Provensálsko: V jeden letný deň...

  • Je to už viac než rok, čo sme vyrazili na roadtrip do Francie. Zloženie bolo vskutke pestré a nemal som žiadne pochybnosti o tom, že bude zábava, keďže za posádku som mal Maťa a Mareka Krasňanských, ako aj našu krásku z Café Stena Domču Bohušovú. Časový fond bol bohužiaľ obmedzený i napriek tomu sme však zažili viac než sme čakali a videli viac než sme dúfali, že uvidíme. Z navštívených oblastí rád spomínam na Orpierre, Cassis, Chateau Vert či Buoux. Ešte aj dnes mám niekedy pocit, že v aute cítiť rozliaty levanduľový olej či vyzretý Camembert. 

Ale pekne po poriadku. Slovo dalo slovo a keďže moja maličkosť do Provensálska ešte nikdy nezavítala, destinácia bola jasná. Za sprievodcu sme si vybrali Maťa, ktorý nám ako  starý ostrieľaný francúzsky pardál počas výletu skvele poslúžil. Vyrážali sme z Bratislavy smer Rakúsko, Nemecko a potom na juh Francúzska.

Caption of the figure above.

Balenie ako sa patrí

Pôvodný plán bol pridať nejaké to lezenie v La Turbie pri Monaku, ale keďže sme nemali toľko času, rozhodli sme ísť priamo do kraja, kde levandula rastie na každom rohu. Teda takmer. Našou prvou destináciou bol Orpierre, krásna ospalá dedinka s pekným lezením. Krátke nástupy nás milo prekvapili a množstvo ciest aj v nízkych obtiažnostiach prispeli k nášmu nadšenému pocitu z lezenia počas prvých dní vo Francúzsku. Samozrejme, nemožno neopomenúť tiež fantastické jazero v tesnej blízkosti tejto oblasti, kde sme pravidelne trávili poobedia pri krásnom počasí kupajúc sa v tyrkysovej vode pri pohári kvalitného červeného.

Caption of the figure above.

Parádne kúpanie pri Orpierre

Naša prvá zastávka sa niesla najmä v znamení pohodového lezenia. Ale jednoznačne najsilnejším zážitkom z tejto oblasti sa môžu pochváliť Domča s Marekom, ktorí si dali výstup na Quiquillon - majestátnu dominantu, ktorá sa týči nad Orpierre. Okrem vyvrcholenia tiež stihli parádne zľanovanie v absolútnej búrke. Len podotýkam, že to bola Dominikina prvá viacdĺžka s istením na štandoch ako aj zľaňovaním. Keby  niekto z vás mal chuť zažiť čosi podobné, tak samotný Quiquillon ponúka pekné viacdĺžky z ktorých tie najdlhšie majú približne 180 m a dosahujú obtiažnosť do 7c+. Treba však počítať s prísnou stupnicou. Samotná oblasť Orpierre je jedna z tých starších vo Francúzsku a ponúka viac než 300 ciest v deviatich sektoroch. V blízskosti sa nachádza niekoľko kempov, takže po každej stránke fajn lezecká destinácia.

Caption of the figure above.

Quiquillon

Po niekoľkých dňoch prišiel čas sa rozlúčiť s Orpierre, a keďže leto pomaly končilo a Martin začal básniť o krásnych ženách v Cassis, voľba bola jasná. Ešte krátka zastávka v Sisterone a o chvíľu sme už boli na pobreží. Cassis je známou turistickou destináciou kam mieri každé leto nielen veľa Francúzov. Na každom kroku počuť vír cudzích slov, či už sa jedná a španielčinu, ruštinu, či angličtinu. Tomu samozrejme zodpovedajú aj ceny. Cassis je medzi lezcami pomerne známou destináciou aj kvôli neďalekej oblasti Calanques. My sme však prišli užiť si more, dať dokopy kožu na prstoch a zregenerovať. Za výdatnej pomoci vína a morskej vody sa nám to aj podarilo. Cassis je naozaj krásne miesto a pokiaľ sa chce človeku hľadať, nájde aj pár krásnych útesov pri mori, kde dobrú náladu pokazí maximálne pár starých babiek opalujúcich svoje vnady na slnku.

Caption of the figure above.

Regene v Cassis

 Zregenerovaní a plní motivácie sme sa vydali do Buoux, len aby sme zase o nejakú tú motiváciu opäť prišli. Tvrdá klasa a narazený kotník mi trochu pokazili náladu, ale nech sme dopadli akokoľvek, všetkým sa nám v Buoux zapáčilo. Veľmi rýchlo sme pochopili, prečo Buoux je legendárnym miestom, ktoré hralo dôležitú rolu pri formovaní európskej lezeckej scény v 80-tych rokoch. Legendy ako Jerry Moffat, Ben Moon, Lynn Hill tu v bivakoch trávili čas a spolu preliezali tie najťažšie cesty tej doby ako napr. La Rage du Vivre (8b+), La Rose et la Vampire (8b) alebou Chouca (8a+).

Caption of the figure above.

Tie sú aj v dnešnej dobe váženými skalpami a projektami mnohých lezcov. Dokonca tu svojho času bola najťažšia cesta sveta Agincourt, ohodnotená ako 8c, ktorej autorom bol Ben Moon. I keď postupom času stratila táto oblasť na popularite, možno aj kvôli prísnej klase, i napriek tomu si však Buoux zachováva neopakovateľné čaro. Steny v údolí miestami z pieskovca a miestami z vápna siahajú až do výšky 200 m a ponúkajú lezenie najmä technického rázu.Oblasť je veľmi členitá, ponúka veľa zákutí a za každým ohybom steny nájdete zas a znovu iný reliéf. V oblasti si však treba dať pozor na bivakovanie, pretože miestni veľmi bdelo strážia tamojšiu prírodu a neodpustia akékoľvek stanovanie načierno. Jedného dňa sme schádzali za tmy spod steny a pri aute nás i napriek pokročilému času jeden starý pán, ktorý nám krásnou francúzštinou chcel najskôr zdeliť, aby sme šli s tým autom do riti paľovej :) 

Caption of the figure above.

Maťo lezie v Buoux nejaké poctivé a značne ošmýkané 7b+

Predposlednou zastávkou na našom výlete Provensálskom bola oblasť Chateauvert. Na doporučenie sme sa rozhodli zavítať sem i keď predpoveď počasia bola neistá. Po dlhej ceste francúzskym vidiekom sme napokon našli pekný kemp, z ktorého to bolo len pár minút autom pod skaly. Po niekoľkých dňoch v divočine sme sa celkom potešili výdobytkom modernej doby a v kempe museli mať po našom odchode celkom slušný účet za vodu. A aby tej radosti nebolo málo, stretli sme tam tiež Gaba Čmárika s partnerkou, ktorí nám robili spoločnosť behom ďalších pár dní.

Caption of the figure above.

Bratia v boji - Gabo a Maťo

Čo sa týka lezenia, tak osobne mám pocit, že nech kamkoľvek v Provensálsku sa vydáte, vždy nájdete krásne lezenie a neuveriteľne malebné ba až gýčové prostredie. Chateauvert v tomto prípade nie je žiadnou výnimkou. V prípade horúceho počasia sa dá schladiť v rieke s množstvo malých pláží, kde studená dvanástka chutí ako nikde inde na svete.

Caption of the figure above.

 

Slovenské krásy v Chateau Vert

Samotná oblasť ponúka cez 200 ciest do výšky 40m v obtiažnosti do 8b. Väčšina ciest je v nižších stupňoch, takže je určite vhodná aj pre rekreačných lezcov. Za zmienku stojí tiež samotné mestečko Chateauvert, ktoré určite patrí k tým najkrajším, ktoré sme počas nášho krátkeho pobytu vo Francúzsku videli. A nielen kvôli vínu, ktorého tu je viac než dosť :)

Caption of the figure above.

Výhľady v Chateau Vert

Je to už viac než rok, čo sme vyrazili na roadtrip do Francie a ja som rád, že som sa rozhodol písať tento článok. Opäť mám pred očami tú provensálsku parádu, ktorú by som doporučil každému z vás. Takže aspoň takto vďaka našej posádke, dúfam, že sa tam jedného dňa vrátime!

A teraz ešte pár záberov na záver.

Caption of the figure above.

 

 

Caption of the figure above.

...a jeho okolie

Caption of the figure above.

Gabo s Maťom len nechlastali, ale aj čosi pekné poliezli :) 7c v Chateau Vert

Caption of the figure above.

A my ostatní sme sa tiež príliš neflákali :)

Caption of the figure above.

Pod cestou La Rose et la Vampire...Maťo si nerobí žiadne kozy, čoskoro začne skúšať:)

Caption of the figure above.

Vysmiaty fotograf zdraví celú posádku :D

Komentáre (3)

Provensálsko: V jeden letný deň...

17.09.2014 09:50:20
Anonym -

to jsou panoramata :) chorche tam bezpochyby chytil aj francuzsky akcent "alebou" :)peknee

Provensálsko: V jeden letný deň...

17.09.2014 11:27:44
Anonym - erpe

podľa mňa víťaz o najlepší tohtoročný článok na climb.sk. o prsia.

Provensálsko: V jeden letný deň...

21.09.2014 14:55:40
Anonym - kuko

fak zaujimavy clanok krasne foto neni co dodat a predposledna foto s komentarom uplne sedl na konie

Nový komentár

Ochrana proti spamu
plus -devät = Prosím, počkajte. Overujeme, že ste to vy ...