O kámo, welcome to Cochamó!

  • Termín dohodnutý. Naše pracovné kalendáre sa zhodli na decembri. Cieľ bol jasný – liezť veľké steny, ideálne v oblasti, kde sa nechodí bežne. Aspoň na tri týždne. Otázka znela už len kam.

Od prvotných plánov ísť do El Chaltenu nás asi našťastie odradilo rozprávanie skúsenejších alpinistov – brutálny vietor, víchrice, rýchle zmeny počasia, nutnosť byť fakt rýchly aj v mixových podmienkach, plus potreba ísť naozaj na dlhšie a dobré podmienky si doslova vyčakať. To sa úplne nezhodovalo s našimi skúsenosťami a ambíciami aj reálne niečo vyliezť. Náročnú dilemu ohľadne destinácie nám pomohol rozlúsknuť Adi, touto cestou ďakujeme za tip :)

Cochamó je relatívne mladá rozvíjajúca sa oblasť – letné, prevažne viacdĺžkové lezenie v kompaktnej a neskutočne drsnej žule. Údajne Yosemity Južnej Ameriky. Po vzhliadnutí niekoľkých fotiek sa mi pomaly začal zavŕtavať chrobák do šedej kôry mozgovej. Navyše, pri hľadaní info na stránke cochamo.com na mňa vyskočilo nasledovné upozornenie:

Caption of the figure above.

Nuž “echt” Patagónia to síce nie je, ale aj tak to môže byť celkom dobrodružstvo. Už len jedna maličkosť. Nikdy sme neliezli špáry. A Cochamó je samá špára. Tento detail prehliadame a bookujeme letenky, za dva mesiace sa to nejak naučíme … na umeline.

Po miernych komplikáciách s letmi (na letenkách sa šetriť neoplatí) konečne pristávame v Puerto Montt. Nakupujeme jedlo na 17 dní, ktoré plánujeme stráviť v kempe v údolí Cochamó. Skoro ráno sadáme na autobus smer Cochamó. Z tejto dedinky sa potom ide taxíkom asi 15km a odtiaľ po vlastných hore do kempu La Junta. Podľa mapky je to takých 5-6 hodín šlapania. Keďže máme okolo 100kg batožiny, prenajímame si dva kone na vynášku. Napriek tomu, že miestni zväčša po anglicky nehovoria vôbec (a naša Španielčina nie je o nič lepšia) sa nám darí dohovoriť.

Caption of the figure above.

Údolie Cochamó

Cesta do kempu vedie turistickým chodníkom v peknom džungľovitom pralese. Ideme naľahko ake hérečky, vačšinu nákladu nesú koníky. Po necelých troch hodinách turistiky sa les otvorí a spolu s ním aj naše ústa. Kemp sa nachádza na trávnatej plošine, obklopenej zo všetkých strán žulovými obrami. Ako bonus žiadne mobilné pokrytie. Toto bude úplný reset, vravím si. Načasovanie sme nemohli mať lepšie, je začiatok decembra. Keďže hlavná turistická/lezecká sezóna je január-február, v celom kempe je dokopy asi päť stanov. Staviame si náš basecamp a zveľaďujeme si náš dočasný domov. Už sa neviem dočkať lezenia.

Caption of the figure above.

Kemp La Junta

 

Caption of the figure above.

Výhľad na stenu Trinidadu z kempu

Na druhý deň ideme otestovať špáry naostro – tenkrát poprvé na skale. Uvidíme, či to mydlenie špár na preglejke bolo k niečomu dobré. Miestnu dvojdĺžkovú klasiku Apnea (5.10b) v sektore Zebra volíme pre blízkosť ku kempu a zároveň ľahkú obtiažnosť. Vrámci zoznámenia s miestnou žulou si ju dáme hneď dvakrát a pridáme aj prvé dve dĺžky z vedľajšieho Nervissimo. Na počudovanie nám to vôbec nejde až tak zle, preto na dnešný deň balíme, zajtra ráno vyrazíme do steny. Vyberáme cestu “E.Z. Does it” na Cerro Trinidad (5.10d, 355m, 9 dĺžok).

 

Caption of the figure above.

Turisticky chodnicek pod stenu Trinidadu

 

Ako správni lenivci sme skorý budíček posunuli, vstávame až s vtáčikmi. Rýchle raňajky a šup ho pod stenu. Napriek svižnému tempu nám nástup pod stenu, okolo 1000 výškových metrov, trvá 3,5 hod. Pekná turistika pralesom, značenie tvoria plastové stužky na stromoch. Podľa nákresu má cesta začať tromi nitmi. Hľadáme, blúdime, nákresy nesedia, no nakoniec sa nám podarí nity nájsť. Natešený naliezam do prvej dĺžky za 5.10b. V obtiažnostiach sa tu zatiaľ vôbec neorientujem takže neriešim číslo. Aj tak mi to prišlo podstatne ťažšie ako včerajšie rozlezy. Po druhej ľahšej dĺžke stale dookola študujeme topo a nie a nie sa z neho vysomáriť. Po platňovom pučáku v úvode tretej dĺžky nám to konečne dochádza. Sme príliš vpravo, v nesprávnej ceste. Netušíme v ktorej, ani to aká je ťažká (nákres samozrejme nemáme). Zvažujeme možnosti a volíme alternatívu, že to skúsime nejak traverznúť. Traverzovanie v týchto stenách veľmi neodporúčam. Stena je síce položená, ale raziť si cestu v tých platniach medzi špárami s minimálnou možnosťou istenia je celkom sranda. Dve dĺžky traverzovania, jedna zliezacia, jeden zlaňák a sme v správnej ceste. Konkrétne na druhom štande. Stíhame vyliezť ešte dve dĺžky, keď hodinky ukazujú 17.00. Keďže nemáme so sebou ani biviho ani nič teplé na seba, volíme ústup. Pri zlaňovaní nám dochádza, prečo sme ráno cestu netrafili. Cez prvé dve dĺžky tečie vodopád (doslova) a navyše prvé tri nity sa nachádzajú kdesi pod snehovým poľom, na ktorom končíme zlaňovanie. Dole utekáme a po 15h na nohách sme naspäť v kempe. Zajtra sa asi nevrátime :)

 

Caption of the figure above.

Tretia dĺžka E.Z. Does it

Po dvoch dňoch v kempe sa znovu vyberáme hore pod Trinidad. Predpoveď hlási dva pekné dni a potom dážď. Ešte v ten istý deň naliezame do nádhernej 6-dĺžkovej cesty Grantler. Z cesty, ktorá mala pôvodne len vyplniť poobedie sa vykľula jedna z najkrajších horských ciest aké som dovtedy liezol. Bouldrový previštek v prvej dĺžke, cez megaplatničky až po poslednú 50m špárovú dĺžku, kde som založil všetko, čo sedák dal. Škoda len, že končí v polovici steny. Vymrznutí a celkom unavení schádzame do bivaku pod stenou. Hodnotíme podmienky a na ďalší deň vyberáme cestu Homo Santa (5.10d, 400m, 10 dĺžok).

 

Caption of the figure above.

Grantler - delikátne platničky v druhej dĺžke

Caption of the figure above.

Grantler - Ľubo lezie 4-tú dĺžku s nepríjemnou širočinou vo výleze 

Caption of the figure above.

Grantler - platničky piatej dĺžky

 

Caption of the figure above.

Grantler - posledná dĺžka a full package - žaba, prstovka, otvorená špára, kútik a výlez do zárezu hore 

Ráno sme veľmi pomalí. Motkáme sa, akoby sa nám dnes ani nechcelo liezť. Do cesty naliezame až o 11tej. Pohľad na prvú dĺžku a 15m spoďákový traverz pod obrovskou strechou mi na eláne nepridal. No čo už, ide sa. Pekná pumpovačka, ale šlo to. Druhá dĺžka, famózny kútik, bola za odmenu. Parádny otvorený kút s expozíciou ako z filmu Reelrock. Našťastie je to trochu položené, dĺžku si celkom užívam. Keby som bol hipsterský fotograf ani tri filmy by mi na fotenie nestačili. Na vybláznenie mi postačil aj telefón (výsledok foto nižšie). Preliezame ďalších pár dĺžok v platniach, vrátane lekcie botaniky, ktorú si Ľubo užil dosýta. Ôsma dĺžka vyšla na mňa. Ako pozerám, tak pozerám, môj mozog nechce prijať informáciu, že cesta má ísť tadiaľto. Fakt nepríjemne vyzerajúci 70m komín za 5.10d. Trikrát sa mi do toho nechce. Pozerám na hodiny, ukazujú 18:00. Hanba-nehanba, po rýchlom “brainstormingu” zlaňujeme.

 

Caption of the figure above.

Homo Santa - famózny kútik v druhej dĺžke

Caption of the figure above.

Homo Santa - výsledok mojich fotografických orgií v druhej dĺžke

Caption of the figure above.

Homo Santa - pekný žabový dolez siedmej dĺžky

V bivaku pod stenou stretávame partičku anglánov, ktorí nám dávajú update počasia – hlásia ďalšie dva pekné dni a potom brutálny lejak. Síce už nemáme na ďalšie dni jedlo, ale vzhľadom na túto predpoveď sa rozhodujeme, že ešte jeden deň skúsime čosi poliezť predtým ako zbehneme dole do kempu. Vybrali sme si cestu “Bienvenidos a mi Insomnio” (prekl. Vitajte v mojej insomnii) na Cerro Trinidad – parádna 955m línia za 5.11a, 20 dĺžok poctivého lezenia. Veď čo, vyskúšame si prvých niekoľko dĺžok – uvidíme ako to pôjde a pokiaľ sa nám bude chcieť.

Caption of the figure above.

Útulný bivi boulder pod Trinidadom

Do cesty nastupujeme okolo obeda, je príjemné nikam sa neponáhľať. Prvé tri dĺžky sú ľahšie, sranda začína od štvrtej.  Tzv. Double crack je položený otvorený kút za 5.10d. Mal som jedinečnú príležitosť dôkladne precítiť každý centimeter tejto dĺžky. Celých 55m fučím ako parná lokomotíva, jedna noha v špáre/kúte, druhá na trenie a s ramenom opretým o stenu sa posúvam, resp. skôr šuchtám hore doslova po centimetroch. Počas tej hodiny, čo som liezol túto dĺžku mám dosť času viesť vnútorný monológ na tému “môže sa toto niekomu páčiť”? Z tejto polemiky ma občas preberie bolesť v ľavej nohe prípadne krv, ktorá sa valí postupne z vačšiny prstov na rukách. Po tej hodine boja zaručím ako jeleň. Nemám ruju, len neskutočnú radosť, že to mám za sebou. Dokonca voľne.

 
Po ďalšej ľahšej dĺžke nasleduje 50m klenot číslo dva – tzv. Ass Face* za 5.10d.  V tejto dĺžke som konečne naplno docenil čas, ktorý som strávil vo Vertigu a v K2 mydlením špár stále dokoola. Práve tento tréning mi dopomohol k poznatku, že žaba môže držať aj v otvorenej špáre. Presne v tejto dĺžke mi to prišlo veľmi vhod. Ľubo dolieza na štand, taktiež s výrazom AssFace a hodnotíme, že na dnes stačilo. Zlaňujeme a schádzame dole do kempu. Parádna línia, to by stálo za to vyliezť!
(*Ass Face - popis z topo - First the ass, climb straight up the painful-to-the-feet ass crack. Somewhere up higher, when your facial expressions are well set to the pitch's name, apply your face skills moving right and up passing seven bolts.)
 

Caption of the figure above.

Výhľady zo steny Trinidadu - trávnatá plocha dole je kemp La Junta

 

Nasleduje niekoľko dní silného dažďa. Riešime silnú dilemu. Ostáva nám necelý týždeň a podľa optimistickej predpovede to vypadá tak na jedno dvojdňové okno na lezenie v Cochame. Našou druhou alternatívou je nadobro odísť z Cochama a ísť na skalky do ospevovanej oblasti Valle de los Condores, asi 800km severnejšie so zaručeným dobrým počasím. Zvažujeme, využívame rôzne manažérske rozhodovacie metódy, no nakoniec pohľad na Cerro Trinidad rozhoduje. Zatiaľčo skalky časom v pamäti vyblednú, takú majestátnu cestu akou Insomnia nepochybne je, si budeme pamätať do konca života. Je rozhodnuté, počasie bude musieť poslúchať.

Na dvojdňové okno však nechceme čakať v daždi v stane. Preto balíme malé batohy a ideme trošku gastroturistikovať do Puerto Montt. Miestny prístav s trhom nám poskytuje dokonalú pasiu. Ochutnávame všetky možné aj nemožné morské plody a živočíchy, naberáme silu a užívame si civilizácie. Po troch dňoch hedonizmu mi pomaly začína chýbať jednoduchosť kempového života “tam hore”. Počasie študujeme ako na ihlách, nevypadá ideálne. Napriek tomu, vyrážame smer La Junta, ideme do toho, však nejak bude.

Konečne naspäť v stene. Prvých šesť dĺžok už poznáme, napriek tomu opäť nás vytrápili rovnako ako “tenkrát poprvé.” Akurát ma v ťažšej pasáži potešil seknutý tricam, ktorý sme tu pred pár dňami nechali. Dostávame sa k prvému cruxu cesty – položený platňový traverz v ôsmej dĺžke za 5.11a. Lezie sa po miniškrabkách, miestami by sa zišla lupa na hľadanie chytov/stupov. Pri hľadaní sekvencie úplne vypínam vnímanie okolia, môj svet sa obmedzuje na mikrolišty okolo. Vo veľkých špárových lezečkách je to ešte väčšia sranda. Ako tak hľadám sekvenciu, odzrazu precitám. Ďalší nit je niekde 1,5m podo mnou a 1,5 doprava. Do riti! Skúšam zliezať - prsty na lištách, nohy na trenie, no proste radosť. Opatrne dávam nohu nižšie, tlačím do lezečky, drsná žula  chrumká pod nohami. Fuk a letím. Pri padaní do položenej platne je dobre vedieť bicyklovať na vysokých frekvenciách. Človek tak predíde oškreninám. Ani som sa nenazdal a už sa pozerám na Ľuba zdola. Doťahujem sa k poslednému isteniu a zvyšok dĺžky doliezam bez pádu. Škoda, voľne to už nebude.

 

Caption of the figure above.

Bienvenidos a mi Insomnio - delikátny traverz v deviatej dĺžke

Deviata dĺžka, údajne tiež za 5.11a, ma svojím spôsobom upokojuje. Po asi piatom páde do štandu vzdávam pokusy o voľný prelez a túto dĺžku viac menej celú prehákujem. Už ma až  tak nehnevá, že som pokazil voľný prelez pádom v predchádzajúcej dĺžke. Navyše, neskôr sa dozvedáme, že nie sme zďaleka jediní, čo túto dĺžku hákovali. Údajne sa tu nejaké lišty urvali. 

Caption of the figure above.

Bienvenidos a mi Insomnio - krásny kút desiatej dĺžky

Caption of the figure above.

V pozadí neznámy ľadovec

Po ďalších dvoch pekných dĺžkach nasleduje niekoľko dĺžok ľahšieho lezenia. O to náročnejšia je však orientácia. Po nejakom tom blúdení sa nám však darí ostať v línii. O 19-tej dĺžke autori cesty píšu, že je to “probably one of the coolest pitches”. Síce len za 5.10b, ale asi 25m z toho ide v prstovej špáre. Toto som veru vo Vertigu nenatrénoval J Pozitívne je, že po 18tich dĺžkach lezenia mám morál vyšší ako schopnosti. Naliezam bez rešpektu. Noha mi do špáry nevôjde a prsty poriadne “jamovať” neviem. Napriek tomu sa nejak sa suniem hore. Bolo by niečo založiť, posledný mám nejaký mikrofriend asi pol metra pod nohami. Nado mnou madlo. Paráda, z neho si založím. Polodynamicky ho dočahujem, ups mierne zaváhanie. Každému lezcovi dobre známa polsekunda keď človek začne robiť pohyb, ale ho nedokončí. Madlo rukou akurát ovievam už sa porúčam. Malý kamarát spoľahlivo drží a ja sa smejem. Od radosti, plný endorfínov. Na druhý pokus už nezaváham a preliezam to. Posledná dĺžka bola žaba za odmenu a cca 21.30 robíme po 15 hodinách lezenia povinnú vrcholovku pri romantickom západe slnka. Síce unavení, ale neskutočne šťastní.

Caption of the figure above.

Západ slnka na vrcholovej polici

Caption of the figure above.

Obligátna vrcholovka

 

Ako sme neskôr mali možnosť zistiť, koeficient korelácie medzi romantickou selfie vrcholovkou pri západe slnka a trošku menej romantickým bivakom pri zostupe je dosť veľký. Našťastie noci sú tu v decembri najkratšie, necelých 6 hodín sa dalo vydržať striedavým šuchtaním v alufóliách. Vraj som občas aj chrápal, tak to také zlé nemohlo byť. 

 

Caption of the figure above.

Bivi pri zostupe

Caption of the figure above.

Konečne na zemi - ranné výhľady za odmenu

 

Po rozvidnení sa orientujeme, zlaňujeme a schádzame dole do kempu. Na šalát rozbití, o koži na prstoch ani nehovoriac. Ešte celý ďalší týždeň mi štípanie pripomínalo tie skvelé momenty v neskutočne drsnej žule.

 

Caption of the figure above.

Trinidad - ďalšie ráno sme sa prebudili v kempe s výhľadom na stenu plnú vody a snehu

 

Pred odletom do Európy ešte okukneme čo-to z mestskej kultúry a deň pred Vianocami sme doma. Plní zážitkov, spokojní, ale na druhej strane aj trošku smutní, normálne sa mi po Cochame začalo cnieť.

S vyše mesačným odstupom hodnotím naše rozhodnutie za najlepšie čo sme mohli urobiť. Spomienku na túto parádnu cestu mi z pamäti nevymaže ani hektoliter horca ;)

 

Komentáre (8)

O kámo, welcome to Cochamó!

01.02.2016 09:42:02
Anonym - majo

Pekné čítanie Erik. Gratulejem a teším sa, že ste plní zážitkov...

O kámo, welcome to Cochamó!

01.02.2016 22:20:33
Anonym - Mano

Hoši, dík moc. konečne som si zaliezol :-)

O kámo, welcome to Cochamó!

02.02.2016 10:02:08
Anonym -

pecka

O kámo, welcome to Cochamó!

02.02.2016 15:37:24
Anonym - MatoS

pekny clanocek :)

O kámo, welcome to Cochamó!

07.02.2016 04:58:04
Anonym - Chorche

Paradicka!

O kámo, welcome to Cochamó!

07.02.2016 09:01:11
Anonym - zvk

velmi pekne zazitky

O kámo, welcome to Cochamó!

07.02.2016 21:43:44

nadhera :)

O kámo, welcome to Cochamó!

08.02.2016 10:39:42
Anonym - adi

pekny clanok ;-)

Nový komentár

Ochrana proti spamu
sedem -štyri = Prosím, počkajte. Overujeme, že ste to vy ...