Dolomity vyzerajú pre tento rok beznádejne, na Badile zase sneží. Ide sa domov? Či počkáme ešte pár dní? Rozmýšľanie si krátime skalkárčením približne 110 km od Genevy, St. Triphon. Je to jediné miesto, ktoré sme našli na nete, kde hlásili ako – tak dobré počasie. Klasifikácia je na naše pomery dosť tvrdá, niekedy tu lieta až o stupeň, stupeň a pól. Cesty od ľahkých až po 9a. Strávili sme tu 2 pekné poobedia a liezli 30 metrové cesty do 7a.

Po pár dňoch zdvíhame kotvy a smerujeme cez upršaný Interlaken a horské sedlá do malebnej dedinky Bondo. Hneď na prvý pohľad sme sa zamilovali do tohto čarovného údolia. Najprv do miestneho parkoviska, ktoré ponúka teplú vodu a priestranné umývadlá, do ktorých sa dá konečne vopchať celá hlava a ďalej do okolitých štítov, ktoré nápadne pripomínajú naše obľúbené Chamonix! Po zaplatení rampy (10e) sa vyvážame na parkovisko Laret, odkiaľ už po vlastných strmo do kopca hoblujeme na chatku Sacs Fura.

Odtiaľ je to do bivakov pod Piz Badile cca ¾ hoďku. Po pár metroch od chatky nás zastavujú miestni a vravia, že ani nemusíme chodiť hore, vraj sa nedá nastúpiť do žiadnej cesty kvôli vyľadnenej a vysneženej polici, z ktorej sa nastupuje do steny. Ževraj to neprebijeme! Krútime hlavami, to nie je možné! Celú cestu pri padajúcich snehových vločkách uvažujeme nad tým a vravíme si, že sa isto zľakli a len zveličujú. Po postavení stanu a snehovej metelici ideme omrknúť situáciu a zisťujeme, že fakt mali pravdu. Pozeráme sa ako puci na policu a sklamaní rozmýšľame nad tým, čo budeme robiť. Ideme do toho? Toľko kilometrov sa sem trepeme a ho*no z toho? Budeme riskovať? Mačky a cepín v aute. Kto to mohol vedieť? Dalo by sa to vôbec v mačkách prebiť? Hen, kukaj na ten sérak. Ten tu čo robí? To sa tu ako mohlo vytvoriť? Čo pôjdeme len tú hranu? No nič, ideme dole variť, s plnými žalúdkami sa lepšie premýšľa.

Po najchladnejšej noci, akú zažívame za celé leto sa budíme, dačo jeme a utekáme nakoniec pod Spigolo Nord 5a+, 1250m, Team OS.

 

Z denníčka: vlado: pri prvých metroch na rebre putujú moje myšlienky do minulosti, keď sme sa spolu s Emilom pred pár rokmi ocitli na chate pod Rysmi a stretli Dina so Santusom. Bolo leto, v chate pekne teplúčko, no za oknom panovali zimné podmienky, ľadová glazúra na skale,  liezť sa nedalo. Pôvodné plány na Galérku museli ísť bokom. Po pár horcoch sa chalani  rozhodli, že si vybehnú aspoň súčasne juhozápadný pilier na Volovku. My sme sa na to vykašlali a išli dole.

 

Podobne ako vtedy chalani sa aj my naväzujeme a užívame si s Peťom súčasne hranu na Badile. Očkom poškuľujeme po krásnych platniach Another day in paradise, v ktorej sme túžili byť, obiehame nespočetne veľa dvojíc, ktoré lezú to, čo my a po 5tich hodinách stojíme na vŕšku. Chalani z Californie nás fotia (asi ich už omrzeli Yosemity) a čaká nás už len nekonečné zlaňovanie do noci. Kto bol na Badile, pozná to....zlaňujeme, zlaňujeme, laná sa motajú a motajú, po západe Slnka vyťahujeme čelovky a zlaňujeme ďalej.

Nasledujúci deň sa presúvame o 600km východne na našu poslednú zastávku, Höllental. Ráno balíme veci a vyrážame do krásnej cesty Die nächste Stufe 8-, 140m, Team OS. Cesta, ktorú môžeme vrelo každému len doporučiť v stene Vordere Klobenwand. Prvá dĺžka pumpujúci sokolík za 7, druhá dĺžka príjemná hranka za 6+, po ktorej nasledovala 7- v stienke, po nej neľahký sokolík za 6, po ktorej išla kľúčová dĺžka za 8- do mierneho previsu, kde najväčšie problémy robil vlhký kút a zlé nohy. Pri zlaňáku sa spúšťa dážď, ktorý nám dáva jasne najavo, aby sme už išli domov.

 

Počas nášho Eurotripu sme sa snažili pôsobiť práve tam, kde vládlo prijateľné počasie, čo vôbec toto leto nebolo jednoduché. Väčšinou sa nám podarilo nájsť okno pekného počasia, ktoré sa ihneď rozbilo a nasledoval dážď alebo sneženie. Najazdili sme 4400 km, vyliezli sme dohromady 3500m v Trisselwande, La Turbie, St. Triphon, Tour Verte, Auiguille de la Republique, Piz Badile, Vordere Klobenwand, otočili Mont Blanc za 36hodín, zažili kopec srandy a nabrali veľa nových skúseností.

Na záver sa chceme poďakovať všetkým, ktorí si čítali naše stručné reporty, ktorí na nás mysleli, keď sme mrzli v stane, klepali kosu na štandoch, zlaňovali za svetla čeloviek a tackali sa k autu ako mátohy. Veľká vďaka patrí Susenemaso.sk a Bernosport.sk za materiálnu podporu.

Eurotrip 2014 za nami, už teraz sa nevieme dočkať nových dobrodružstiev.

Viac foto na: surabasofranko.wordpress.com