Južná Kórea

Preplnené Kórejské ulice v Soule. Mesto má niečo cez 25 miliónov obyvateľov. Ľudia tam majú zvyk nosiť rúška keď sú chorí, aby nešírili chorobu ďalej. A niektorí to nosia len pre ochranu pred znečisteným mestským vzduchom. Mesto je to však ako každé iné, len tá hustota budov a mrakodrapov je vačšia ako sme zvyknutí.

Cestou po krajine sme navštívili miestnu tradičnú reštauráciu. Zvyk káže vyzuť sa pred vstupom a posedenie pri jedle je ako inak na zemi na vankúšoch. Čo je celkom zajjímavé tak kórejčania rovnako aj spia na zemi. Postele nahradzujú tenké prikrývky a na nich je ryžový vankúš, ktorý mi po hodine pripadal ako betónový. Asi si viete predstaviť ako som sa za ten týžden vyspal :-)

Miestna kuchyňa je celkom zaujímavá a pre nás veľmi netradičná. Jedlá sú prerozdelené do rôznych tanierikov, ktoré si rodina alebo ľudia sediaci pri jednom stole zdieľajú. Nie je teda žiadny problém ak vám niekto ukradne z tanierika keď už nejavíte oň záujem :-) Pri tomto jedle mi to však vôbec nevadilo :-) Jedlá môžeme rozdeliť do 3 kategórií : bez chuti, presladené a prekorenené. Pri návšteve si teda nezabudnite zobrat olivový olej, cesnak, soľ a všetky jedlá z kategórie bez chuti budú chutit famózne :-D

Lezie Adi

Svetový pohár v Kórei bol tento rok spojený s MS v obtiažnosti. Kvalita ciest a celá organizácia nemala chybu. V cestách bolo ľadu pomenej, snáď len 5m na začiatku ciest. Možno vás bude zaujímať obtiažnosť ciest... Podľa talianskeho stavača bola kvalifikácia okolo M9/M10, semifinále M11 a finále M11/M12.

Tradícia ľadového lezenia je v Kórei prekvapujúco vysoká a každým rokom je u nich tento šport populárnejši. Pre širokú verejnosť a pre lezcov dokonca vytvárajú umelé ľady kde majú horné laná a tak si môže každý z chuti zaliezť bez nejakého rizika. Dokonca za konštrukciou na ktorej sa konali preteky bol vytvorený 80m vysoký ľad široký 100m.

My sa na ľade korčulujeme a oni zas sánkujú :-) Kto nemá ťahača sa postrkuje paličkami :-)

Sudtirol - Dolomity

S týždňovou prestávkou na odych a regeneráciu po Kórejskom šoku z jedla sa opäť zúčastňujem ďalšieho kola. Tentokrát v zabudnutom tirolskom údolí Passiertal. 3. kolo však Ďuri vynecháva a partáka mi robí Mano Grajciar. Konštrukcia je konečne plná ľadu a ja len dúfam, že stavači sa dobre vyspali a nezopakuje sa tu kvalifikácia s pred 3rokov kde polovica štartujúcich skončila na 3. chyte :-) Oproti Kórei je stena viac previsnutá ale o čosi kratšia, čo by nám mohlo vyhovovať. Po predošlom kole som si povedal, že je treba liezť dravšie a bez rešpektu. Takto aspoň lezú majstri. Plán mi celkom výchádzal až som narazil na kamenný bočák, kde mi skĺzol cepín. No škoda síl ešte bolo...

Lezie Adi

Stavači si vždy vedia pripraviť zaujímavé variácie krokov. A fakt je v nich cítiť zmysel pre detaily. Každé natočenie chytu má zmysel.

Jeden z dlhých krokov v druhej kvalifkačnej ceste. Mano dopadol podobne ako ja ale o čosi nižšie.  Pre mňa bočák pre neho spoďák... Chuť sme si išli napraviť do miestnej mixovej oblasti :-)

Per La Mandona M10, lezie Mano Grajciar

V jaskyni nás čakala odmena. Slniečko pieklo, ľadík vytečený krásne aj keď po ňom tiekol potok. Takto si predstavujem ideálnu mixovú ovlasť :-) Úlovkom výjazdu sa stala cesta s pekným názvom Per La Madona M10, ktorú sa mi podarilo vyliezť druhým pokusom.

Albertina M11+, lezie Adi

V Dolomitoch som ukončil svoju tohtoročnú účasť na SP. Doniesol som si plno skúseností, nových kamarátov, zážitkov z cestovania a milión motivácie do tréningu a lezenia, ktorej nikdy neni dosť.

PS:Fotili sme pomenej tak snáď nabudúce trošku priblížime viac prírodu a miestnu kultúru.