Okolie Moabu bolo posiate bouldrami, ale okrem Big Bendu a pár ďalších lokálnych minioblastí boli ponechané len obdivu. Našincovi to príde ako plytvanie materiálom a strašná nespravodlivosť, veď čo by sme dali za 20 veľkých červených blokov niekde na Záhorí alebo na Kysuciach kde je aké-také pieskové podložie. Tak ale keby sme mali všetko doma, rýchlo by nás to zunovalo (aspoň sa tak utešujem). A z mojej skúsenosti sú to paradoxne Amíci, ktorí závidia nám Európanom lezecké možnosti.
Nám sa bouldre v Big Bende tiež začali pomaly míňať, alebo ako to Humpi nazval: „vyčerpali sme potenciál oblasti“ – teda všetko čo by nám mohlo potenciálne rýchlo ísť vyliezť, išlo a zvyšok nás potenciálne prestal zaujímať. Mne osobne rest day celkom pomohol a rýchlo som dorovnal Humpiho deviatku (7C) z predchádzajúceho dňa a zvýšil o ďalšiu (Blue light) na druhej strane toho istého balvanu. Rest day zjavne pomohol , lebo sa mi konečne podarilo doliezť si aj Chaos, ktorý bol síce len za V8 (7B+), ale bol vyhlásenou miestnou klasikou a aj domáci krútili nad nízkym číslom hlavou. Týmito a pár ďalšími bouldrami sme teda vyčerpali potenciál oblasti a mohli sme sa presunúť ďalej.
Tomaso, Blue light V9
Humpi, Wash up V4
Tomaso, Chaos V8
Čakalo nás necelých 170 míl do finálnej štácie nášho tohoročného objavovania – Joe´s Valley. Cesta bola pomerne monotónnym cruisovaním Utahskou púšťou, ale keď nás rovné cesty konečne odklonili k pohoriu a začali sa kľukatiť, všetci sme spozorneli. Ako to už býva pri návšteve novej oblasti, zastali sme na spodku kaňonu na prvom parkovisku, ktoré sme identifikovali v sprievodcovi a ešte som ani nestihol vypnúť motor a z auta už vypadli chalani so sprievodcom v rukách a rozbehli sa do svahu hľadať bouldre.
Úvodný výber bol ideálna vzorka toho čo Joe´s ponúka: balvan obsypaný ľahkými bouldrami, kde sa dalo spotovať priamo z karavanu; krásny previsnutý boulder Killed by numbers za V5 (6C/C+) po veľkých anatomických chytoch; ale aj pekelne estetická kolmica s krutými lištami s bouldrom Streaked V6. Na prvý deň, nebolo treba nič ťažšie, potrebovali sme sa zoznámiť s novým materiálom, ktorý mne osobne veľmi pripomína africký Rocklands, nie len štruktúrou pieskovca a chytmi ale aj bouldrami, ktoré tu sú vylezené – ťažké bouldre sú väčšinou lištového charakteru s dlhými krokmi a nekončia nízko nad zemou.
Humpi, Killed by numbers V5
Tomaso dobýja Streaked V6
Po minuloročnej návšteve Rocklands som na lištách celkom zosilnel, čo aj potvrdil predvianočný výjazd do Chironica, bol som preto zvedavý, koľko z tej formy mi zobral nie príliš bouldrový posledný polrok. Ukázalo sa, že hrubá sila síce odišla, ale prsty si lišty celkom pamätali a druhý deň, keď sme s Humpim a Peťom zamierili do prvých dvojciferných Véčiek vyzeralo to tak, že z Joe´s si každý odnesie peknú zbierku bouldrov pre denníček. V Big Bende sme V6ky(7A) často dobýjali, tu sme ich liezli na rozlez. Asi ani neboli o toľko ľahšie, skôr boli prehľadnejšie a telo sa s nimi vedelo vysporiadať na prvý pokus. Zatiaľ čo v Big Bende boli problémy skôr technického a koordinačného charakteru, v Joe´s udáva obtiažnosť skôr veľkosť chytov a stupov a ich vzdialenosť od seba.
PRE POKRAČOVANIE KLIKNI SEM
ThinkBIG! USA2014 – Good days, bad days v Left forku.
22.10.2014 09:00:50krasne krasne....zavidime z umelych chytov vertiga
Nový komentár