Na Kalymnose sme strávili v zložení Milan, Sabotér, ja (Martin) a Luboš prvé dva májové týždne. Lezecká dovolenka to bola naozaj skvostná a myslím, že predčila všetky naše očakávania. O kvalite lezenie radšej nebudem ani písať. Všetky superlatívy by som vyčerpal v prvej vete a potom by som sa už len opakoval. Stručne povedané: treba kúpiť letenky a vyraziť smer lezecký raj.

Na každom športe je najkrajšie, keď človek cíti progres. Keď cíti, že to čo robí mu ide alebo sa zlepšuje a robí mu to o to väčšiu radosť. Minulý rok na Veľkú Noc sa vo Fontainebleau zrodil voľný projekt 8D – 7C.  Teda 8 dní lezenia vkuse a každý deň aspoň jedno 7C a viac. Kto chodí bouldrovať vie, že už len 8 dní lezenia vkuse urobí z človeka tatarák a Fontainebleau je v tomto smere extra mlynček na mäso. Do takéhoto projektu vstupuje v oveľa väčšom zastúpení práve stratégia a taktika, zložky výkonu, ktorým je naozaj dobré sa priučiť, lebo hlavne tie vedia zo stredne krátkych, ale ďalekých výjazdov urobiť úspešné. 

James Pearson radí, ako trénovať vytrvalosť.

Pri návrate z jedného jesenného víkendu v Ospe mi tak napadlo prečo by som v tejto krajine nestrávil trocha viac času. O pár mesiacov na to som už poctivo zahájil polročný študijný pobyt v Slovinsku. Moje prvé kroky smerovali do Novej Gorice, neveľkého mesta pri Soči na hraniciach s Talianskom. Práve tu som sa mal zoznámiť s jazykom domorodcov. Okrem toho je v okolí dostatok šutrov na ktoré sa dá liepať a mimo iné aj najväčšia bouldrovka v Slovinsku (Šempeter pri Gorici), ktorá funguje na báze dobrovoľného príspevku za lezenie a jej stavba bola financovaná miestnymi nadšencami boulderingu s príspevkom od vlády. Ale teraz k jednotlivým oblastiam. Čo sa týka boulderingu mal som možnosť navštíviť dve oblasti: Trnovo ob Soči a Vitovlje. K ďalším menším či väčším lezeckým oblastiam nielen v Slovinsku ku ktorým som počas nakoniec ročného pobytu pričuchol sa vrátim neskôr.