21.05.2013|
Tomáš Greksák
|
Bouldering
|
41 prečítaní|
0 komentárov
Na každom športe je najkrajšie, keď človek cíti progres. Keď cíti, že to čo robí mu ide alebo sa zlepšuje a robí mu to o to väčšiu radosť. Minulý rok na Veľkú Noc sa vo Fontainebleau zrodil voľný projekt 8D – 7C. Teda 8 dní lezenia vkuse a každý deň aspoň jedno 7C a viac. Kto chodí bouldrovať vie, že už len 8 dní lezenia vkuse urobí z človeka tatarák a Fontainebleau je v tomto smere extra mlynček na mäso. Do takéhoto projektu vstupuje v oveľa väčšom zastúpení práve stratégia a taktika, zložky výkonu, ktorým je naozaj dobré sa priučiť, lebo hlavne tie vedia zo stredne krátkych, ale ďalekých výjazdov urobiť úspešné.
Pri návrate z jedného jesenného víkendu v Ospe mi tak napadlo prečo by som v tejto krajine nestrávil trocha viac času. O pár mesiacov na to som už poctivo zahájil polročný študijný pobyt v Slovinsku. Moje prvé kroky smerovali do Novej Gorice, neveľkého mesta pri Soči na hraniciach s Talianskom. Práve tu som sa mal zoznámiť s jazykom domorodcov. Okrem toho je v okolí dostatok šutrov na ktoré sa dá liepať a mimo iné aj najväčšia bouldrovka v Slovinsku (Šempeter pri Gorici), ktorá funguje na báze dobrovoľného príspevku za lezenie a jej stavba bola financovaná miestnymi nadšencami boulderingu s príspevkom od vlády. Ale teraz k jednotlivým oblastiam. Čo sa týka boulderingu mal som možnosť navštíviť dve oblasti: Trnovo ob Soči a Vitovlje. K ďalším menším či väčším lezeckým oblastiam nielen v Slovinsku ku ktorým som počas nakoniec ročného pobytu pričuchol sa vrátim neskôr.
Pre milovníkov boulderingu posielam pár fotiek z Katalánskych oblastí ktoré som navštívil pred pár dňami. Kamaráti z JM-Climbing ma požiadali o spoluprácu na vývoji nových chytov a štruktúr na lezecké steny a tak sme sa po práci dva krát odtrhli aj na lezenie. Jedno poobedie sme navštívili populárnu oblasť Savassona pri mestečku Vic. Krásna oblasť na krásnom mieste. Hrubozrnný pieskovec síce berie kožu, ale tie kamene a tvary zato stoja. Druhá oblasť sa volá Can Boquet (sprievodca) a svojou drsnou žulou pripomína Petrohradské lezenie. Za tie tri hodinky som videl a liezol iba v jednom malom sektore, ale zničili sme sa neskutočne.
Nasnežilo, olivový olej nám zamŕza v aute, schyľuje sa ku koncu sveta. Otvárame ďalšie pivo u Marečka v Kreuzlingene, pozeráme videá z Brione, Mareček nám vysvetľuje cestu a kde nájsť ktorý šuter. Zaželáme Marečkovi šťastnú operáciu, trol prejde oftalmologickým zákrokom a svietiac na obe strany vyrážame na juh tunelom, ktorý vedie snáď cez stred Zeme. Za pár dní sú Vianoce a my sa túlame zasneženým Brione a Chironicom. Metla na pleci, navlečný v snowboardovej výstroji oprašujeme preveje z výlezov.
Načo sa trieskať na 5 dní 1400km tam a zas naspäť, keď sa dá liezť aj doma? Lebo doma to už poznám. Lebo, už len tá nekonečne dlhá cesta, neuveriteľnou troliou – tesne trojcifernou - rýchlosťou má zvláštne oslobodzujúci účinok. Lebo som „buržoázny ThinkBig“, ako ma niekto nazval v nejakom inteligentnom komentári. Lebo môžem, chcem a v rámci psychickej hygieny aj musím.
Posádka sa scvrkla na dva primáty a trolla, ktorý aj po 3000km zatiaľ nevykazoval známky únavy. Týždeň bouldrovania na juhovýchodnom pobreží Nórska bol za nami a ďalšie dva týždne s nejasným cieľom pred nami. Jediné v čom sme mali jasno, je že v Nórsku nechceme vidieť len pár balvanov v pár oblastiach, ale vytvoriť si z celého tripu komplexný spomienkový album s čo najviac zážitkami a miestami.
K Škandinávii mám špeciálny vzťah, pretože práve tam smeroval môj prvý bouldrový trip, od ktorého sa začalo odvíjať úplne nové obdobie môjho života. Odvtedy už uplynulo zopár rokov, avšak spomienky na august 2006 strávený na Alande (fínskom ostrove v Baltickom mori, trajektom kúsok od Štokholmu) zostali a pár rokov na to sa k nim pridali ďalšie, pre zmenu švédske z oblasti Kjugekull na juhu pri Karlstadte. Ťažko sa mi opisuje, prečo sa mi Škandinávia hneď po prvom tripe tak zapáčila. Bolo to niečo vo vzduchu, v svetle, brezovej tajge a žulovom podloží, niečo čo dokopy vytváralo až sureálne pokojnú atmosféru a navodzovalo kľud v duši, priam až flegmatično.
Je tomu už zo pol roka a pomaly objavujem tie giga a giga videa z letného výjazdu do Afriky. Tu je prvá ochutnávka a dúfam, že čoskoro pribudnú ďalšie...