Jeme tuniaka, tyčinku, pijeme trochu ionťáku a hoblujeme pod našu cestu. Nástup sme boli pozrieť predchádzajúci deň. Úvodné traverzy po strmých snehoch  nás trošku zdržia, no po nich už nasleduje pekné, ľahké a hlavne rýchle lezenie po policu. Policu využíva dosť lezcov na bivak, aby si skrátili cestu na vrchol. My tu nechávame prebytočné veci, ktoré ďalej nebudeme potrebovať. Pokračujeme súčasne ďalej choďákom niekoľko sto výškových metrov až pod lezecký terén. Pri jednom traverze si myslíme, že je druhá svetová vojna, keď sa ocitáme pod tvrdou paľbou kamenia. Schovaní pod prilbami čakáme, keď to prejde. Už nech sme vyššie. Za nami pod Dru sa zatiaľ odohráva veľkolepé divadlo. Trhajú sa veľké kusy ľadu, snehu, kamenia a v rýchlosti sa rútia na Mer de Glace.

Niečo po 11tej doliezame na policu, odkiaľ by sa malo traverzovať doprava do vedľajšej steny. Po traverze Peťo vyberá medzi jednoprstovou špárou do kopca a rozbitým komínom. Vyhráva jednoprstová špára cca za 6b+, po ktorej nasleduje nepríjemný nezaistiteľný rajbas. Topo prestáva sedieť. Ďaľšiu dĺžku ťahám po rozbitých blokoch do traverzu. No paráda. Po pár dĺžkach sa dostávame do terénu, ktorý podľa topa už vôbec nesedí.  Dokelu, snáď nie sme zle. Pri nasledujúcej dĺžke je nám všetko jasné. Fakt sme zle! Totálne zapráskanie! Republika je od nás približne 100 metrov vzdušnou čiarou. Celý čas lezieme na vedľajší Grands Charmoz. Fuck! Zlaňovať sa nedá po tom, čo sme vyliezli. Hore to nevyzerá ďaleko, asi 2 dĺžky, ale cez nezaistiteľné sokolíky. Sme v pytli. Jediný možný zlaňák bol do travezu do exponovaného terénu. Ide sa. Obhadzujeme obrovský blok slučkou a repkou a onedlho robím ďaľší štand o skalný hrot o 50 metrov nižšie v platni.

Peťo ide za mnou, štandí a sťahujeme lano. 15 metrov ide, ale potom sa beznádejne seká. Ešteže máme ten tibloc. Stiahnutie lana nám zaberá kopec času. Po dvoch zlaňákoch sme na mieste, ktoré sme hľadali celý deň. Je dosť neskoro. Pozeráme na Republiku nad hlavami a vieme, že keď sa rozhodneme ísť hore, tak nás čaká nepríjemné nočné zlaňovanie a schádzanie po neznámom teréne. No čo, keď sme už tak vysoko, tak by to bola škoda zabaliť. Ideme do toho. 5 ľahších dĺžok rýchlo vybiehame. Posledná dĺžka ohodnotená za 6c+ preveruje naše palce na nohách. Rajbásek. Peťo ťahá na OS ja za ním na hornom bez sedenia. Posledné lúče si bez slov vychutnávame na uzučkej vežičke Aiguille de la Republique. V diaľke svieti chatka Envers, pod ktorou máme stan, ach tá diaľka. Ticho na vežičke prerušuje zima, ktorá sa vnára pod kožu a nechce odísť. Ide sa dole! Pri zlaňovaní mi ešte začne haprovať čelovka. No fajn. Pri jednej čelovke sa všetko predlžuje. Vravíme si, veď nemáme sa kam ponáhľať. Aspoň, že nie sme sami. Oproti na Dru tiež niekto schádza a z Gréponu takisto.

Po xy zlaňákoch sme opäť na polici, na ktorej sme si ráno nechali veci. Ešte 7 nekonečných zlaňákov a sme dole. Presne po 24 hodinách o 5:00 sme opäť na ľadovci. Okolo nás nastupujú horolezci do steny, do klasiky Mer de Glace na Grépon, želám im Good Morning&good luck a oni nám na oplátku Good Night. O pol hodinku už sedíme pri stane a sledujeme za nami Republiku a nechápeme, čo sme si kvôli tej uzučkej vežičke prežili. Namiesto pôvodne plánovanej  7hodinovej túry, 24hodinový maratón. Fyzicky a psychicky na dne. Po 4 hodinách polospánku balíme veci a schádzame dole do civilizácie, smer Chamonix. Celý tento maratón sme preliezli Team OS. Na Grands Charmoz sme liezli neznámu cestu a po zlanení pod Republiku sme sa napojili do cesty Voie Normale za 6c+. Na parkovisku pri zubačke restujeme a na druhý deň sa budíme do upršaného rána. Po prebudení vidíme vedľa auta známy stan. Nebodaj dorazili teplania Ondro Húserka s Evkou Milovskou :-) Bude sranda. Balíme veci a odchádzame spolu restovať neďaleko Chamonix. Ďaľsie dni hlásia opäť zle. No po nich sa črtá nové dobrodružstvo....

Za podporu vďačíme:
Bernosport.sk
Susenemaso.sk

Viac foto na: surabasofranko.wordpress.com

Vlado Šuraba&Peťo Šofránko