ThinkBIG! USA2014 – Joe´s, Joe´s, Joe´s
29.10.2014
377 prečítaní
tomasadmin
0 komentárov
-
Posledný týždeň v USA, posledný článok o tom čo sme zažili a vyliezli. Séria ThinkBIG! začala pred takmer 5 rokmi mojim prvým výletom za bouldrami mimo Európy a dá sa povedať, že mi zmenila dovtedajší život a mení ho do dnes. Tieto články začali ako denník nadšenca, ktorému sa splnil sen, aby si aj po pár rokoch spomenul na dôležité detaily tej zmeny, ktorá ho v živote neustále sprevádza. ThinkBig je o snoch a ceste k nim. Je o hľadaní spôsobu ako sa sny dajú splniť. Ja verím, že každý sen sa dá splniť, pokiaľ sme ochotní do jeho splnenia vložiť dostatok energie. Pomaly zisťujem, že mojím snom nie je konkrétny lezecký cieľ, ale cesta k mnohým lezeckým cieľom. Cesta plná nových krásnych miest a zaujímavých ľudí. A keďže naplnené sny len podporujú ďalšie snívanie, táto séria určite nebude posledná.
.jpg)
Caption of the figure above.
Braňo v klasike Right forku - Cave man V5
Po týždni v Left forku sme si uvedomili, že vlastne sme ešte nevideli ani polovicu vecí čo je v sprievodcovi. Babám a zberačovi Braňovi navyše začali dochádzať klastre ľahších bouldrov a pre niektoré osamotené ľahké bouldre sa proste neoplatilo šliapať, keď Right fork a New Joe´s boli pre nás ešte panenskou pôdou so stovkami bouldrov. Na nedeľu sme zvolili Right fork a hoci ja som sa cítil na rest day, všeobecné nadšenie a obliehanie Warm-up balvanu ma nakoniec prinútilo vymeniť adidasky za rock-pillarsy a ísť sa rozhýbať v niekoľkých ľahkých bouldríkoch. Ako som sa ale obával, neostalo to pri ľahkom hýbaní sa a po krátkom rozleze sme už s Humpim a Peťom sedeli pod #2 Arete za V9.
Caption of the figure above.
Tomaso sa dostáva do technickej pasáže #2 Arete V9
Nástup vyzeral byť najťažší ale ako sme s Humpim zistili na vlastnej koži, problémy začali až vo vysokej položenej platni. Paklenicovým lezcom by sa páčila, charakter lezenia bol veľmi podobný, lebo pieskovec vytvoril podobné vymleté dierky a systém horizontálnych špáročiek a vhĺbení. Skrátka, lezenie viac o dôvere v nohy ako o sile, niečo pre nás technických lezcov.
Caption of the figure above.
Tomaso vo vysokom a delikátnom výleze #2 Arete V9
Ja som to nakoniec dobyl, ale Humpi si radšej v sprievodcovi nalistoval krajšiu deviatku a tak sme sa posunuli o pár sektorov vyššie. Humpiho výber bol naozaj skvostný. Už podľa názvu, Playmate of the year, sme tušili o čo pôjde podobne ako Seven spanish angels v Buttermilks aj tu neživá príroda krásne imitovala živú a vytvorila oblinky sťa ženské ňadrá. Čo vám budem hovoriť, po dvoch týždňoch na výjazde sme si každý s radosťou omakali kľúčové chyty a s radosťou sme si sadli na nástup. Ja som zjavne nebol playmejtkin typ, lebo ľavou pätou v kľúčovom kroku ma diskvalifikovala od ďalšieho skúšania – bouldrík krásny, ale nie hodný kolena, čo sa celkom pekne hojilo. Humpi sa s Playmate of the year dlho nemaznal, ale Peťo sa do nej na niekoľko hodín zamiloval, aj keď žiaľ láska zostala nakoniec nenaplnená.
Caption of the figure above.
Humpi sa mazná s Playmate of the year V9
Ja som sa zamiloval do bouldra Eye of the Beholder za V10 o pár šutrov ďalej a hoci progres gradoval pribúdajúcim časom a odbúdajúcim slnkom, aj moja láska zostala platonická, za to ma vymačkala z poslednej energie a pôvodný rest dayový plán zostal v troskách. Chalani sa ale tiež slušne zničili pri návrate ku karavanu na kampusovej desiatke, na ktorú sa nebolo problém vyškriabať, lebo chyty boli pozitívne, ale kameň za ich chrbtom zakaždým trafili nohami keď zastavovali poskok do madla a tak bola návšteva Right forku bez výraznejšieho úspechu.
Caption of the figure above.
Tomaso zoči voči Eye of the Beholder V10
Večer sa nám konečne podarilo to, na čo sme sa počas každej americkej návštevy dušovali, ale nakoniec sme boli vždy lenivý opustiť pohodlie a teplo karavanu – na grilovačku. Za hamburgre, ktoré baby pácovali a my sme ugrilovali a skompletovali, by sa nemusel hambiť žiadny fast food a väčšina steak housov v širokom okolí.
Nasledujúci deň mal byť všeobecný rest day, ale ako to už pri väčšej skupinke býva, stačí, že jeden sa ešte na lezenie cíti a hneď nakazí lezeckou náladou aj ďalších a tak sa Peťo s Humpim vybrali vyskúšať si Black Dahlia V10. Ukázalo sa, že na slnku to nie je úplne ideálny nápad, tak po pár pokusoch to zabalili. Renča si ale vybojovala krásnu V5 Kill in numbers, ktorú sme s chalanmi liezli hneď prvý deň v Joe´s Valley.
Caption of the figure above.
zátišie
Caption of the figure above.
pekelný grillmaister
Chalani na Black Dahliu nezabudli a tak sme sa do sektoru Sleeper vrátili aj ďalší deň, po tom čo sme Braňa, Renču a Irču vyložili v Right forku s vyhlásením súťaže, kto nazbiera za deň viac bodov za bouldre. Peťo a Humpi zvolili návrat pod Black Dahliu a hlavne na peknú V9 Obelisque na kameni opodiaľ. S Humpim sme to šupli druhým pokusom, ale verne sme zostali spotovať a fotiť Peťa, ktorému sa ten boulder veľmi páčil a chcel si dobyť ďalšiu americkú deviatku (7C). Ukázalo sa, že bojovať o túto deviatku na slnku nie je najlepší nápad, lebo Peter v nej prišiel o vzácnu kožu a kopec síl bez úspešného prelezu. 18 bodov sme už ale mali a tak sme sa šli pozrieť po spomínanú Black Dahliu, ktorú sme však v tom teple rovno vzdali a ja som si mohol ísť skúsiť môj predúrazový projekt – Beyond life sit V12.
Caption of the figure above.
Komentáre (0)
Nikto zatiaľ nepridal komentár. Buď prvý!