Tak sme si s Milošom povedali že už bolo dosť búchania do našich tatranských a slovensko-rajských ľadov. Necháme trošku ľadu aj našim a utekáme za hranice do Rakúska. Ešte počas môjho "štúdia" v Innsbrucku som počul, že v Stubaii je pekná ľadová oblasť, ale kedže v zime sa v Tirolsku lyžuje neriešil som to.

A je to tu. Deň odchodu. Vonku sneží a Európu zasiahol mohutný front, ktorý priniesol len zrážky a ochladenie. Za iných okolností by som bol ako zarytý vyznávač zimných športov od radosti bez seba, ale keď si predstavím cestu autom až do Španielska, ostane mi na perách len ironický úškrn. Jediné čo ma teší, je predstava trojtýždňového lezenia v Španielsku. Je fajn, že sa mi podarilo nahovoriť ďalších dvoch zúfalcov, ktorí ma však za daných poveternostných podmienok preklínajú rovnako ako ja sám seba za snáď najhorší možný timing. Ale budiž. 

Aby sa teraz v zime Tatranci nenaštvali že ich otravujem s boulderingom tak posielam pár fotiek na schladenie oka zo včerajšieho lezenia ľadov v Bielovodskej doline.

Pre milovníkov boulderingu posielam pár fotiek z Katalánskych oblastí ktoré som navštívil pred pár dňami. Kamaráti z JM-Climbing ma požiadali o spoluprácu na vývoji nových chytov a štruktúr na lezecké steny a tak sme sa po práci dva krát odtrhli aj na lezenie. Jedno poobedie sme navštívili populárnu oblasť Savassona pri mestečku Vic. Krásna oblasť na krásnom mieste. Hrubozrnný pieskovec síce berie kožu, ale tie kamene a tvary zato stoja. Druhá oblasť sa volá Can Boquet (sprievodca) a svojou drsnou žulou pripomína Petrohradské lezenie. Za tie tri hodinky som videl a liezol iba v jednom malom sektore, ale zničili sme sa neskutočne.

V sobotu 2. 2. 2013, krátce po osmé hodině uvítala tělocvična v sokolovně T.J. Sokol Uherský Brod 25 závodníků z celé ČR i ze Slovenska k porovnání sil v rámci 11. ročníku závodů v lezení na obtížnost, které se započítávají do rankingu ČHS.