodolal a tak Strop 7a+ OS a Kalimero 7b našli u mňa teplo domova. Ako som zistil v sektore sa nachádzali dve cesty Kalimero s rôznou obtiažnoťou. Vcelku zaujmavé.

Predposledný deň sa niesol v znamení aprílového počasia. Slnko sa vedelo rýchlo schovať za mraky a začalo snežiť a fúkať. Toto sa opakovalo niekoľko krát do dňa, no od lezenia nás to neodradilo. Majka začala deň zhurta, keď sa jej podarilo preliezť Babalu 5c OS. Lukáš sa rozliezol v Plutone 7a, ktoré som po ňom zvládol aj ja.  Potom šiel Lukáš skúšať prepojenie predošlých 8áčok s ťažším dolezom Divju Brinu za 8b. Majka si v medzičase zlepšovala OS cestami Žrelo 6a+ a Piči poki 6a. Ja som ukoristil druhého Kalimera 7b+, ktorý vcelku potrápil a pridal som Asterixa, ktorý bol v posledných rokoch zdvihnutý zo 7c na 7c+.

Posledný deň už toho veľa nepriniesol. S Lukášom sme vyliezli Brid klina 7b. Majka vykoľajená zo včerajších úspechov a môjho 5 dňového smradu nič nevyliezla a tak sme sa vybrali domov. Cestu späť sme skresali na referenčné 4 hodiny. Po vyložení Lukáša v Bratislave na stanici som šiel zaviezť na intrák Majku a len tak z haluze som sa jej spýtal či ešte ideme do Vertiga. Ona z vážnou tvárou súhlasila. Tak sme zakončili náš výjazd dvomi hodinami na bouldrovke. No veď umelina je umelina.